Podľa informácií Newsweek a analýzy Wayne Madsena vo svojom Wayne Maden Report (WMR), sformovala sa v najvyššom vedení amerických vzdušných síl amerických tajných služieb masívna vnútorná opozícia proti neokonzervatívnemu vojnovému šialenstvu. Ako z uvedených zdrojov vyplýva, vnútorná opozícia zabránila tomu, aby Bushova administratíva, ale najmä viceprezident Dick Cheney, rozpútali na Blízkom Východe nukleárnu vojnu. Rôzne udalosti posledných čias - pozoruhodné útoky Izraela proti údajným sýrskym atómovým zariadeniam, prelet lietadla B-52 vzbrojeného ostrými atómovými zbraňami zo Severnej Dakoty do Louisiany, vyhrážky francúzskeho ministra zahraničných vecí Bernharda Kouchnera na adresu Iránu, podľa uvedených zdrojov veľmi úzko spolu súvisia.

Bombardér B-52 a jeho 6 atómových bômb

WMR zistil z amerických, ale aj iných tajných zdrojov, že bombardér B-52 niesol 6 strategických leteckých striel dlhého doletu (Stealth 129 Advanced Cruise Missiles). Každá mala atómovú hlavicu W-80-1. Strely boli určené na nasadenie na Blízkom Východe, to znamená v Iráne.

Niektoré zložky vzdušných síl, podporované pracovníkmi tajných služieb, úspešne odhalili destináciu týchto atómových zbraní. Táto misia zlyhala len vďaka opozície vo vnútri vzdušných síl a v tajných službách“. V rozličných médiách, ako napr. Washington Post toto bolo označované ako „zlyhanie“, alebo „kolaps“ atómového veliteľského a kontrolného systému obrovského rozsahu. Podľa WMR to bolo „dôsledkom rebélie na rôznych úrovniach velenia vzdušných síl a tajných služieb proti plánovaným atómovým a následne konvenčným úderom na Irán“

David Wurmser, bývalý poradca Cheneyho pre blízky Východ, informoval - ako uvádzajú Newsweek, že Cheney uvažoval o umožnení Izraelu vykonať raketový úder na iránske atómové zariadenia v Natanze. Podľa Cheneyho myšlienkového postupu by vzápätí nasledoval iránsky protiúder a toto by bolo pre USA dostatočným argumentom na masívne zaútočenie na Irán. „Plány na takýto priamy útok Izraela na Irán boli zmenené na útok Izraela proti údajnému sýrsko-iránskemu-severokórejskému nukleárnemu zariadeniu na severe Sýrie.“

Možné vysvetlenie tejto zmeny ponúka iný zdroj, podľa ktorého útok izraelskej armády by v prvom rade slúžil tomu, aby sa otestovali sýrske raketové systémy. Sýria ako aj Irán ich majú z Ruska. Zrejme nebolo možné izraelským stíhačkám tento systém zničiť, pretože boli sýrskymi radarmi detekované a museli sa stiahnuť.

Vojenský analytik Eric Margolis v novinách Times of London poukázal na to, že v „Project Checkmate“ (šach - mat) pracuje viac než dva tucty leteckých dôstojníkov na plánovaní vzdušnej vojny. Pripravujú plány na mohutných vojenských úderov proti Iránu. Podľa WMR do tohoto plánovania patrí aj „Manažment vnímania“, čo znamená kontrolu mediálneho spravodajstva vo vzťahu k Iránu, Sýrii a Severnej Kórei.

Projekt Checkmate

Projekt Checkmate a izraelské útoky na Sýriu mali za úlohu vytvoriť prostredie pre americký preventívny úder proti Iránu. Avšak: „5. septembra poskytol novinám Military Times anonymný pracovník Air-Force informáciu, že Izrael by mal napadnúť sýrske atómové zariadenie a súčasne by mali Američania zaútočiť na Irán“ (WMR). Povedané inými slovami: Najvyšší dôstojníci vzdušných síl a úradníci tajných služieb intervenovali za kulisami a zatiahli záchrannú brzdu a postavili sa zjavne proti klike vojnových štváčov.

Konsenzus proti útoku je vo Washingtone rozhodnejší než si myslí väčšina ľudí - hlása jeden článok v Newsweek. Je to podoprené aj výpoveďami troch úradníkov v tajných službách, ktorí poukazujú tiež na správu tajných služieb (National Intelligence Estimate), ktorá naznačuje, že Irán najskôr v roku 2010, ale pravdepodobne až v roku 2015 bude v stave vyrobiť atómovú bombu. A vojenský analytik Eric Margolis píše v Times: „Zdroje vo Washingtone informujú aj o silnej opozícii proti vojne medzi vysokými dôstojníkmi Pentagonu, vysokými úradníkmi CIA, a v ministerstvách financií a zahraničia“.

Podľa WMR o týchto informáciách vedeli okrem Cheneyho aj poradca pre národnú bezpečnosť Stephen Hadley, členovia Checkmate - tímu, anglický minister zahraničných vecí David Miliband, izraelský premiér Ehud Olmert, šéf Likudu Benjamin Netanjahu a francúzsky minister zahraničných vecí Bernhard Kouchner. Posledne menovaný, podľa WMR, prispel svojim dielom k tomu, „aby napätie s Iránom zosilnelo a tým aj pravdepodobnosť vypuknutia vojny. Kouchner zmenil svoje vyhlásenia až potom, čo USA stiahli svoje plány s Iránom.“

V tejto súvislosti je pozoruhodná aj rezolúcia Generálneho zhromaždenia IAEA, ktorá vyzvala Izrael aby svoj vojenský atómový program podriadil kontrole IAEA, podobne ako to uložili USA Iránu a Severnej Kórei. Okrem toho bolo požadované zriadenie zóny bez atómových zbraní v celej oblasti Blízkeho Východu. Táto rezolúcia bola prijatá 53 hlasmi proti 2 (USA a Izrael). 47 sa hlasovania zdržalo.

Podľa Reuters, Associated Press a Agence France Press by to mohlo znamenať, že existujú arabské a islamské štáty, ktoré by mohli túto rezolúciu uskutočniť. K takým, ktoré s ňou súhlasia prináležia aj Čína, Rusko, India, Írsko a tiež Japonsko. Najbližší spojenci Ameriky - Anglicko, Francúzsko, Austrália, Kanada a Gruzínsko sa zdržali hlasovania. Zrejme mala byť pozornosť zacielená len na Irán a nemala sa obrátiť na izraelský atómový program, ako sa to stalo na základe rezolúcie IAEA.

Podľa  Zeit - Fragen, nr.42, 22. októbra 2007, preložil a spracoval: J. Rácz, december 2007.

Zdroje: Dan Ephron and Mark Hosenball. The Whispers of War. Newsweek z 1.10.2007 (posted 22.9.2007). Eric Margolis, The men planning Americas next air war, The Sunday Times, London, z 22.9.2007. Wayne Madsen Report z 24.9.2007.

Súvisiace:

Diskusia: