Pár faktov:
- Rusko zvýšilo na Nový rok ceny zemného plynu pre Ukrajinu na trhovú úroveň (za aké predáva plyn ostatným európskym krajinám)
- Ukrajina to považuje za trest za oranžovú revolúciu
- nová cena je 230 dolárov za 1000 metrov kubických, pre Bielorusko je to 47 dolárov, pre Gruzínsko a Arménsko 110 dolárov
- Ukrajina tvrdí, že má nárok na 15% plynu, ktorý prechádza jej územím, ako poplatok za tranzit, čím vlastne kradne plyn cieľovým odberateľom

Spor medzi Ruskom a Ukrajinou vyústil do krátkodobého výpadku dovozu ruského plynu do mnohých štátov EÚ. Najväčší krátkodobý pokles zaznamenali Maďari - 40%.
Analytici, včítane tých „neoslovenských“ sa predbiehali vo vyratúvaní príčin a dôsledkov tohto stavu. Svetové a slovenské médiá, ktoré sú tradične protiruské, nás začali strašiť predpovedaním rôznych čiernych scenárov a kríz, zabúdajúc na jednoduchý fakt, že ten, kto by najviac z daného stavu utrpel je práve Rusko.
Áno, podstata sporu má ekonomické i politické pozadie, ktoré ale bolo možné predvídať.

Európa nevie kto je vinník, dohody sú vraj zložité a komplikované, pravda sa profesionálne zahmlieva ako to bolo neraz doposiaľ. Rusko chce vraj údajne potrestať Ukrajinu „drastickým zvýšením cien.“

Je to možné, avšak formulácia „drastické zvýšenie cien“ je nielen zavádzajúca, ale usviedča médiá z jednostranného postoja, keďže rovnaký postup by bol v inom prípade komentovaný ako „cenová liberalizácia“ či „chránenie svojich ekonomických záujmov“ alebo „tržné určovanie cien energií“, z ktorých každý by mal byť pre trhovú Európu a Spojené štáty pochopiteľný a zrejmý, ako to uviedol aj Sean McCormack, z krajiny, pre ktorú je trh najvyššou modlou - hovorca amerického ministerstva zahraničia, ktorý sa však vzápätí priklonil k ukrajinskému postoju, čo je ale opäť pochopiteľné, najmä k objemu financií, ktoré Spojené štáty investovali do ukrajinskej „oranžovej revolúcie.“
Navyše je prakvapujúce ak tak vraví predstaviteľ krajiny, ktorá často a rada používa (nielen) otvorené ekonomické vydieranie, na svoje ciele využíva MMF a Svetovú banku a ktorá priniesla mnohé krajiny na pokraj ekonomického kolapsu.

Ukrajina, po svojej provokačnej a nepriateľskej politike voči Rusku, sa čuduje zavedeniu trhových cien zemného plynu. Len tak sa totiž dá nazvať súhlas s návrhom gruzínskeho prezidenta Saakašviliho na vytvorenie spoločenstva tzv. Demokratického smerovania, či ukrajinské návrhy týkajúce sa riešenia problému v Podnestersku alebo forsírovaný tlak na vstup krajiny do NATO. To sú len z niektoré z faktov, ktorými chce Ukrajina demonštrovať Moskve svoju nezávislosť a svoje prozápadné smerovanie. Daná pozícia Ukrajiny sa v žiadnom prípade nedá nazvať ústretovou, skôr konfrontačnou.

Ukrajina zrejme teda chce, ako to povedal riaditeľ ukrajinského centra politického výskumu Michail Pogrebinskij slovenskému denníku Pravda, aby Rusko dotovalo lacným zemným plynom ukrajinské hospodárstvo, v ktorom čoraz väčšiu úlohu zohrávajú nadnárodné koncerny.
Lacný ruský plyn a vstup do NATO jednoducho k sebe nejdú.

_____________________________________________

Roman