rubrika: rusko 2009

"Americké rakety, ktoré majú nasadiť v Poľsku, sú schopné zasiahnuť Moskvu v priebehu štyroch minút, čo svedčí o tom, že ide o totálne provokatívne zbrane."
Dmitrij Rogozin

Veľmi dobre poznám spôsob práce poslancov na Západe, pretože sám som bol 11 rokov poslancom Štátnej dumy. V parlamentnom zhromaždení Rady Európy som bol predsedom politickej skupiny. Ale čo sa deje v parlamentnom zhromaždení NATO, to je veľmi nezvyčajné a nie je to typické pre západný parlamentarizmus.

Zvyčajne sa snažia pozvať k diskusii obe strany, i keď niekedy len kvôli vonkajšiemu zdaniu. Niektoré aspekty môžu bagatelizovať a iné nadmerne zvýrazňovať, ale úplne v diskusii so Saakašvilim uprieť účasť ruskému reprezentantovi v tom, čo označujú za "rusko-gruzínsky konflikt", to je absolútne nesprávne. Práve na základe toho som odmietol pozvanie na zasadnutie parlamentného zhromaždenia NATO vo Valencii a v návratnosti som pozval národné delegácie do Zhromaždenia našej misie v Bruseli. Budeme diskutovať tu.

Niekedy mám dojem, že my a oni akoby sme žili na odlišných planétach. Než sa usadil prach po bombardovaní Tschinvali, najprv sme od nich počuli, že "na tom nezáleží, kto s konfliktom začal". To by mali povedať Spojeným štátom po útokoch 9/11! O niečo neskôr, keď skupiny ľudských práv ako Human Rights Watch začali hlásiť vojenské zločiny, naši západní náprotivkovia pomaly začali meniť názor. Ale to stále uznávajú len v interných diskusiách. Na verejnosti hovoria, že vniknutie Ruska do Gruzínska, ako aj uznanie Abcházska a Južného Osetska Ruskom, je neprijateľné. To sa podobá tej biblickej situácii: v našom oku vidia smietku, kým vo vlastnom nevidia brvno.

A toto vôbec nezodpovedá môjmu presvedčeniu. O tomto sme už hovorili s mnohými vplyvnými európskymi politikmi a obraz situácie vyzerá takto: Európa susedí s Ukrajinou, Ruskom a Gruzínskom. Nuž predstavte si, že žijete v byte, susediacom s ukrajinským, kde dievčina menom Júlia vykrikuje a vyrevuje a behá sem a tam medzi dvoma mužmi menom Viktor. To je čosi ako brazílsky slaďák na pokračovanie, ktorý má sedemsto dielov.

A v druhom byte zase pobieha šialený maniak s nožom v ruke a vyhráža sa dobodaním každému, koho vidí. To je byt gruzínsky. Počúvať všetok ten lomoz, doliehajúci spoza stien, je jedna vec; zrútiť stenu medzi bytmi a pozývať k sebe ľudí, to je čosi iné. V Európe sa nachádzajú všelijakí ľudia, ale tí šialení nie sú, zvlášť nie politici. Neverím, že by podnikli podobné kroky.

Je jasné, že Albánsko, Chorvátsko, Macedóniu, Bosnu a Hercegovinu, Ukrajinu či Gruzínsko nemožno považovať za mocnosti vo vojenskom zmysle slova. Tie majú nulový vojenský potenciál. Dokonca si myslím, že je ešte menší, než to. Takže tu nejde o získanie hodnotných vojenských spojencov; to je čisto politická záležitosť. Ako uznávajú aj samotní Západniari, tu ide o záležitosť novej politickej totožnosti nedávno prijatých krajín. A to je anti-ruská záležitosť. Z toho dôvodu, ak sa niekto v Ukrajine pokúša zmeniť jej totožnosť, usmerňovať jej historickú možnosť vybrať si alebo, povedané jednoducho, odtrhnúť Ukrajinu od Ruska, to v nás vzbudzuje úzkosť. Ako inak by sme sa mali cítiť, keď je tu s Ruskom toľko spojív? 40 % ruských rodín má na Ukrajine priamych príbuzných a 80 % ukrajinských rodín má príbuzných v Rusku. Toto spojivo nemožno roztrhnúť. Preto podobné plány treba považovať za násilné odtrhnutie a za snahy, namierené proti Rusku.

A to isté platí aj pre Gruzínsko. Chlapíci ako Saakašvili prichádzajú a odchádzajú, ale medzi našimi dvoma krajinami je história vzájomných vzťahov a tá je oveľa bohatšia, než to, čo sa udialo za posledných pár rokov. Toto odtrhnutie sa od Ruska, to je čudný pokus legalizovať teritoriálne privlastnenie si Abcházska a Osetska, ktoré nikdy neboli súčasťou Gruzínska.

Podľa môjho názoru tu ide o pokus izolovať Ruského medveďa, zatlačiť ho do jeho brlohu. Lenže je tu jeden problém a to vie každý poľovník. Na medveďa môžete poľovať, môžete ho zahnať do brlohu, ale je veľmi nebezpečné príliš sa k nemu priblížiť. Takže toto správanie sa NATO, toto obkolesovanie Ruska, je veľmi nebezpečné, to vám povie každý poľovník.

To je dôsledok zastaralej mentality studenej vojny. To, čo navrhuje Rusko, je vo všeobecnosti veľmi dobré. My prichádzame s princípmi, proti ktorým je len veľmi ťažké namietať. Veď kto môže namietať proti tomu, že na bezpečnosť má rovnaký nárok každý, že v tom nikto nemôže mať prednosť alebo výsadu? Kto by mohol namietať voči demilitarizácii celého centra európskej pevniny a proti návrhu využívať vojenské sily len na obranu spoločných hraníc v Tichomorí? Kto môže namietať proti úplnému vylúčeniu vojenského plánovania, zvlášť jadrového, na eliminovanie jeden druhého? Toto sú absolútne rozumné veci; to je nový pohľad na svet. To je nová vidina kolektívnej bezpečnosti pre všetkých. Takže čo ponúka Medvedev, proti tomu sotva možno niečo namietať.

Tu ide o úplne iný problém. Problémom je, že zamestnanci medzinárodných inštitúcií si myslia: "Ako toto postihne mňa osobne?" Mám na mysli zamestnancov sekretariátu NATO, zamestnancov Európskej komisie a hlavného úradu OSCE vo Viedni. Tí zmýšľajú takto: "Budem mať aj naďalej plat niekoľko stotisíc eur ročne, keď sa Medvedevovi podarí ten koncept realizovať?" Boja sa, že príde chvíľa, kedy Európania jednoducho zmietnu všetkých vypasených európskych byrokratov z ich pohodlných kresiel. Je to práve táto sebecká, úzkoprsá, malomyseľná psychológia euro-atlantických byrokratov, ktorá môže zruinovať veľkolepú iniciatívu. Ale ja osobne som presvedčený, že ten koncept skôr či neskôr zvíťazí.

Ja sa nazdávam, že v 21. storočí skutočnú hrozbu predstavuje istá skupina ľudí, ktorí si myslia, že vy a ja sme len druhotriedni ľudia. Tieto úzkoprsé osoby jednoducho neuznávajú, že aj my máme právo na život. A je im jedno, koho sa to konkrétne týka - Rusov, Židov, Tatárov, Francúzov či Britov alebo kohokoľvek iného. Pre tých sme všetci rovnakí. Pre nich sme len nehodnotnou civilizáciou, ktorú treba zničiť. Dúfajme, že naši západní partneri si uvedomia, že títo chlapíci nás rovnako ohrozujú a že tá pliaga sa rozširuje na európsky kontinent, aby nás pohltila, zatiaľčo my sa medzi sebou hašteríme.

Dnes hovoríme o takých hrozbách ako je terorizmus, extrémizmus (politický alebo náboženský), pašovanie drog a pirátstvo. Dnes piráti vyvádzajú pri Somálsku, ale zajtra sa nimi bude hemžiť celé africké pobrežie a nebude tu dosť bojových lodí, čo by ich mohli držať na uzde. Medzi Európou a tretím svetom je vývojovo veľká priepasť a v treťom svete sa vynára nová civilizácia, ktorá je toho názoru, že biela severná hemisféra ich vždy utláčala, preto im teraz musí padnúť k nohám. Toto je veľmi vážne. Ak sa chce severská civilizácia ubrániť, musí sa zjednotiť: Amerika, Európska únia a Rusko. Keď nebudú postupovať spoločne, jedno po druhom ich porazia.

Spolupráca medzi NATO a Ruskom je samozrejme stále možná. A naisto k nej dôjde, pretože NATO má mnoho byrokratov, ktorí sú zodpovední za kontakt s Ruskom. Tí sa obávajú, že stratia pracovné miesta, keby radu pre vzťahy NATO a Ruskom zrušili, preto sú tými najhorlivejšími lobistami za obnovenie dobrých vzťahov. Ale žartovanie bokom, rozsah strategických záležitostí, ktoré nás spájajú, je taký rozsiahly, že môžeme predstierať, že nekomunikujeme, ale komunikovať aj tak budeme. Ja mám v Bruseli pravidelné stretnutia so zástupcami sekretariátu NATO, s politickými predstaviteľmi, veľvyslancami, atp. Ale tí sa stále boja stretnúť so mnou aj na pôde Rady pre spoluprácu Rusko-NATO. Ale k tomu naisto dôjde tento december, najneskoršie v marci. To predpovedám a uvidíte, že mám pravdu.

(krátená ukážka)
Russia Today: "RT Guest: Dmitrij Rogozin" (18. novembra 2008)
http://www.russiatoday.com/guests/detail/1801