Keby Boh chcel, aby ľudia boli rovnakí, bol by nás takých urobil. Ale my sa od seba navzájom veľmi líšime - jednotlivci, i celé národy - o čom najlepšie svedčí správanie rôznych etnických skupín a rás v čase krízy. Pravda je taká, že ľudia - v zhode so stupňom duševného vývoja riešia ťažkosti a problémy úplne odlišným spôsobom.

V najnovších agentúrnych správach
(napr. Reuters: http://news.yahoo.com/s/nm/20050903/ts_nm/mayhem_dc) sa píše o správaní početných neworleánskych obyvateľov (zväčša černochov), ktorí odmietli - alebo z nejakých dôvodov nemohli - z mesta pred búrkou utiecť, hoci starosta nariadil obyvateľstvu povinnú evakuáciu. Akoby utrpenie ľudí v neworleánskom dóme v dôsledku hladu a smädu nestačilo, mladí černošskí násilníci tu okrádali bezbranných o posledné sústo, znásilňovali deti a ženy a hrozili smrťou tým, ktorí mali belšiu pokožku, než oni.

37-ročná Trolkyn Josephová povedala, že niekoľko posledných nocí sa po hale túlali muži znásilňujúc a vraždiac deti. Ona sama vraj našla o piatej ráno v piatok mŕtve 14-ročné dievča, štyri hodiny po tom, čo sa stratilo od svojich rodičov.
"Znásilňovali ju štyri hodiny, až kým nezomrela," povedala v slzách. " A iné dieťa, 7-ročného chlapca, našli znásilneného a mŕtveho v kuchynskej mrazničke."

Pani Selma Valenti, 80-ročná chorá beloška povedala:
"Nenávideli nás. Štyria mladí černosi nám povedali, že prídu autobusy a budú brať ako prvých starých, preto nás zavraždia. Chladnokrvne plánovali nás zavraždiť, a tak potom radšej autobusy neposlali, lebo by nás boli všetkých povraždili - to nám dnes ráno povedala vrchnosť ."

Americký aktivista pán David Duke, ktorý zhodou okolností pochádza z New Orleans, na svojej web stránke
(www.davidduke.com/index.php?p=379#more~379) cituje úryvky z poprednej svetovej tlače, kde sa píše o neľudských zverstvách voči belošskému obyvateľstvu a ďalej hovorí:
"Predstavte si, že po prírodnej katastrofe by bieli masovo vraždili, okrádali a znásilňovali čierne obyvateľstvo a rasovo by černochov urážali. Médiá, hviezdy, vládni hovorcovia z jedného konca planéty na druhý by mali plné ústa rasizmu a dožadovali by sa, aby sa s tým skoncovalo. Ale dnes, keď sa to deje tým druhým, je tu ohlušujúce ticho ."

Jamajský denník The Jamaica Star
(http://www.jamaica-star.com/thestar/20050902/cleisure/cleisure1.html) z 2. septembra prináša článok od novinára černošského pôvodu Leigtona Levyho pod názvom "Temná stránka černochov", kde okrem iného píše: (stránka dostupná aj tu 1, 2,)
"... Deň po tom, čo oblasť postihol hurikán, sa objavili správy o rabovaní, ale reportéri zakaždým vraveli, že ľudia kradnú zo zúfalstva, lebo hľadajú potraviny a vodu. Tí teda toho veľa vedeli! Obrázky, ktoré ja vidím, to sú obrázky černochov, kradnúcich topánky , plienky a televízory. Nie potraviny a istotne nie vodu. Ibaže by sa plné náruče šatstva, topánok a elektrospotrebičov, s ktorými sa ľudia brodia vodou na uliciach, počítali za potraviny alebo vodu. Ak tí ľudia kradli zo zúfalstva, tak aký zúfalý bol ten mladík a tie dievčatá, čo v rukách niesli niekoľko krabíc s topánkami Nike veľkosti 13?! Aký zúfalý bol mladík s kopou plienok? Že by mal doma niekoľko kojencov, trpiacich hnačkou? Čo to vravím, akýže domov! Všetko je pod vodou a čo nie je, je totálne zničené. A čo budú tí, čo ukradli plazma televízor, sledovať, keď v celom meste niet prúdu?

Zúfalstvo? To teda určite. Ja začínam veriť, že nech sa černosi nachádzajú kdekoľvek na svete, tí majú genetickú predispozíciu kradnúť, vraždiť a vytvárať tyraniu. Napríklad hasičskú stanicu a Wal-Mart úplne vybielili a potom tie zbrane používali na okrádanie iných. Čo môže byť nižšie? Každý rovnako trpí, ale černosi sa hneď vydávajú na lúpežné prepadnutia tých, čo trpia ako oni. A to nemá nič spoločné s biedou. Veď ako do tohto zapadajú belosi? Ja som si istý, že v New Orleans, v Biloxi a v iných mestách žijú aj chudobní belosi, ktorých rovnako postihlo to, čo sa teraz deje. Že by médiá zámerne neukazovali týchto, ako lúpia a kradnú? Alebo sú títo príliš zaneprázdnení tým, aby zostali nažive, čakajúc na záchranu a schovávajúc sa pred černochmi ?..."

Tak veru; vôbec nie je jedno, medzi akými ľuď mi sa človek ocitne, keď nečakane dôjde k veľkej kríze. Všetci sme ľudia a ako takí máme isté základné ľudské práva, ale vôbec nie sme rovnakí! A podľa toho, akí sme, sme potom zasluhujeme isté zaobchádzanie. Na niektorých sa musí tvrdo, k iným možno byť zhovievavejší. Meter musí byť vždy rovnaký, keď ide o ten istý čin. Ale iba cnostným možno vzdávať česť a patričný rešpekt. Pokiaľ ide o tých druhých, tam je narade "bič". A to vôbec nie je nespravodlivé.
Je Európa schopná poučiť sa a predísť takýmto smutným skúsenostiam, kým sa ešte dá? Kam nás dovedie zaslepený "multikulturalizmus"?

_____________________________________________

čitateľský príspevok