Rubrika: Multikulturalizmus 2007

Robert Putnam, ktorý prednáša na Harvarde a na univerzite v Manchestri, výskumom,ktorému sa venoval v poslednom desaťročí, upútal postupne pozornosť celej svetovej vedeckej komunity,keďže výsledky jeho štúdia rozbíjajú na kusy ideu, že "v rozmanistosti je sila", ktorá bola doteraz základným predpokladom, akého sa spoločnosť držala. Jednu z jeho prednášok uverejnil teraz časopis Scandinavian Political Studies. Jeho kolegovia hovoria o jeho výskume užcelé roky a nikto sa vážne nepostavil proti záverom, ku ktorým dospel, takže zrejme je teraz na rade ideologická kríza.

Pán Putnam študoval okolo 30 000 osôb - z mesta i z vidieka, bohatých i chudobných, mladých i starých, mužov i ženy - po celých Spojených štátoch a napokon dospel k záveru, že korporatívna identita (keď sa človek identifikuje so zamestnávateľom) v praxi vôbec nefunguje a že "rozmanitosť" (t.j. rasovo pomiešané komunity) neutvára medziľudské vzťahy takým spôsobom, ako sa predpokladalo.

Putnam zistil, že ľudia, nútení žiť v etnicky pomiešanom prostredí, sa následne sťahujú z verejného života do izolácie súkromia, podľa jeho slov: "odcudzujú sa". Takí oveľa menej dôverujú svojím susedom (či ide o susedov rovnakej rasy alebo inej), menej často sa zúčastňujú volieb a dávajú menej peňazí na charitatívne účely.

Keď sa na tieto závery dívame istým spôsobom, tak to vlastne svedčí o zdravom rozume. Ľudia dôverujú takým, čo sú ako oni a tým, čo nie sú, dôverujú menej. Život je krátky a pomiešané skupiny venujú priveľa času len ustanovovaniu základných pravidiel. A akonáhle sa prekročí istá hranica rozmanitosti, komunita prestáva byť komunitou. Pretože ak sa hovorí o "homosexuálnej komunite", "africko-americkej komunite" ..., v týchto prípadoch dotyčných spája práve to, v čom sa od seba neodlišujú. Pán Putnam dospel k záveru, že rozmanitosť a solidarita sú pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú.

V súvislosti s tým možno spomenúť aj štúdie Alberta Alesinu a Edwarda Glaesera, ktorí vinia práve väčšiu rozmanitosť zo slabosti amerického sociálneho štátu, na rozdiel od Európy. Lenže štúdia pána Putnama nepoukazuje len na jednotlivé ťažkosti, aké sa vyskytujú vtedy, keď sa spoločnosti nanucuje rozmanitosť; tá úplne podkopáva oficiálnu doktrínu západných vlád: že rozmanitosť je zásadne a vždy pozitívnou silou v spoločnosti.

Keďže idea čím väčšej rozmanitosti je oficiálnou (americkou) štátnou ideológiou, pán Putnam sa snaží vidieť aj jej pozitíva, ale hovorí, že negatíva zatiaľ prevažujú. ...

_____________________________________________

Christopher Caldwell, Financial Times
http://www.ft.com/cms/s/0/40e39d52-47a3-11dc-9096-0000779fd2ac.html

Diskusia: