Rubrika: Terorizmus 2007

„Mocnosť si potom môže všade robiť to, čo chce“ – expert pre stratégiu Roman Kuzniar v rakúskom denníku DER STANDARD v rozhovore : Protiraketová obrana ako nástroj hegemonistickej politiky.

Renomovaný poľský expert pre stratégiu ostro kritizuje americký systém protiraketovej obrany. Vidí v tom nástroj americkej hegemoniálnej politiky.

Viedeň – 7. februára 2007 predložil Roman Kuzniar, riaditeľ Poľského ústavu pre zahraničnú politiku, financovaného poľskou vládou, kritickú analýzu k US systému protiraketovej obrany, na ktorom sa chce Poľsko zúčastniť. O dva dni neskôr bol ako šéf ústavu prepustený. Neoficiálne bol informovaný o tom, že dôvodom prepustenia bola jeho kritika, hovorí Kuzniar v rozhovore pre DER STANDARD. Kuzniar vedie aj naďalej Centrum pre strategické štúdie na Ústave pre medzinárodné vzťahy Varšavskej univerzity. V stredu večer sa zúčastnil vo Viedni, na pozvanie Rennerovho inštitútu, verejnej diskusie o plánovaných US základniach v Poľsku a Českej republike.

Kuzniarova kritika US raketového štítu sa nevzťahuje v prvom rade na zahrnutie európskych krajín doň, ale je zásadnej povahy. Už v r.2001, po rozhodnutí sa prezidenta George.W. Busha pre tento systém, ho zaradil ako nepotrebný a zbytočný. „Nevidím žiadne ohrozenie, voči ktorému by nás mohol brániť.“

Rozhodujúce ale je, že môže v nasledovných 25, 30 rokoch vyvolať nové zbrojné preteky :
“Pretože tie krajiny, ktoré sú proti strategickej prevahe jednej mocnosti, sa dostanú pod tlak niečo proti tomu podniknúť. Vyvinú antiraketový systém. To všetko nikam nevedie.“

Z dobrého dôvodu obmedzili USA a vtedajší Sovietsky zväz zmluvou ABM obranné kapacity na minimum z dôvodu udržať odstrašujúci účinok ich raketových arzenálov.

Americký argument, že raketový štít má chrániť pred novými ohrozeniami zo strany tzv. „darebáckych štátov“ ako je Irán a Severná Kórea, považuje varšavský expert  za nehodnoverný. „Ešte nikdy nenapadla slabá krajina superveľmoc. Opačne sa to stalo a stáva sa neustále“. Že malá slabá krajina napadne jedinú zostávajúcu superveľmoc je „jednoducho hlúposť“. Ak predstavuje Irán nukleárnu hrozbu, môže byť konfrontovaný s existujúcim odstrašením. „Štáty nie sú žiadni samovražední teroristi. Udalostiam z 11/9 nebolo možné zabrániť pomocou raketového obranného systému.“

Dáždnik pre jednotky

Ak raketový obranný systém nemôže chrániť pred novými hrozbami, čo sú potom skutočné motívy jeho prevádzkovateľov? „Hovoria to predsa celkom otvorene : Amerika chce vybudovať globálny raketový obranný systém. To značí celosvetový systém, ktorý pozostáva z mnohých regionálnych a lokálnych podsystémov a je pripravený na nasadenie, hocikedy, keď Američania niekde zvážia viesť vojnu, alebo vykonať vojenské operácie, pretože sa cítia ohrození. Aby ochránili svoje jednotky, môžu využiť tento mobilný štít.“

So štyrmi komponentmi – morským, pozemným, vzdušným a vesmírnym – môžu USA tento systém nasadiť všade. „To značí, že ich jednotky sú plne chránené pred všetkými odvetnými krokmi. Teda hocičo čo urobia, či konajú v práve, alebo nepráve, môžu to, povedal by som robiť úplne beztrestne.“ Tento obranný systém umožní teda zvýhodniť vojenské agresie : „Jedna mocnosť môže všade robiť to, čo chce a všetci ostatní sú jej vydaní napospas“.

Štáty ako Rusko a Čína nebudú túto situáciu nečinne akceptovať a budú inštalovať antiraketové systémy, ako aj zdokonaľovať svoj útočný potenciál. „Celý proces bude destabilizovať medzinárodnú bezpečnosť. K čomu teda to všetko?“

_____________________________________________

(Josef Kirchengast / DER STANDARD, printové vydanie, 23.03.2007)