Rubrika: Rusko 2008

Napriek chválospevom v našej tlači o práve skončených „slobodných a demokratických voľbách“ v Gruzínsku, existujú aj iné realistické pohľady na situáciu v tejto kaukazskej krajine. Napríklad internetový portál „GERMAN–FOREIG –POLICY-Com. Informácie o nemeckej zahraničnej politike“ prináša veľmi kritický pohľad na priebeh volieb a aktuálnu situáciu v krajine. Ako uviedol bývalý gruzínsky prezident E. Ševardnadze vo svojom interwiev pre RIA Novosti, ktoré priniesol nedávno aj prop.sk, označovali sa sprisahanci Saakašvili a Švanija ako „jeho chovanci“! Čiže tak isto nomenklatúra, ktorá sa predrala k moci, ako všade inde. Priložená informácia len dokresľuje, aký osud stíha tieto krajiny, ktoré sa idealisticky vydávajú na cestu tzv. slobody a demokracie a čo to v skutočnosti obnáša.

Nemecko-americké rozdiely sprevádzajú rozpory okolo prezidentských volieb v Gruzínsku. Predmetom je hodnotenie očividne neregulárneho priebehu hlasovania, ktorého víťazom bol prehlásený stúpenec USA Michail Saakašvili. Porazený opozičný kandidát oznámil, že chce urobiť predsedkyňou vlády bývalú ministerku zahraničia Salome Surabišviliovú; je štátnou občiankou Francúzska a pracovala na začiatku svojej gruzínskej kariéry ako diplomatka pre parížske ministerstvo zahraničia. Mocenský boj o posty na špici štátu prekrýva rozhodujúci vývoj v Gruzínsku, ktorý Berlín a Washington spoločne podporovali od prevratu koncom r. 2003 ("Revolúcia ruží"). Tbilisi lojálne plní svoje povinnosti ako tranzitná krajina pre západné dodávky energií zo Strednej Ázie. Dodáva jednotky pre západné okupačné armády v Srbsku, Afghanistane a Iraku. Hospodárstvo krajiny bolo v uplynulých rokoch radikálne transformované podľa západných predlôh. Zatiaľ čo nemecké dodávky pre úzku, finančne potentnú elitu výrazne silnejú, prepadávajú sa celé časti krajiny do chudoby.

Absolútny monopol
Rozpory okolo gruzínskych prezidentských volieb z minulého týždňa vyjadrujú jasné rozdiely okolo gruzínskych prezidentských volieb medzi Berlínom a Washingtonom. Jednota vládne o tom, že pri hlasovaní došlo k početným nepravidelnostiam. Už pri príprave volieb boli známe prípady zastrašovania. Zástupcovia vlády hrozili, sledovaním volebných kabínok videokamerami a prepustiť štátnych úradníkov, pokiaľ by mali hlasovať za opozíciu.[1] Prideľovanie sociálno-štátnych výhod bolo urobené závislým od výsledku volieb. Hrozby sa javili reálnymi, pretože strana doterajšieho prezidenta Saakašviliho disponovala "absolútnym politickým monopolom vo všetkých politických inštitúciách krajiny" - "od centra vládnej moci v Tbilisi, až do najmenšej horskej dedinky v odľahlých regiónoch".[2] K tomuto názoru prišla gruzínska pobočka Nadácie Heinricha-Bölla (Bündnis 90/Die Grünen). Údaje o obzvlášť podivných výsledkoch sčítania hlasov - 100 percent pre doterajšieho štátneho prezidenta vo volebných okresoch, v ktorých sa početné osoby verejne hlásili k opozícii – neboli doteraz západnými volebnými pozorovateľmi potvrdené. Predbežná správa OSZE ale kritizuje "zlé, až veľmi zlé" zrátavanie hlasov s veľkými zdržaniami a dodatočnými zmenami volebných protokolov.[3]

Bábka USA
Rozdielne je aj celkové zhodnotenie hlasovania západnými pozorovateľmi . Zatiaľ čo americký personál okamžite vyhlásil, že hlasovanie bolo "zreteľným výrazom slobodných volieb Gruzínska", nemecký vedúci pozorovateľskej delegácie OSZE najprv nezískal "žiadne jasno o niektorých dôležitých aspektoch volebného dňa".[4] Tieto navzájom sa odlišujúce vyjadrenia dokladajú svojvôľu, ktorou Západ deklaruje voľby v periférnych štátoch ako "platné", alebo "neplatné". Zodpovedajú aj rozličnej blízkosti k oficiálnemu víťazovi. Michail Saakašvili bol koncom 2003 západnými štátmi spoločne privedený k moci a naviazal už skoro po svojom prevzatí úradu úzke kontakty s Berlínom [5]; medzitým však platí "za bábku (...) predovšetkým USA", potvrdila jedna gruzínska politologička [6]. Na rozdiel od toho, pochádza jedna centrálna figúra gruzínskej opozície, ktorá je teraz možno pripravená o svoje volebné víťazstvo, z francúzskej diplomacie.

Francúzska diplomatka
Salome Surabišviliová, dcéra gruzínskeho exulanta, sa narodila vo Francúzsku a vlastní až doteraz nielen gruzínske, ale aj francúzske štátne občianstvo. Jej  kariéra v parížskych diplomatických službách ju zaviedla na zahraničné zastúpenia Francúzska, mimo iného v USA, Taliansku, v Čade a pri NATO. V novembri 2003 – vtedy zvrhol Saakašvili s podporou Západu svojho predchodcu v úrade – bola veľvyslankyňou Francúzska v Gruzínsku. Len po štyroch mesiacoch sa stala ministerkou zahraničia Gruzínska. Koncom 2005 bola prepustená. Tým stratila EÚ dôležitú kontaktnú osobu v tejto juhokaukazskej krajine. Francúzka Surabišviliová išla do opozície, nesmela však kandidovať pri týchto prezidentských voľbách, pretože sa nenarodila v Gruzínsku. Rozhodujúci opozičný kandidát na to oznámil, že v prípade jeho úspechu ju chce vymenovať za predsedkyňu vlády; naviac oznámil svoj zámer, znížiť moc prezidentského úradu a moc koncentrovať u predsedkyne vlády. Šancu, inštalovať v Tbilisi francúzsku predsedkyňu vlády, volebnou porážkou opozície Berlín a Paríž prepásli.

Mocenský boj o posty na špici štátu prekrýva rozhodujúci vývoj v Gruzínsku, ktorý Berlín a Washington spoločne podporovali od prevratu koncom r. 2003. To sa týka okrem iného, aj využívania krajiny pre západné vojny. Tbilisi neposlalo len pomocné jednotky do Iraku, ale prispieva aj k obsadeniu Afghanistanu a Kosova. Aby sa to nedialo s mimoriadnymi ťažkosťami, prispôsobuje Gruzínsko svoje ozbrojené sily NATO  štandardom. To podporujú Spojené štáty tak isto, ako Nemecko. Bundeswehr vykonáva v podstatnom rozsahu výcvik gruzínskych vojakov; naposledy bolo v októbri cca. 150 vojakov v Lipsku pripravovaných na svoje nasadenie v Kosove. Aj výcvik pre gruzínske bojové činnosti v Iraku sa uskutočňujú v Spolkovej republike.[7] Gruzínsko je jedna z dvoch krajín SNŠ, ktorá najrýchlejšie zvyšuje vojenské výdavky, píše berlínska nadácia - veda a politika (SWP): "Obnova ich vnútorných a vonkajších bezpečnostných štruktúr patrí k najviditeľnejším reformným výkonom po 'Revolúcii ruží'."[8]

Tranzit energií
Takisto viditeľné sú zmeny v gruzínskom hospodárstve. Len prednedávnom bolo Tbilisi za svoje radikálne ekonomické reštrukturalizácie ohodnotené Svetovou bankou za "Reformnú krajinu roka 2006"; rámcové podmienky pre investície odvtedy platia  - odhliadnuc od ťažkostí s lokálnou byrokraciou ("korupcia") – ako výborné. Gruzínsko je hospodársky medzitým vo vysokej miere zamerané na svoju funkciu ako tranzitná krajina pre energie, čo mu pripadá ako úloha v západných strategických plánoch: Je križované ropovodmi a plynovodmi, ktoré vedú bohaté suroviny z Kaspickej kotliny medzi ruským a iránskym teritóriom do Európy.[9] Zahraničné investície sa zodpovedajúco koncentrujú na energetický sektor a príbuzné branže, zatiaľ čo sa rozvíja len stavebný sektor. Napriek tomu dosiahli menované odvetvia v nadväznosti na konzum úzkej, dobre situovanej elity a odbyt nemeckých tovarov v tejto kaukazskej krajine v posledných rokoch dvojciferné prírastky.

Základ prepočtu
Mimo pre Západ zaujímavých odvetví upadá Gruzínsko do chudoby. "Priemerná mzda širokých častí obyvateľstva leží pod existenčným minimom", informuje nemecké Ministerstvo pre rozvoj.[10] Dôchodky nedosahujú ani 20 Euro za mesiac. Oficiálne údaje o nezamestnanosti (okolo 14 percent) považujú pozorovatelia ako veľmi podhodnotené. Len počet ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, sa v minulých rokoch znížilo – na zhruba jednu tretinu obyvateľstva. Predtým predstavovala táto hodnota 55 percent. Toto zníženie sa ale nedosiahlo zlepšením životného štandardu, ale prostredníctvom manipulácie s výpočtovým základom: Denne potrebná dávka chleba je – podľa západných výpočtových štandardov – dnes nasadená nižšie ako predtým.[11]

[1] TI Georgia Announces Preliminary Results of Monitoring of Misuse of Administrative Resources During Pre-election Campagn; Transparency International Georgia 05.12.2007
[2] Präsidentschaftswahlen in Georgien 2008 - ein Etappensieg für den politischen Pluralismus; www.boell.de
[3] Saakaschwili zum Sieger erklärt; Frankfurter Rundschau 07.01.2008
[4] Georgien: Massenproteste nach Präsidentenwahl; Die Presse 07.01.2008
[5] s. dazu Bitte um Eingliederung
[6] Politologin: Politische Krise in Georgien nach Wahl nicht beendet; dpa 06.01.2008
[7] s. dazu Civilians on the Battlefield
[8] Russland und Georgien: Konfrontation im Umfeld Europas; SWP-Aktuell 32, Juni 2007. S. auch Im Kaukasus
[9] s. dazu Unsicheres Terrain, Paketlösung und Transitgebiet
[10] Georgien: Situation und Zusammenarbeit; www.bmz.de
[11] Ide o výpočtovú metódu podľa Svetovej banky. Hospodársky vývoj Gruzínsko 2007; Bundesagentur für Außenwirtschaft 05.12.2007
Zroj : http://www.german-foreign-policy.com/de/fulltext/57119/print, 08.01.2008