:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

„Ruské“ popravy v Poľsku

26.04.2010

 

 

Keď Rusko okupovalo v r. 1939 Poľsko, židovská populácia v Poľsku pochádzala najmä z Ruska a Poliaci ju nikdy plne neakceptovali. Keď Rusko napadlo Poľsko, židia sa správali ako hladní vlci v mäsiarstve.

Nedávno sa v poľských novinách Rzecz pospolita objavil obsiahly článok  profesora Tomasza Strzembosa, ktorý pojednával o období Poľska v rokoch 1939 - 1945. „Židovská populácia,“ píše Strzembos „najmä mladí a mestská chudoba sa zúčastnili masových osláv príchodu (sovietskej) armády a tiež pri zavedení nového poriadku, dokonca so zbraňou v rukách.“ Existujú o tom stovky svedectiev.

 

Popravy Poliakov
„Strážnici“ a „milície“ vznikali ako huby po daždi a väčšinou pozostávali zo židov. Židia sa búrili proti poľskému štátu, zaberajúc celé mestá a zakladajúc revolučné výbory. Pritom zatýkali a strieľali reprezentantov poľských úradov, napadali menšie celky poľskej armády (ako napríklad v Grodne).

 

 

 

 

Piata kolóna
V čase, keď sa poľský štát stále bránil, keď armáda stále bojovala a zdalo sa, že nie všetko je stratené, tvorili židia piatu kolónu. Neskôr sa situácia zhoršila. Strzembosz cituje uzávery Dr. Mareka Wierzbického o tom, kto zaviedol boľševický teror – bola to samozrejme NKVD a pred ňou Červená armáda, avšak rôzne založené spolky obrany a milície hrali dôležitú úlohu v každodennom živote. A ich rady pozostávali prevažne zo židov. „Poľskí židia v civilných šatách, s červenými páskami na rukách, ozbrojení hrali značnú úlohu v zatýkaniach a deportáciách.“

To bola najdrastickejšia vec pre Poliakov – fakt, že značnú časť sovietskych agentúr a inštitúcií tvorili tiež židia, ktorým lokálni výdatne pomáhali vo vyhľadávaní a zatýkaní.“

Prečo sa to stalo?
Kde sú korene tejto hroznej nenávisti voči Poliakom a pomste na nich? „Pravdou je,“ píše Strzembosz že  „veci sa v Poľsku nevyvíjali pre židov vhodne. Avšak neboli deportovaní na Sibír, strieľaní alebo posielaní do koncentračných táborov. Ak nepovažovali Poľsko za svoju vlasť, nemuseli sa správať ako votrelec a pridať sa k nepriateľom, zabíjajúc pritom poľských civilistov...“

Mučenie v Jedwabnom
Strzembosz dokázal, že podobné udalosti sa stali aj v meste Jedwabne. Tu je výpoveď obyvateľa Jedwabne Jozefa Rybicku o tom, čo sa dialo v meste po tom, čo padlo do rúk Sovietom...:

Pomsta na susedoch
„Židia zdravili Červenú armádu. Zmenili administratívu starého mesta a navrhli novú, pozostávajúcu z lokálnej židovskej populácie (židia a komunisti). Zatkli políciu, učiteľov... viedli NKVD do bytov, kde bývali poľskí vlastenci.“
Opisy mučenia v Jedwabnom sú šokujúce. (článok opisuje výpoveď človeka a metódy mučenia – pozn. prekl.)

Cieľ: poľskí úradníci a civilisti
Množstvo svedectiev dokazuje o významnej úlohe židov v milíciách a „revolučných výboroch“, ktoré vznikli spontánne a mnohé z vlastnej iniciatívy.

Zločinci sa ujali vedenia
Po celom východnom Poľsku zakladali lokálni poľskí, bieloruskí a ukrajinskí židia milície a „revolučné výbory“. S požehnaním sovietskych okupantov zbíjali a dokonca vraždili poľských úradníkov, policajtov, učiteľov, politikov, lokálnych vodcov, majiteľov pôdy – všetkých tzv. nepriateľov ľudu. Zapaľovali majetky a ničili poľské národné a náboženské pamiatky. Zaznamenaných bolo množstvo vrážd jednotlivcov a tiež skupín.
Jedným z najhroznejších zločinov bolo zavraždenie takmer 50-tich Poliakov v dedine Brzostowiva Mala, neďaleko Grodna okolo 20. septembra, predtým ako sa v regióne moci ujali Sovieti.

Zavraždenie poľského  grófa
Prokomunistická banda s červenými páskami a sekerami, ktorú viedol židovský vodca menom Ajzik vošla do dediny, vyhnala kričiacich ľudí z domovov a zmasakrovala celú populáciu. Medzi obete patril aj gróf Antoni Wolkowicki, jeho žena Ludwika, jeho švagor Zygmunt Wyonicz-Sianozecki, miestny barón a jeho sekretárka, účtovník, poštár a miestny učiteľ. Obete boli najprv mučené, sputnané drôtom a zaživa pochované.

Paralyzovanú Ludwiku ťahali na miesto popravy za vlasy. Vraždu vykonal Zak Motyl, žid, ktorý viedol miestny „revolučný výbor“.
Vrahovia neboli nikdy potrestaní. Naopak, NKVD ich pochválila za ich činy a Ajzik sa stal predsedom miestneho družstva. Rasistický motív zločinu je jasný – zavraždení boli len členovia poľskej komunity.

Januzs Brochowicz-Lewinski, kapitán, ktorý bol tiež zajatý Sovietmi neďaleko dediny Stopolce bol jedným z 15-tich Poliakov, (okrem iných aj farár, sudca, kaplán, učiteľ, niekoľko úradníkov), ktorí boli odsúdení na smrť. Našťastie sa jeho skupine  podarilo počas transportu na miesto  popravy utiecť. Ostatní boli popravení.

Katolícki kňazi
Rovnako hrozné boli vraždy katolíckeho kléru, napr. Bronislaw Fedorowicz, farár z dediny Skrundzie, Antoni Twardowski, Juraciszki, Stanislaw Ziziak.

Vraždenie poľskej polície
Večer 17. septembra bol z väznice prepustená skupina zločincov, ktorá sa pripravovala na vylúpenie niektorých obchodov. Obchody boli nakoniec ušetrené, ale skupiny (zločinecké) zaútočili na bezbranných civilistov, ktorí utekali pred Nemcami na východ. Páchatelia ich vyzliekli zo šiat, topánok a všetkého ostatného, čo mali na sebe. Tí, ktorí odmietli, boli kruto namieste zavraždení. Vonku z mesta boli priekopy pri cestách zasypané mŕtvolami.

Z úradníka na čelo milície
V Baranowicziach židia tvorili "červenú milíciu" a udávali NKVD poľských úradníkov, policajtov, učiteľov a vládnych úradníkov. V noci potom prišli k domovom týchto ľudí čierne  vozne. Boli naložení, odvezení na železničnú stanicu a deportovaní do gulagov. Medzi tými, ktorí boli zatknutí za pomoci miestnych židov, bola aj sestra Boguslawa J. Jedrzejeca a osem členov jej rodiny. Jej muž a otec boli zavraždení NKVD v Baranowicziach; zbytok rodiny bol deportovaný do sovietskeho vnútrozemia v zime 1939 - 1940.

V Dunilowicziach, malom meste blízko Postawy, židovská žena menom Chana viedla sovietskych vojakov do domu jej suseda, Jozefa Obuchowskeho, seržanta  pohraničného vojenského oddielu. Ukazujúc na jeho manželku hovorila, "... Toto je poľská "Pani", jej manžel  je vo vojsku". Vojaci prehľadali celý dom hľadajúc jej manžela, seržanta. Namiesto neho bola vzatá poľská žena. Počas vypočúvania, ktoré trvalo 24 hodín, bola nútená držať ruky zdvihnuté a bola zmáčaná vodou až do jej odpadnutia.

V Oszmianii sa stali kráľmi
Dočasné autority pozostávali zo židov a z komunistov, ktorí sa prehlásili komisármi mesta.
Milícia predstavovala teror populácie, pretože jednotliví milicionári súťažili medzi sebou v prisluhovačstve.

 

 

V Nowej Wilejke
Masové pátrania sa uskutočňovali v domovoch bývalých milicionárov, policajtov a štátnych úradníkov a tí ľudí, ktorí boli považovaní za škodlivých pre Sovietsky zväz, boli  uväznení. Pátrania a zatýkania sa vykonávali v noci; boli uskutočňované políciou, čo bolo prehliadané NKVD. Veľmi často počas týchto pátraní boli zadržané dokumenty, peniaze, cennosti, fotografie bývalých milicionárov a policajtov, dôležité doklady, z čoho všetko jednoducho zmizlo. Pátrania boli len pro forma, pretože títo ľudia boli v predstihu odsúdení, väčšinou židovskými komunistami. Po tom ako boli títo ľudia zatknutí nasledovalo overovanie a vyšetrovanie, boli nimi robené najneuveriteľnejšie priznania ako výsledok rôznych druhov mučenia. To bol ich hlavný cieľ - zničenie a vyjadrený hnev nad Poliakmi.

Nemravný malý polobohovia
Po splnení všetkých príkazov od sovietskych autorít a poslaní časti poľskej populácie do väzenia ako nepriaznivého elementu pre Sovietov, zamerali sa rýchlo na novú úlohu, predvolebnú agitáciu.

Židia zabili a potom zhabali nehnuteľnosti
.... za účelom získať viac ľudí na ich stranu, nariadili redistribúciu pozemkov zadržaných od (poľských) osadníkov a bohatých vlastníkov pôdy robotníkom, chudobným farmárom a židom ... len židia ochotne vzali pozemky, ktoré im boli dané...

Zo študentov k volebným pozorovateľom
Volebné stanice boli riadené židmi, rodinami sovietskych agitátorov a inými. Volebné stanice boli plné sovietskymi agitátormi, politrukmi, uniformovanými a tajnými policajtmi a tiež židmi a NKVD. Keďže sa veľa Poliakov vyhýbalo, neskoro v noci agitátori, sovietski vojaci, NKVD a židia v automobiloch zbierali vhodných voličov z ich domov a odvážali ich, aby volili.

V Bialsytoku NKVD využilo prevažne židovskú "občiansku radu", ktorá bola sformovaná pred vstupom Červenej armády, aby vytvorili "robotnícke milície" vyzbrojené zbraňami, ktoré boli skonfiškované poľským vojakom. Milícia uskutočňovala veľké množstvo pátraní v poľských domovoch.

Pro-komunistická rada, tvorená židmi, vedená Awraamom Laznikom, sa zmocnila mesta Sokolka severne od Bialystoku. "Červená milícia" zostavená z miestnych židov a vedená Szymonom Aszkiewiczom zatkla veľa poľských úradníkov a prominentných miestnych Poliakov a popravili troch poľských policajtov.

Židmi formované milície
Židovská milícia zadržala brata Feliksa Starosieleca na jeho strednej škole v Brzesci. Bol zatknutý, obvinený a promptne popravený. Poľská žena a jej dcéra boli zastrelené a okradnuté židovsko-ukrajinskou hliadkou v dedine Wolynka, blízko železnice do Wlodawy.

 

 

 

Zabili mestských úradníkov
V Sarny (Volhynia) miestni židia vyzbrojení pištoľami a sprevádzaní niekoľkými sovietskymi vojakmi viedli miestnych poľských úradníkov, zoradených do skupín po piatich,  k miestu ich popravy v neďalekom lese.

Vysokoškolskí študenti sa stávajú sudcami a porotou
Pre okupačnú moc židovský študent práva Ettinger, veliteľ Robotníckych gárd fungoval ako lokálny poradca. Pri úvahách okupantov o tých ktorí boli označení na popravu, Ettinger v podstate spečaťoval ich osud.

V Berezne
Mnohí Ukrajinci a členovia chudobnejších židovských vrstiev, ktorí spontánne zdravili Červenú armádu, začali ukazovať svoju nepriateľskosť voči Poliakom ktorí boli v menšine. Udávali NKVD poľských štátnych úradníkov ktorí utiekli na východ pre nemeckým postupom. Nasledovali masívne zatýkania tých, na ktorých bolo poukázané.

Milície používajú študentov
Udalosti v Krzemienieci boli živo zachytené v pamätiach Janiny Sulkowskej: Poliaci sledovali sovietskych prišelcov so zmiešanými pocitmi odporu a strachu. Nemálo z nás plakalo. Ale viac znepokojujúce bolo vidieť lokálne židovské milície ktoré boli priateľské k Červenej armáde a ukazovali sa verejne ešte pred jej príchodom. Vyzbrojení a organizovaní, ich prvou úlohou bolo zatknúť študentov chlapčenského skautingu ktorí boli postavení ako stráže a nosili starú pušku v niektorých prípadoch vyššiu ako oni sami. Židia surovo odzbrojovali šokovaných mladíkov ktorí považovali predtým útočníkov za priateľov a spolužiakov. To však predtým ako ich odovzdali Sovietom od ktorých mali vopred inštrukcie.
...
V mestách, židia a Ukrajinci sa radovali spolu so Sovietmi. V jeden deň som mala do činenia so skupinou zradcov v kožených kabátoch, červených páskach na rukávoch, s ukradnutými pištoľami a nenávisťou v očiach. Boli tam aj moje spolužiačky. Títo väčšinou mladí židia, často vzdelaní z bohatých alebo nábožných rodín teraz oslovovali každého ako „súdruh“.

Od krýs ku kráľom
Tí, ktorí v novo zavedenom poriadku boli komunistickí sympatizanti v milíciách alebo informátori sa čoskoro stali agitátori, úradníci a sadistickí vyšetrovatelia Sovietov. Vedomosť poľštiny v kombinácii s ich fanatizmom boli zásadné pre vládu teroru NKVD.

Veľká časť židovskej menšiny všetkých úrovní kolaborovala obyčajne pasívne, no prevažne aktívne na likvidácii Východného Poľska v 1939 – 1941. Pre mnohých Poliakov bol posledný pohľad na svojich milovaných z dobytčieho vagónu ktorý smeroval na Sibír – a Žid alebo Ukrajinec bol s puškou na každom vagóne.

V Rownom
Novo sformované milície ktoré sa sformovali z lokálnej populácie obsahovali veľa židov. Nepochybne boli v pomocných aparátoch NKVD a agentmi všetkého druhu. Židia a Ukrajinci pomohli Sovietom vo veľkej miere. Hnali poľských vlastencov ulicami a odovzdávali ich NKVD.

Popravy na námestí
Milície pozostávajúce väčšinou zo židov, zrazu odetí v poľských vojenských kabátoch a s poľskými puškami vchádzali do domov a hľadali tých, ktorí boli hľadaní novou správou. Väzenia boli plné a popravy časté. (nasledujú opisy pamätníkov o strieľaní poľských úradníkov, poštárov, policajtov a železničiarov opretých čelom k mestskej stene).

Zjavili sa ako spiace kobylky
V predvečer sovietskej invázie ozbrojení židia zaútočili na železničných robotníkov vo Stanislawowe aby sa zmocnili stanice. Keď Sovieti prišli do mesta, židovské domy boli dekorované červenými zástavami a sloganmi ako „Nech dlho žije múdry Stalin“.

Kalusz – invázna armáda Sovietov búrlivo vítaná
Celé davy židovskej komunity volali (po rusky) „naši ľudia prichádzajú“! Nosili červenú pásku na rukávoch a kytice, z ktorých kvety hádzali na vozidlá, obklopovali tanky svojimi telami. A to všetko židia, o ktorých sme vedeli že majú majetky a obchody (spomína účastník). Dôstojníci boli deportovaní, tí ktorí sa bránili boli zastrelení. Poľskí vojaci, ktorí sa pokúsili ujsť do Rumunska cez Karpaty boli zabití.

V Gwozdzieci
Židia a Ukrajinci dekorovali mestský most aby pozdravili Červenú Armádu. Komunistické ozbrojené jednotky židov a Ukrajincov na uliciach terorizovali poľskú populáciu a vnikli do kostola aby hľadali zbrane. Židovský dav  bil poľskú ženu ktorá opustila kostol a kričali na ňu: „Tvoj čas skončil, náš sa len začína. Už sa tu nemodli“.

Abraham Sterzer, židovský doktor z Lvova spomína:
... Keď Červená armáda v pochodovala do Východnej Galície, židia sa správali ako keby prišiel Mesiáš. Zhlukovali sa aby sa zapísali do rôznych komunistických organizácií, pripájali sa k NKVD.

Leon Kozlowski, bývalý minister Poľskej vlády spomína:
Dôstojníci ktorí ma zatkli, viedli konverzáciu, formu výsluchu a vyhlásili že ľudí ako ja, nepriateľov ľudu sovietsky systém zničí. Jeden z nich zdôraznil že je žid a že si to mám dobre pamätať, že to bol práve žid, ktorý ma zatkol a že on, žid, bude príčinou môjho zničenia ktoré nevyhnutne nastane.

Kolyma – spomienky poľského väzňa:
Do cely pre 6 ľudí vopchali 36 ľudí. Náhodou Wladek Traczuk sa tam ocitol s policajtami z jeho mesta Gwozdiec. Keď videli vychudnutého Wladeka, jeden mu dal kúsok chleba, ďalší lyžicu polievky. Tak boli schopní ho ako-tak živiť. Títo policajti boli vypočúvaní každú noc. Po tom sa vrátili do cely potácajúc sa na nohách, celý krvaví. Židia a Ukrajinci ktorých sme spoznali, často zastali pred celou, ukázali na niekoho prstom a povedali príslušníkovi NKVD „to je on“. Po takej návšteve bolo s takým človek zachádzané obzvlášť zle.

Witold Sagajllo, dôstojník Poľského námorníctva ktorý bol chytený počas Sovietskej invázie v 1939 si spomína, že „skoro každý komisár“ ktorého mal to nešťastie stretnúť, bol žid.

 

 


The NKVD Executions In Poland
http://judicial-inc.biz/9_5_nkvd_executions_in_poland.htm

 

 

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|