Rubrika: Bez prekladu 2007

Niektorým by sa mohlo zdať, že nasledujúci článok nezodpovedá kresťanskému pohľadu na svet, ale v tom sa osudovo mýlia. Isteže; Ježiš učil, že keď nás niekto udrie po jednom líci, máme mu nastaviť aj druhé. Na násilie vraj nikdy nemáme reagovať násilím, pretože tak sa reťaz vzájomných násilností nikdy nezastaví. A to istotne platí. Lenže Ježiš svojím učeníkom vysvetľoval, o čo by sa ľudia mali snažiť - o ideálnu spoločnosť, ktorá sa  striktne drží božích prikázaní. V takej spoločnosti sa potom verejná mienka vždy jednoznačne postaví na stranu toho, ktorému ublížili a násilník utŕži všeobecné odsúdenie a hanbu. To je jeho trest. Ale než sa k takej ideálnej spoločnosti dopracujeme, nemôžeme sa toho pravidla striktne držať, pretože - ako povedal aj duchovný učiteľ Omraam Michael Ivanov - keby sme to robili, bezohľadní násilníci by všade vyhrávali a svet by sa v dôsledku toho prepadol do anarchie a chaotickej ničoty. A žiaľ, práve to sa dnes všade v kresťanskom svete deje.

O tom niet pochýb,že vyspelejší sa už nemôžu držať primitívneho pravidla "oko za oko, zub za zub", ale to neznačí, že sa nemáme brániť, keď nám niekto siaha na to najdrahšie a keď druhí v zlom úmysle systematicky morálne rozkladajú a sociálne rozbíjajú náš svet. Forma odvety musí už zodpovedať úrovni nášho vyššieho porozumenia, ale reakcia na taký nepriateľský úmysel sa dostaviť musí.

Všade vo svete sa nachádzajú dva protikladné póly: kati a obete, muži a ženy, donucovacia vrchnosť a revolucionár. Vojna prvkov. Vojna tried, národov, rás, ekonomických formácií, materiálnych záujmov, ambícií, ideí. Obyčajné vedomie si od istého času navyklo na určitú demagógiu: vraj momentálne rozpory nevylučujú všeobecný súlad; na konci sa údajne všetky protiklady súbežne stretnú. Rozprávka o dobrom konci, o bezbolestnej a neproblematickej syntéze. Naivné presvedčenie, že existuje čosi "tretie", úplne absorbované v uragáne osudového zápasu dvoch.

Reálny svet však funguje podľa zákona duality. Možno sa tá dualita niekde v nekonečne raz sama zastaví podľa nedokázaného zákona, s ktorým prišiel Lobačevský alebo podľa teologického tvrdenia Nikolaja z Kusa. Ale kým prichádzame do styku s konkrétnym svetom, nevraživosť je spoločným menovateľom existencie.

Problém nespočíva vo vulgárnom darwinizme a v "boji o prežitie". Každý subjekt, každá bytosť, každá idea sa ťahá medzi dvoma hranicami - existenciou a neexistenciou, životom a smrťou, prítomnosťou a neprítomnosťou, priťahovaním a odpudzovaním, podobnosťou a odlišnosťou, a tak podobne. Hranice tvoria protiklady, navzájom sa vylučujúce. Ich prítomnosť napĺňa realitu vnútornou drámou, dynamikou, silou a tiesňou. Preto je agresia základným zákonom existencie.

Pokiaľ ide o pohyb kozmických energií v našom systéme, možno načrtnúť veľký počet rôznych dráh. Možno študovat príťažlivosť a odpudivosť častíc v úrovni atómov a takpochopiť princíp agresie v základni, na ktorej stoja jadrové zbrane. Je možné uspieť v kozmológii a objavovať fantastický proces miznutia hmoty v gravitačných poliach čiernych dier. Možno vypracovať typológiu násilia v ríši zvierat alebo nakresliť grafy výbuchov agresie v ľudskom kolektíve. A napokon je možné v tomto svetle skúmať aj doktríny triedneho boja alebo rasovej nenávisti. Agresia - to je významný a zložitý, základný jav kozmickej reality. Tá vo svojej univerzalite môže prekonať všetko ostatné...
Nech sa pustíme do skúmania akejkoľvek agresivity, už na začiatku narážame na definíciu dvoch postojov, dvoch pólov, dvoch hraníc, medzi ktorými dozrieva a vybuchuje blesk násilia, zapaľujúc oheň vojny (mimochodom, ten istý Heraklitus bol presvedčený, že oheň je mystickou základňou kozmu).

Pokiaľ ide o rozlišovanie prvkov nášho a cudzieho, priateľského a nepriateľského, v tom nemáme žiadne ťažkosti. Už od začiatku vieme neúnavne načrtávať demarkačné línie medzi tým, čo je "naše" a čo nie je "naše", držiac sa pritom logiky Schmittovej a Sartrovej tézy o "zápase vedomia". Očividne, medzi "naším" a "nie naším" nemôže byť nič iné len agresia. To je už iná otázka, že táto agresia môže byť skutočná alebo len potenciálna, ktorá sa buď prejaví v priamom konflikte na život a na smrť alebo len latentne dozrieva uprostred všeobecnej pasivity. Môže sa medzi nimi dosiahnuť dočasné prímerie. Ale to skôr či neskôr vybuchne.

"Naše", to je z duchovného hľadiska tradícia, organická spoločnosť, zjavenia, totálna nadradenosť duchovného nad fyzickým (telesným), hierarchia, kvalitatívne odlišnosti, uprednostňovanie etiky hrdinu pred etikou obchodníka.

"Naše", to je zo sociálneho hľadiska socializmus, materiálna rovnosť (spoločné vlastníctvo ako u našich slovanských predkov), komunita, dominácia princípu férovosti nad princípom zisku a efektívnosti, kolektivita a nacionalizmus.

"Naše", to je z geopolitického hľadiska Eurázia, pevninská aliancia, sily zeme, gigantický blok, sformovaný okolo Ruska.

"Naše" z hľadiska štýlu, to je hnutie, život, aktivita, prekonávanie, Láska a Smrť.

"Nie naše", to je z duchovného hľadiska moderný svet, západná civilizácia od osvietenstva, humanizmus, kartézianizmus a kantianizmus, individualizmus, materializmus, dominácia obchodu v spoločnosti.

"Nie naše" zo sociálneho hľadiska, to je kapitalizmus, hierarchia, založená na materiálnom bohatstve, centrálnosť zisku a záujmu, egoizmus, individualizmus. kozmopolitizmus.

"Nie naše, to je z geopolitického hľadiska Amerika a Západ, sily mora, anglo-saský svet, atlantizmus a mondializmus.

"Nie naše", to je z hľadiska štýlu stagnácia, konzervativizmus, konformizmus, tíšina, zbabelosť, opatrníctvo, chladnokrvnosť, ľahostajnosť a sebecký strach zo smrti.

Medzi týmito dvoma pólmi "náš" a "nie náš" tryská neúprosná a strašná nenávisť. Jeden vylučuje druhý. V tomto prípade je "zápas vedomia" absolútny, keďže všetky príklady nesúhlasu v každom tábore sú preč, ak sú vystavené totálne cudzorodému, protikladnému, gigantickému systému hodnôt. Anarchisti, fašisti, komunisti, ľavicoví nacionalisti, nonkomformisti sa zrazu nachádzajú v tom istom tábore, i napriek všetkým vnútorným rozporom.

Načrtáva sa nová mapa konfliktov a bitiek, teroristických činov a polemík, útokov a strategických manévrov. Teraz vstupujeme do úplne unikátnej doby Novej agresie, kde všetky bývalé protiklady, bojujúce strany, oponenti a nepriatelia náhle menia svoju pozíciu. Včerajší komunisti sa bratajú s kapitalistami pod sloganmi mondializmu, včerajší fašisti si potriasajú ruky s anarchistami v diverzných hlavných úradoch zápasu proti mondializmu.

"Nový svetový poriadok", "otvorená spoločnosť", svetová vláda, planetárny trh, ľudské práva, jeden svet, univerzalizácia Západu a jej vzor liberalizmus, kanonizácia obyčajného občana - hlupáka ako normálneho, priemerného reprezentanta ľudstva. Toto pochádza z jednej strany a to "nie sú naši".

Eurázijské impérium, "nepriatelia otvorenej spoločnosti" (pozorne sa pozrite, koho do tejto kategórie zahŕňa Karl Popper v pojednaní "Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia" - on myslí nás!), to je sloboda krajín a ich obyvateľstva uchovávať si svoju originalitu, svoju autonómiu, duchovnú hierarchiu, rozdielnosť medzi národmi, super-ľudské hodnoty, za Východ proti Západu, za výnimočné práva byť nazývaný človekom, aké sa pripisujú len hrdinovi, mudrcovi, vernému, vojakovi. Toto je "naše".
Dva postoje, ktoré sa nedajú zlúčiť, dve všezahŕňajúce super-hľadiská, dva navzájom sa vylučujúce projekty budúcnosti ľudstva.

Medzi nimi existuje len nepriateľstvo, nenávisť, zápas podľa pravidiel i bez nich, za extermináciu až do poslednej kvapky krvi.
Medzi nimi sa nachádzajú kopy mŕtvol, milióny životov, nekonečné stáročia utrpenia a hrdinských skutkov.
Kto z nás zakončí dejiny?
Ako bude vyzerať ich koniec?
Kto povie posledné slovo?
Kto sa bude smiať naposledy?
Kto vypáli poslednú guľku do tela padlého nepriateľa?
Oni alebo my?
O tom rozhodne vojna. Ten "otec všetkých vecí".

_____________________________________________

Alexander Dugin, Arctogaia
http://arctogaia.com/public/eng-ed7.htm