:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Rok po gruzínsko-osetskom konflikte

30.08.2009

 

Politika dvojakých štandardov

Ôsmeho augusta 2008 bolo na južnom Kaukaze poriadne horúco. Obyvateľov Cchinvali v ten deň po zotmení prebudila nečakaná streľba.

Gruzínsko odmietalo snahy Južného Osetska o samostatnosť, a tak sa rozhodlo naň zaútočiť. Vďaka okamžitému zásahu Ruska, ktoré do regiónu vyslalo svoje jednotky, prebiehali boje len v okolí Cchinvali. Aj tak si však konflikt vyžiadal stovky obetí medzi civilným obyvateľstvom. Nepokoje mali veľmi rýchly koniec - prezident RF Dmitrij Medvedev uznal 26. augusta 2008 nezávislosť Južného Osetska aj Abcházska.

Päťdesiaty prvý štát
Nevedno, ako by sa skončil konflikt bez zásahu Ruska. Gruzínsko mohlo so svojou 35-tisícovou armádou veľmi ľahko obsadiť neporovnateľne menšie a vojensky slabšie Južné Osetsko. Gruzínsky prezident Michail Saakašvili sa neraz vyjadril, že to pre Gruzínsko, s profesionálne vybavenou aj vycvičenou armádou za pomoci NATO, nebude problém. V krajine reálne hrozili etnické čistky. Pritom až 90 percent obyvateľov Južného Osetska tvoria Rusi a Rusko si svojich občanov chráni, nech by sa nachádzali kdekoľvek na svete.

Nedávno Rusko obvinilo Gruzínsko z prípravy incidentov na hraniciach s Južným Osetskom na prvé výročie spomínaného konfliktu. M. Saakašvili je totiž stále chránencom Západu, Gruzínsko občas ironicky označujú ako päťdesiaty prvý štát USA. Na oficiálnu návštevu tam nedávno zavítal americký viceprezident Joe Biden, ktorého Saakašvili údajne požiadal o dodávku nových vyspelých zbraní a ďalších pozorovateľov na monitorovanie hraníc s Abcházskom a Južným Osetskom.

Momentálna situácia na Kaukaze je priamym výsledkom nedávnej americkej politiky. USA, Veľká Británia, Nemecko a mnohé ďalšie krajiny svojím neuváženým priznaním nezávislosti Kosova po vojne proti bývalej Juhoslávii prispeli k vytvoreniu dvoch precedensov. Po prvé, štáty, ktoré podľa ich názoru narúšajú normy civilizovaného správania, teraz možno hocikedy vojensky napadnúť a silou presadiť svoje záujmy. A po druhé, etnické menšiny môžu dosiahnuť svoju nezávislosť aj v tom prípade, ak si etnické väčšiny želajú, aby ostali súčasťou ich štátu.
Vlády Južného Osetska a Abcházska sa teraz spravodlivo odvolávajú práve na kosovský precedens. A Rusko, v snahe nájsť presvedčivé argumenty na svoju obranu Južného Osetska proti Gruzínsku, používa podobné dôvody ako Amerika pri obrane Kosova pred Srbmi.

Rusko sa len bránilo
Washington si sám na seba uplietol bič. Najprv podporil nezávislosť Kosova a potom bol nútený neobratne čeliť tomu istému právu na sebaurčenie, ktoré majú národy Južného Osetska a Abcházska. To nám dáva právo obviniť USA z nečestného správania sa k týmto republikám. Počas minuloročného augustového konfliktu sa Condoleezza Riceová vyjadrila, že mier sa v regióne musí obnoviť pri dodržaní územnej celistvosti Gruzínska, čo bola jedna z najdôležitejších podmienok. Dokonca aj George Bush ešte 16. augusta 2008 vyhlásil, že Južné Osetsko aj Abcházsko ostanú súčasťou Gruzínska.

Väčšina členov komisie EÚ pre vyšetrovanie udalostí na Kaukaze v auguste 2008 sa prikláňa k záveru, že vinu nesie režim M. Saakašviliho. Podľa členov komisie ozbrojenie a vybavenie gruzínskej armády Západom vyvolalo v Tbilisi pocit sily a chuť na konfrontáciu v problematických oblastiach. Sám Michail Saakašvili mal už dávno plány na vojenské riešenie južnoosetskej otázky.

Napadnutie Gruzínska na zákonne rozmiestnené ruské vojská v Cchinvali sa hodnotí ako porušenie dohôd z roku 1992. To dáva Rusku právo na sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty OSN. Rusko sa v minulom roku len bránilo pred agresorom, ochraňovalo civilné obyvateľstvo, a napokon v súlade s medzinárodným právom priznalo nezávislosť nových štátov - Abcházska a Južného Osetska.
Návrat k pôvodnému status quo v Abcházsku a Južnom Osetsku sa nepredpokladá. Ich návrat pod egidu Tbilisi nie je možný ani silou, ani presviedčaním. Preto je nevyhnutná korekcia pozície krajín Európskej únie.

V prvom rade by mali rozšíriť priame kontakty s Južným Osetskom a Abcházskom, poskytnúť im humanitárnu pomoc. Bolo by dobré nadviazať s nimi aj obchodno-ekonomickú spoluprácu. Treba, aby tieto krajiny začali spolupracovať s medzinárodnými organizáciami na konštruktívnej úrovni zodpovedajúcej podmienkam bezpečnosti v danom regióne. Treba pochopiť, že spolupráca a integrácia dokážu viac ako sankcie a izolácia. Napríklad severná časť Cypru je stále predmetom nezhôd medzi Tureckom a mnohými inými krajinami, neprekáža to však v tom, aby udržiavali priateľské vzťahy v ostatných oblastiach. Inak budeme musieť zasa hovoriť o politike dvojakých štandardov.

 


Pavol David, Extra plus 8/2009

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|