Židia majú Ameriku vo vrecku. Riadia washingtonskú vnútornú a tým aj zahraničnú politiku. To veria minimálne autori, ako John Mearsheimer a Stephen Walt („Izraelská loby“). Aký vplyv majú Hebrejci skutočne na výsledok amerických prezidentských volieb?

Medzi 305 miliónmi Američanov žije približne šesť miliónov Židov. Ich príjmová úroveň, ich vzdelanie a spoločenská angažovanosť, sú nadpriemerné. To ich zaraďuje socio-politicky k demokratom. Americkí Hebrejci hlasujú už storočie s oslovskou konštantnosťou so 75 a viacej percentami za demokratov. Nezávisle od konkrétnej blízkovýchodnej politiky Washingtonu.

Tak hlasovalo pri posledných prezidentských voľbách necelých 90% Židov proti George W. Bushovi, pričom tento sa považoval za mimoriadne priateľského voči Izraelu. Naproti tomu hlasovalo svojho času skoro 80% pre Jimmyho Cartera, ktorý jeruzalemskú politiku  hodnotí nanajvýš kriticky.

Ak by sme vychádzali z volebného chovania v minulosti, mohli by si demokrati židovské hlasy, ako bolo obvyklé, pripísať k dobru. Avšak tieto voľby sú iné. Totiž, druhé meno kandidáta Obamu znie Hussein! A je tmavej pokožky. Židia tradične podporujú hnutia občianskych práv. Ale mnohí afroameričania pociťujú solidárnosť Izraelitov ako poručníctvo. Predovšetkým čierni Moslimovia. Louis Farakhan napríklad obviňuje Hebrejcov, že infikovali amerických čiernych s aids  a z ďalších nehanebností. To má za následok u mnohých Židov viacej strachu, ako lásky k čiernym.

Barack Obama je čierny. Jeho matka je „snehobiela“, tvrdí on, aby zmiernil obavy bielych, špeciálne Židov. Mnoho prominentných Židov rovnajú tomuto „dobrému čiernemu“ cestu na vrchol. Obamov najvyšší volebný stratég David Axelrod je presvedčený, „že uskutočním svoj najväčší výkon, keď sa mi podarí, Baracka dostať do Bieleho domu.“

Aby sa táto opovážlivosť podarila, potrebuje mimo miliónov malých darcov veľké peniaze. Pri  ich zbierke sú Obamovi po boku židovskí donátori. Na špici je dedička hotelového impéria  Hyatt, Penny Pritzker. Vedľa hollywoodski moguli, Jeff Katzenberg, David Geffen, bostonský Alan Solomont a mnohí iní.

Obamov najdôležitejší blízkovýchodný poradca je bývalý americký veľvyslanec v Izraeli, Daniel Kurtzer. Tento nechal kandidáta vyhlásiť: „Ako prezident neurobím žiadne kompromisy pri bezpečnosti Izraela. Kto ohrozuje Izrael, ohrozuje aj USA.“

„Mnoho mojich mentorov bolo židovských a ja verím, že Izrael má hlboké intelektuálne a emocionálne spojenia s USA“, priznáva Obama a spoľahol sa so svojim zdravím na svojho osobného židovského lekára Davida Scheinera.

Židovskí spoločníci, jeho vyhlásenia a návšteva Izraela uprostred volebnej kampane pomáhajú Obamovi, postupne získavať dôveru židovských voličov. Pokiaľ by tu nebol jeho republikánsky konkurent.

John McCain platí už desaťročia ako jeden z najvehementnejších orodovníkov za židovský štát. Necháva za seba hovoriť iných. Napríklad bývalého demokratického kandidáta za viceprezidenta a židovského senátora Joe Liebermana. Jeho vystupovanie za McCaina a nedôvera niektorých Židov voči farebnému, ktorý je pripravený, rokovať s úhlavnými nepriateľom Izraela Iránom, redukovalo súhlas Hebrejcov na len 61% pre Obamu. Pritom sa sám McCain postaral o trpký obrat u Židov, nominovaním svojej viceprezidentky.

Sarah Palinová reprezentuje všetko, čo židovský establišment nenávidí. Tupý šovinizmus, prepojenie k vykladačovi práva Patovi Buchananovi, ako aj kresťanský fundamentalizmus, ktorý zneužíva Boha pre vlastnú politiku. Samozrejmú patronáciu Izraela prostredníctvom evangelistov pociťujú americkí mainstreamoví Židia ako arogantnú. Tak napríklad vyhlásil kresťanský misionár David Brickner v Palinovej farnosti, že samovražedné atentáty v Izraeli sú „trest boží“, za „bezverectvo“ Izraelcov.

Toto spôsobuje u mnohých amerických Židov zobudenie ich driemajúcich obáv z antisemitizmu. Boja sa čierneho muža s možnými muslimskými sklonmi a rovnako tak, ako pred ľadovochladnými veriacimi z Aljašky. Výsledok týchto závodov strachu môže byť pre celú Ameriku rozhodujúci. Totiž v swingovom štáte Florida žije 750 000 Židov. Na juhu tohto štátu predstavujú dokonca 13 % voličstva. Kto im spôsobí najmenej strachu, ten bude víťaz. Ešte vedie Obama medzi Židmi o dĺžku nosa.

Rafael Seligmann je nemecko-izraelský spisovatel, publicista, politológ a historik

Rafael Seligmann, Entscheidet jüdische Angst?
http://www.cicero.de/97.php?ress_id=10&item=3078