Výročná správa je dlhšia, napriek tomu odporúčame prečítať si ju celú. Reportéri bez hraníc (Reporters without Borders) je medzinárodná organizácia, ktorá "verí, že eliminácia kľúčových svedkov ohrozuje právo ľudí byť informovaní...vystupuje proti mučeniu a krutému zaobchádzaniu, ktoré je bežne praktizované v mnohých krajinách."

Oblasť: 20 325 štvorcových km
Okupované územia: 7477 štv. km
Populácia: 6 172 000
Jazyky: Hebrejský a arabský
Typ štátu: Republika
Hlava štátu: Prezident Moše Kacav
Hlava vlády: ministerský predseda Ariel Šaron

Izrael a okupované územia - výročná správa 2003

Politické vyjednávania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi uviazli na konci roku 2002 na mŕtvom bode. Izraelská represia a palestínske samovražedné útoky od začiatku palestínskeho povstania v septembri 2000 zabili viac ako 2850 ľudí, tri štvrtiny z nich boli Palestínčania. Tento rok bol zároveň najhorším ohľadne vzťahov zahraničných médií a izraelskej vlády. Novinári boli obviňovaní zo zaujatosti a boli odhodlaní vyhrať "vojnu médií." Západní a arabskí novinári boli pri svojej práci denne obťažovaní. Traja boli zabití a osem ďalších zranení.

Kým Spojené štáty sa snažili podporiť arabské štáty vo vojne proti terorizmu a poslali generála Anthonyho Zinniho na obnovenie regionálnych mierových rozhovorov, izraelské jednotky zvýšili ničenie symbolov palestínskej autority na autonómnych územiach. Po vlne krvavých útokov v Izraeli, ministerský predseda Ariek Šaron poslal 29. marca armádu za účelom reokupácie hlavných miest na západnom brehu Jordánu a ignoroval americké a iné zahraničné výzvy na okamžité stiahnutie.

Izrael sa nestiahol až do konca mája a potom opäť sa v strede júna vrátil s voľnou rukou z Washingtonu. Americký prezident George Bush ustúpil izraelským požiadavkám a tvrdil, že mier si vyžaduje nové palestínske vedenie. Izraelský armádny generál Moše Yaalon zosilnil útoky proti palestínskemu terorizmu a zintenzívnil politiku cieleného zabíjania.

Na začiatku septembra Šaron verejne a definitívne zahodil dohody z Osla z roku 1993 a iné pokusy o dohodu počas minulých troch rokov. "Niet cesty späť," povedal, avšak nenavrhol vlastný mierový plán.
Strana práce, včítane Šimona Peréza sa stiahla z parlamentu v októbri s príchodom všeobecných volieb a Šaron sformoval novú koalíciu ultranacionalistickej pravice. Porazil bývalého ministerského predsedu Benjamina Netanyaha, avšak voľby boli poznačené obvineniami z kupovania hlasov. Strana práce si vybrala na vedenie parlamentných volieb starostu Haify Amrama Mitznu, bývalého generála.
Po niekoľkých vážnych incidentoch, včítane smrti britského predstaviteľa pre utečencov Iana Hooka v Džaníne, vzťahy medzi Izraelom a medzinárodnými organizáciami sa stávali čoraz horšími.

Pokračujúce samovražedné útoky, radikalizácia izraelskej spoločnosti a systematické úsilia vlády na zavedenie vojenskej sily ovplyvnilo slobodu tlače v minulom roku veľmi negatívne. Boliu to ťažké časy pre izraelskú tlač, ktorá je k vládnym predstaviteľom tradične kritická. Keď na konci apríla Šaron vyzval médiá aby boli "vlasteneckejšie", nebola žiadna námietka. Ministerstvo, ktoré má na starosti verejné vysielanie tento odkaz vysielalo opakovane do verejných médií. Šéfredaktor hlavnej verejnej TV stanice bol karhaný za to, že poskytol priestor predstaviteľovi OSN Terje Roed Larsenovi, ktorý mal zásluhu na dohodách z Osla a bol v Izraeli veľmi nepopulárny za kritiku Izraela po návšteve utečeneckého tábora Džanín.

Vláda zosilnila svoje úsilia a nútila novinárov aby používali určité termíny a nie iné. "Žiadali nás, aby sme židovské osídlenia v Palestíne nenazývali "osídlenia" ale "lokality" alebo "dediny´", povedal jeden novinár, ktorý nechcel zverejniť svoje meno.
Na konci apríla, denník Haaretz zverejnil oficiálneho sprievodcu terminológiou pre novinárov štátneho Kol Israel (Hlas Izraela), rádio stanice vysielajúcej tiež v arabskom jazyku. Mŕtvi Palestínčania nemali byť nazývaní "obete" ale aktuálnejším slovom "mŕtvi." Kým izraelská armáda používala termín "cielené zabíjania" Palestínčanov, novinári mali jednoducho povedať "zabití." Ak člen parlamentu oponoval ministerskému predsedovi, nesmel povedať, že ho "vyvrátil" alebo "protirečil" mu, ale "vyjadril svoje námietky", tvrdí sprievodca.

Nesúhlasné názory mali ťažké obdobie ako v médiách tak aj v občianskej spoločnosti. Mediálny špecialista pre Haaretz Aviv Lavie si všimol pritvrdenie názorov. "Niektorí komentátori si osvojili jasnú nacionalistickú líniu," povedal. Izraelská spoločnosť sa otočila prudko doprava. Novinári tiež a v ich práci to bolo vidieť. Reportáže musia priniesť vyvážený náhľad o dianí a to nie je to, čo sa dnes deje. V časoch vojny sa musia novinári nútiť aby priniesli názor druhej strany. V súčasnosti uplatňujú akýsi druh sebasenzorstva.

Ironicky, bolo to armádne rádio Galei Tsahal, ktoré vysielalo najkritickejšie programy. Avšak Liron Taani, uvádzač populárneho programu Essek Shahor bol 22. februára vyhodený šéfom stanice Avim Benayahuom za to, čo povedal deň predtým:

"Roky som sníval o mieri. Avšak lietadlá dnes vyhladzujú do vzduchu Arabov a Arabi vyhladzujú Židov. Ďakujem Ariel Šaron. Šaron, milujem ťa. Dnes nemôžeme v tejto krajine vychovať deti."

Mordechai Shlar, riaditeľ ďalšej verejnej izraelskej TV stanice 18. apríla oznámil, že stanica zredukuje svoje reportáže o hnutí odmietačov (vojakov, ktorí odmietajú slúžiť na okupovaných teritóriách) kvôli tomu, že to bol dočasný stav, ktorý by sa nemal preháňať.

Zahraničný médiám boli tiež značne obmedzované v reportážach z okupovaných území. V januári Foreign Press Association protestovala proti rozhodnutiu izraelskej vlády odmietnuť akreditáciu najmenej 70-tich Palestínčanov, ktorí pracujú pre zahraničné médiá.

Izraelská vláda sa "z bezpečnostných dôvodov" rozhodla výrazne zredukovať počet palestínskych novinárov s tlačovými kartami. Odmietla tiež akreditovať zahraničných TV technikov za účelom ochrany izraelského trhu. Charles Enderlin, korešpondent francúzskej TV stanice France 2 poznamenal, že zahraničné TV stanice "nemôžu poslať izraelských novinárov do palestínskych území, pretože by to bolo pre nich príliš nebezpečné avšak súčasne by bolo nákladné priniesť zo zahraničia viac personálu."

Účelom vlády bolo evidentne obmedziť a kontrolovať toľko reportáží o konflikte, koľko bolo len možné. Po prvý krát sa všetky médiá spojili v spoločnom proteste, ktorý zahŕňal trri najväčšie medzinárodné novinárske agentúry (AP, Reuters a AFP), tri veľké americké TV siete (ABC, CBS a NBC) a tiež CNN, BBC a niekoľko európskych a japonských staníc. Francúzska vláda nabádala 22. januára Izrael k tomu, aby akreditoval palestínskych novinárov "bez prieťahov" a "kompenzoval" manažment rádia The Voice of Palestine a TV stanice, ktorej centrum v Ramaláhu bolo vyhodené do vzduchu izraelskou armádou 19. januára ako odvetu za útok v severoizraeslskom meste Hadera.

Júnové poznámky zakladateľa CNN Teda Turnera v interview pre British Daily obviňujúc Izrael zo "štátneho terorizmu" naštartovali hádky medzi CNN a americkými židovskými organizáciami, ktoré mali za následok otvorený spor s izraelskými predstaviteľmi. Izraelské médiá oznamovali, že židovskí osadníci na západnom brehu Jordánu a pásme Gazy boli podporovaní aby nespolupracovali s novinármi CNN kvôli "zaujatým" reportážam.

Britkej BBC bolo tiež vyhrážané stratou divákov satelitného vysielania v Izraeli za reportáže a dokument o masakroch z roku 1982 v utečeneckých táboroch v Sabre a Šatile, ktoré poukazovali na Šaronovu účasť, ktorý bol vtedy ministrom obrany.

Izraelčania obvinili tiež CNN a BBC z toho, že sú "antiizraelské" a "podporujúce terorizmus." Minister telekomunikácií Ruben Rivlin sa 23. júna vyjadril, že má sklon veriť, žeby tieto spoločnosti mali byť odstránené z ponuky satelitných staníc pre izraelských občanov. Satelitná spoločnosť Yes sa vyjadrila, že nie je to otázka cenzorstva ale "otvorenia sa konkurencii" a vraj plánuje pridať americkú spoločnosť Fox News, ktorú vlastní pro-izraelský tlačový magnát Rupert Murdoch.

Vládny predstaviteľ tlačového odboru Daniel Seaman na otázku od Haaretz aby uviedol príklady "chýb", ktoré spáchali zahraničné médiá odpovedal "všetky naše úsilia zabrániť CNN nazývať Samariu a Judeu okupované teritóriá zlyhali."

1. júna Šimon Peréz obvinil televíziu Al Jazeera z "podnecovania nenávisti." Stanica nazvala jeho útok "hlúpym" a hanebným a obvinila Izraelčanov z dvojtvárnosti nad obnovovaním tlačových kariet pre novinárov pracujúcich na okupovaných územiach. "Niektorým našim ľuďom dávajú karty platné len mesiac, niektoré obnovujú a iné obnoviť odmietajú," povedal hovorca stanice.

Najhoršie boli konfliktom zasiahnuté palestínske médiá. Nabil al-Khatib, expert na palestínsku tlač povedal, že izraelská armáda bola odhodlaná oslabiť médiá v Ramaláhu, pretože pokrývali celé palestínske územia. Na uliciach urobila armáda všetko možné aby zastrašila a prenasledovala novinárov. Okrem okupovaných palestínskych miest, ktoré boli niekoľko krát prehlásené za "uzavreté vojenské zóny", jasný odkaz znel, že novinári nie sú vítaní. "Sú zaujatí, pro-arabskí a vedú proti nám vojnu falošnými a poškodzujúcimi reportážami," povedal 30. októbra ministerský predseda denníku Maariv.

Straty v radoch žurnalistov sú v tomto konflikte pochmúrne. Traja zabití, včítane dvoch fotografov, osem zranených pri prestrelke, na 70 sa strieľalo a kancelárie minimálne 15 zahraničných a palestínskych médií bolo okupovaných alebo zničených izraelskou armádou.

(Správa ďalej uvádza mená a okolnosti za ktorých boli traja novinári zabití, ôsmi zranení, minimálne 13 uväznených a 16 zatknutých - prop.sk)

Tlak a prekážky

Izraelská armáda vyhodila 19. januára 2002 do vzduchu hlavné štúdiá rádiovej a televíznej stanice Voice of Palestine v Ramaláhu. Stanicu obvinili z "podnecovania ľudí k násiliu" proti Izraelu. Armáda predtým vyhodila do vzduchu jej hlavný vysielač v Ramaláhu 13. decembra 2001. Stanica bola založená po vytvorení palestínskeho vedenia v roku 1994 a stala sa "jasným symbolom" budúcnosti palestínskej suverenity, povedal jej šéfredaktor Ibrahim Al-Naji. Izraelčania spôsobili škodu za minimálne 10 miliónov dolárov na budove, uviedol ďalej.

Riaditeľ UNESCO Koichiro Matsuura 24. januára povedal, že je "neakceptovateľné , že médiá a novinári sa používajú ako terče v ozbrojených konfliktoch." 21. februára izraelská armáda vyhodila do vzduchu tiež štúdiá a vysielače. Lokálny manažér stanice Khaled al-Siam; povedal, že izraelskí vojaci umiestnili výbušniny na obidvoch poschodiach budovy po odstránení papierov a vybavenia.

Izraelská armáda zakázala novinárom 13. februára vstup do pásma Gazy. Mnohé televízne osádky boli zastavené pri Eretzi a len niekoľkým bol vstup povolený.

Od 29. marca, deň, keď začala izraelská okupácia Rampartu, do viac a viac oblastí západného brehu Jordánu boli zakázaný vstup. Armáda tvrdila, že zatkne novinárov, ktorých tam nájde a zruší ich tlačové karty, nebolo to však robené systematicky. Novinárom v Ramaláhu, Nábuluse a Betleheme bolo niekoľko krát nariadené aby ostali v hoteloch. Ramaláh bol opäť 29. marca vyhlásený za "vojenskú zónu" a o dva dni neskôr za "uzavretú vojenskú zónu."

Izraelská armáda okupovala 29. marca kancelárie v Ramaláhu niekoľkých palestínskych a zahraničných médií, včítane Reuters, Link Production Company, Abu Dhabi TV, ABC, Yemen TV, Watan Local TV a Amwaj TV. Konferenciér televízie Amwaj TV povedal, že vojaci vyžadovali, aby novinári odvysielali populácii odkaz, aby sa vzdala. Obvinil armádu z krádeže a zámerného ničenia majetku. Majed Said z Abu Dhabi TV povedal, že vojaci vraj prehľadávali budovu z dôvodsu podozrenia prechovávania zbraní. Veliteľ jednotky sa neskôr vyjadril, že mal príkaz okupovať budovu a dať novinárom hodinu a pol na evakuáciu. Jedno z áut novinárov, ktoré bolo zaparkované pre kanceláriami Nile TV bolo zdemolované tankom.

Armádca okupovala budovy palestínskeho ministerstva kultúry a informácií v Ramaláhu, kde tiež sídlilo lokálna televízia a rozhlasová stanica. Zariadenia boli vyrabované a filmové archívy a knižnica zničená. Izraelská armáda to ďalších 28 dní používala ako zadržiavacie a vypočúvacie stredisko. Novinára Raed el -Helu, ktorý sa operáciu pokúšal nafilmovať udrel vojak. Všetci prítomní novinári museli klamať. Pred odchodom jednotky skonfiškovali všetky mobilné telefóny a spôsobili množstvo materiálnej škody.

Posádka z francúzskej stanice TV France 2 sa pri prekračovaní kontrolného stanovištia na ceste medzi Ramaláhom a Jeruzalemom 30. marca ocitla pod paľbou. Rovnaký deň boli štyria tureckí novinári, včítane Meteho Cabuka zadržiavaní niekoľko hodín v tlačovom stredisku v Ramaláhu vojakmi, ktorí prehľadávali ich veci a skonfiškovali ich pasy. Turecký mnisterský predseda Bulent Ecevit kritizoval ich zadržanie ako "neakceptovateľné" narušenie slobody tlače. Izraelská armáda vyhlásila 31. marca Ramaláh "uzavretou vojenskou zónou" a prikázala novinárom aby odišli. Vojaci pri zátarasoch neďaleko mesta vystrelili varovné strely na vozidlo dvoch novinárov švédskej verejnej TV stanice SVT Bengta Norborga a Rickarda Collsioeoea.

Na konci marca začali vojaci trojtýždňovú okupáciu kancelárií Reuters. Televízny príjmač, adresár, knihy, laptop PC a káble, časopisy, prehrávač a počítačový transformátor boli ukradnuté a niektoré foto negatívy boli roztrhané.

Betlehem bol 1. apríla vyhlásený za "uzavretú vojenskú zónu", avšak novinárom bol vstup do mesta povolený. Avšak kostol Narodenia Pána, kde sa skrylo 200 palestínskych utečencov bol obkľúčený tankami a zakázaný vstup.

Situácia sa stávala v ten deň pre novinárov pracujúcich v Ramaláhu ťažšou. Izraelskí vojaci vyhnali posádku americkej CBS News. Izraelskí vojaci strieľali na vozidlo so šiestimi západnými novinármi a fotografmi neďaleko centra mesta. "Myslím, že boli nervózni a tak striaľali okolo nás," povedal jeden z novinárov, ktorý nechcel uviesť svoje meno. Na obrnené vozidlo jasne označené "tlač", ktoré viezlo americkú korešpondentku NBC Danu Lewis a iných novinárov strieľal izraelský vojak aj po tom, čo novinári museli vystúpiť s rukami za hlavou. "Boli veľmi agresívni," povedala Lewis.

Vojaci strieľali na vozidlo označené "tlač", v ktorom bol Abbas Al-Mumani z Agnece France-Presse. Zastavili ho a donútili ho stáť tri hodiny s rukami za hlavou, po čom mu vrátili kameru a prikázali mu okamžite opustiť oblasť.

Tlačová vládna agentúra hrozila 2. apríla súdne stíhanie amerických sietí CNN a NBC ak budú pokračovať vo vysielaní materiálu z "uzavretých vojenských zón" v Ramaláhu.

Od 2. do 21. apríla boli kancelárie AL-Quds Edicational TV v Al-Bireh okupované armádou, počas ktorej bolo vybavenie zničené alebo zmizlo.
Na začiatku apríla všetko vybavenie stanice Voice of Love v Ramaláhu bolo podľa Muataza Bseissa zničené.

8. apríla vnikli izraelskí vojaci opäť do kancelárií Abu Dhabi TV a Nile TV. Riaditeľ hlavnej rozhlasovej stanice Amwaj v Ramaláhu povedal, že armáda "predtým ako odišla zničila všetko" ako "akt pomsty." Kancelárie boli na druhej strany cesty od hlavných kancelárií prezidenta Arafata, ktoré jednotky použili ako spálňu a strategickú pozíciu pre vojenských snajperov v čase okupácie. Vojaci nechali za sebou odkaz, ktorý vravel, že ľutujú škodu a dúfajú, že sa vrátia v šťastnejších časoch. Škoda sa vyčíslila na 300 000 dolárov.

Počas okupácie Ramaláhu bolo poškodených desiatky privátnych rozhlasových a televíznych staníc. 30. apríla izraelská armáda povedala, že bude súdiť vojakov, ktorí vandalizovali lokálne a zahraničné kancelárie a čoskoro potom ohlásila suspendovanie a obvinenie niektorých svojich vojakov za rabovanie a ničenie.

V interview armádnej rozhlasovej stanice Galei Thasal generál Ron Kirtey povedal, že "veci, ktoré boli oznámené sú bohužiaľ pravdou a tieto činy pár ľudí poškvrňujú imidž celej armády." 27. mája armáda oznámila, že piati vojaci boli odsúdení na päť mesiacov väzenia a šiesti budú súdení. Celková škoda palestínskym médiám bola vyčíslená na 700 000 dolárov.

Izraelskí vojaci 2l. apríla v Betleheme zahájili streľbu na vozidlo označené "tlač", v ktorom bol fotograf agentúry Reuters Magnus Johansson. Rovnaký deň fotograf Atta Iweisat z agentúry Gama bol nútený kľačať v daždi na ulici viac ako hodinu pri zátarase Beituna.

Šiesti novinári - Marc Innaro a Fedinnando Pelligrini, Toni Capuozzo, Gan Nal Bandia, Mauri Maurizi a Luciano Gulli boli 2. apríla zastavení neďaleko kostola Narodenia pána v Betleheme. Boli na aute a rozhodli sa ísť späť, pretože situácia bola príliš nebezpečná. Izraelské jednotky im zablokovali cestu a začali strieľať ich smerom. Museli stráviť noc v kláštore a na druhý deň ich zachránili vďaka značnému úsiliu talianskeho konzulátu.

Dvaja palestínski kameramani Ismail Khader (Reuters) a Mark Mina (MBC), ktorí išli autom v Ramaláhu boli počas kontroly izraelskou armádou zbraňami donútení vyzliecť si šaty. Dovolili im odísť a jednotky zatkli kameramana ANN.

Budova Bakri v Ramaláhu, v ktorej sídlia tri súkromné rozhlasové stanice (Manara Radio, Ajyal a Angaam) vysielajúce predovšetkým ľahkú zábavu, boli 3. apríla okupované. Zariadenie bolo zničené a počítače zabavené. Izraelskí predstavitelia odmietli potvrdiť alebo poprieť, žeby bola urobená škoda.

Vládny tlačový úrad odmietol 3. apríla obnoviť tlačovú kartu americkému novinárovi Jassemovi al-Azzavimu z Abu Dhabi TV a o tri dni ho izraelská tajná služba zobrala z hotela na letisko a deportovala. Izrael obvinil stanicu z "antiizraelských " reportáží vojenských operácií v pásme Gazy.

Varovné strely a omračujúce granáty boli 5. apríla vystrelené na skupinu 30-tich zahraničných novinárov (zo CNN, ABC, AFP, Reuters, AP a Gamma) v konvoji siedmych obrnených vozidiel na ceste do Ramaláhu, k prezidentovi Arafatovi, aby pokryli príchod amerického vyjednávača generála Anthonyho Zinniho.

Pri otočení bolo guľkou zasiahnuté vozidlo CNN, ktorá rozbila zadné sklo. Incident CNN nafilmovala. Konvoj sa potom vybral inou cestou cez centrum mesta. Vojaci skontrolovali ich pasy a tlačové karty. Niektorým novinárom sa v zmätku podarilo prekĺznuť, iným však, ako napr. Inigovi Gilmorovi z britských Daily Telegraph papiere skonfiškovali. Vojak reval cez megafón: "Tlač von, tlač von." Dan Harris z amerického ABC povedal, že "je ťažké pracovať keď sa stanete cieľom."

5. apríla tiež strieľali na skupinu palestínskych novinárov v Betleheme. Novinára Reuters Mafuz Abz Turka vojaci zbili a jeden sa mu vyhrážal skonfiškovaním filmu, pretože bol v "uzavretej vojenskej zóne."

7. apríla izraelskí vojaci strieľali na skupinu novinárov včítane fotografa AFP Hussama Abu Alana zo španielskej televíznej stanice Antenna 3 po príchode do dediny Yatta (neďaleko Hebronu). Mali na sebe neprestrelné vesty označené "tlač" a keď kráčali k izraelskému tanku, mávali bielou zástavou. Vojak na nich vystrelil.

V ten istý deň skupina piatich cyperských novinárov a politická delegácia bola zadržaná niekoľko hodín na lestisku Bena Guriona predtým než im odmietli do Izraela vstup.
Veľká skupina novinárov prišla 8. apríla do Nábulusu, ako mesta, ktoré bolo vyhlásené za "uzavretú vojenskú zónu." Armáda im povedala, že môžu buď opustiť mesto alebo ostať v hoteli, keďže za ich bezpečnosť neručia.
9. apríla zastavili izraelskí vojaci francúzskeho kameramana Vincenta Benhamoua. Povedal im, že jednoducho robí svoju prácu, avšak oni mu zhabali film a prikázali odísť. Keď tak urobil, dvakrát vystrelili do vzduchu.

9. apríla sa Giavara Budeiri zo stanice Al-Jazeera pokúšal opustiť Betlehem v konvoji dvoch áut. Keď sa dostali k zátarasom, vojaci začali strieľať do zeme a prikázali im ísť späť.

Fotograf Reuters Laszlo Balogh povedal, že sa ocitol pod streľbou z automatických zbraní z izraelského obrneného vozidla v Betleheme 9. apríla po tom, čo vyšiel zo svojho auta.

Novinár z TV Tokyo sa 9. apríla prechádzal cez starú časť Betlehema, keď mu vojaci zablokovali cestu a prikázali mu, aby prestal filmovať a odišiel. "Máte minútu, ináč začneme strieľať," tvrdili.

Izraelskí vojaci obťažovali 10. apríla hodinu a pol fotografov Naseera Ishtayeda (AP) a Jafera Ishtayeda (AFP) na ceste medzi dedinami Salem, Azbud a Deir al-Hatab, neďaleko Nábulusu. Donútili ich, aby sa vyzliekli a odobrali im nepriestrelné vesty a videokazety. Nedovolili im vstúpiť do mesta a museli sa vrátiť.

Izraelská armáda prenasledovala do západných častí Džanína 11. apríla novinárov, zhabala im výstroj a zakázala vstup do tábora, kde sa odohrávali prudké boje, tvrdiac, že sú tam ukryté výbušniny. Mesto jednotky uzavreli avšak novinárom sa podarilo dostať do Betlehemu a Nábulusu napriek armádnemu zákazu.

11. apríla neďaleko utečeneckého tábora Džanín izraelské jednotky zastavili skupinu novinárov - včítane Atta Iweisat (Gamma), Rawhi al-Rasem (APTN), Amar Awad (Reuters), Jeromy Delay (AP) a Patrick Baz (AFP), urážali ich, nútili vyzliecť sa a zhabali kameru a film.

Po ôsmych dňoch prudkých bojov získala izraelská armáda kontrolu nad táborom Džanín. Keďže neboli prítomní žiadni novinári, medzi Izraelom a Palestínou sa rozvinuli sa hádky o počet zabitých civilistov.

13. apríla izraelská armáda zadržala a obťažovala skupinu novinárov včítane Walid el - Omariho, korešpondenta stanice Al-Jazeera a španielsku televíznu posádku niekoľko hodín neďaleko zátarsu Jalameh, skonfiškovala im výstroj a videokazety.

14. apríla izraelská armáda oznámila uvoľnenie reštrikcií na médiá a zahraničných novinárov pracujúcich v západnom brehu Jordánu. Môžu vraj ísť kdekoľvek okrem troch výnimočne "citlivých" oblastí - utečenecký tábor Džanín, oblasť okolo kostola Narodenia Pána v Betleheme a hlavného sídla prezidenta Arafata v Ramaláhu.

Rozhodnutie prišlo po početných protestoch medzinárodných organizácií, ktoré volali po zrušení takýchto reštrikcií, ktoré bránia mediálnemu efektívnemu a nestrannému pokrytiu izraelských vojenských operácií na palestínskych územiach. Niekoľko novinárov pustili na okraj tábora Džanín, ktorý bol pod prísnou armádnou kontrolou. Osem novinárov, včítane kameramana APTN Rawhiho el-Rasema bolo zastavených izraelskými vojakmi pri vstupe do Ramaláhu, Džanína a iných miest a ich výstroj bola zhabaná.

Armáda 16. apríla strieľala v Ramaláhu na vozidlo švédskej televíznej stanice STV. Špeciálny korešpondent Peder Carlqvist povedal, že vojaci im prikázali ísť späť a keď tak urobili, počuli výstrely. Keď sa vrátili späť do hotela Carlqvist uvidel guľku, ktorá preletela cez okno a prestrelila jeho tašku. Stanica protestovala na švédskom ministerstve zahraničia a izraelskej ambasáde v Štokholme.

24. apríla dovolili izraelskí vojaci vstup izraelským novinárom na námestie manger v Betleheme, avšak zahraniční novinári museli pod hrozbou zatknutia odísť.
Na konci apríla, po bombovom útoku v Izraeli, šesť autonómnych palestínskych miest v západnom brehu Jordánu (Bethlehem, Tulkarem, Qalqiliya, Jenin, Nablus and Ramallah) boli vyhlásené za "uzavreté vojenské zóny" a novinárom bol vstup zakázaný.

Ala Badarneh zo súkromnej televíznej stanice Tarek el Mahabeh a novín Al Quds Arabi a Hassam Titi, kameraman z Reuters sa ocitli pod izraelskou paľbou, keď 4. júna prechádzali cez námestie Governor v Nábuluse. Titi šeféroval žltý Land Rover s britskou poznávacou značkou a nálepkami "tlač". V tom čase sa nekonali žiadne boje. Prvý výstrel rozbil spätné zrkadlo a druhý prestrelil pnemumatiku. "V ten deň sme cez námestie prešli niekoľko krát a vojaci nás z predchádzajúceho dňa poznali," vraví Badarneh.

10. júna bol Ramaláh uzavretý a armáda okupovala budovy Reuters a zabránila novinárom vstup, pretože to bolo podľa hovorcu armády: "strategické miesto." Reuters odsúdilo tento čin ako útok na slobodu tlače. Novinárom sa nakoniec podarilo poslať svoje príbehy inými spôsobmi, boli však oneskorené, povedal riaditeľ kancelárie v Jeruzaleme Tim Heritage a dodal, že to bola druhá takáto okupácia kancelárií. Agentúra proti celodňovej okupácii protestovala a požadovala kompenzácie za plienenie a lúpenie", ktoré sa podľa nej tam udialo. Armáda neposkytla žiadne vysvetlenie.

10. júna udrel izraelský vojak fotografa Reuters Nassera Shiyoukhiho pažbou pušky za to, že fotografoval ako armáda zatýka Palestínčanov v Hebrone. Časť jeho výstroja bola skonfiškovaná.

Kameraman Reuters Mazen Dana bol cieľom 25. júna v Hebrone, keď mu a prestrelila kameru pri filmovaní z okna na vrchnom poschodí. Niekoľkí vojaci boli zhruba 150 yardov od neho. Nevidel odkiaľ guľka prišla, povedal však, že v tom čase tam nebola žiadna prestrelka a bol v budove 40 minút. Agentúra požiadala armádu o vysvetlenie, nedostala však žiadnu odpoveď.

Ústredie jordánskej spoločnosti JTV v Ramaláhu bolo 8. júla okupované izarelskou armádou. Korešpondent JTV Abdallah al-Hoot povedal, že jednotky vtrhli do kancelárií so zbraňami a prehľadali ich. Zobrali filmy, pasy a tlačové karty Hoota a ďalšieho novinára Akila-al Ahmra. O niekoľko hodín im po intervencii jordánskeho predstaviteľa v Gaze im dokumnety vrátili.

V noci zo 14. na 15. júla izraelská amráda obsadila kancelárie poskytovateľa internetu Palnet v západnom brehu Jordánu a pásme Gazy a spojenie bolo prerušené. Šesť pracovníkov v kanceláriách bolo zaktnutých. Piati bolo čoskoro prepustení. Kvôli zátarasom a zákazu vychádzania v hlavných mestách je internet pre Palestínčanov dôležitým komunikačným prostriedkom.

29. júla Ahmed Jalajel, kameraman pre Palestinian Media Communication Company (PMCC) bol urážaný, bránili mu v práci a násilne odvlečený dvomi vojakmi pri zátarase Qalandia, medzi Ramaláhom a Jeruzalemom. Donútili ho odísť bez toho, aby niečo nafilmoval.

Belgický kameraman pre Reuters Ahmed Bahaddou bol 15. augusta deportovaný do Jordánska. Zadržiavali ho 24 hodín na letisku Bena Guriona. "Bolo to veľmi ponižujúce a nehodné demokracie," povedal. Tlačový zástupca vlády Daniel Seaman sa vyjadril , že minister vnútra mu odmietol povoliť vstup kvôli tlaku z únie izraelských kameramanov, ktorá žiadala, aby bol vstup zahraničným kameramanom zakázaný.

Fotograf úre AFP Said Shawki Dahla obvinil 28. augusta izraelskú armádu z ukradnutia šperkov v hodnote 2000 dolárov a troch mobilných telefónov pri prehľadávaní jeho domu v Džaníne. Tvrdil, že vojaci sa mu vyhrážali a odporúčali aby zmenil prácu ak nechce, aby ho stretol rovnaký osud ako jeho kolegu Imada Abu Zahru, ktorý bol v Džaníne v júli zabitý. Hovorca amrády povedal, že obvinenie sa prešetrí.

Bassam Masaud, pracujúci pre Reuters v pásme Gazy sa ocitol 29. augusta pri filmovaní pod paľbou napriek tomu, že mal na sebe nepriestrelnú vestu označenú nápisom "tlač." Jeho kamera bola zničená. Armáda sa vyjadrila, že sa ocitol v prestrelke a vojaci nestrielali na neho. Masaud a ďalší svedkovia však tvrdia, že v tom čase tam nebola žiadna prestrelka.

Izraelské vojaci skonfiškovali 30. semtembra videopásku so zrážkami v Nábuluse kameramanovi Reuters Hassanovi Titimu.

V nočnom plienení v kanceláriách novín Al-Ayyam 5. októbra v Ramaláhu, izraelská amráda prehľadala kancelárie a vyjadrila sa, že jej cieľom bolo zastrašiť. Izraelské verejné rádio sa vyjadrilo, že vojaci zhabali "materiál propagandy."

Jaafar Ashtiye, palestínsky fotograf, ktorý pracoval pre AFP bol 19. decembra udretý dvomi vojakmi pri zátarase neďaleko Nábulusu. Vyhrážali sa mu skonfiškovaním kamery od čoho upustili, keď videli, že neurobil žiadne fotografie. Skôr než ho pustili, vyhrážali sa mu, že ho zabijú ak sa vráti.

Zdroj: http://www.rsf.org/article.php3?id_article=6605