Rubrika: Rusko 2007

Pán profesor Scholl-Latour, Rusko zažilo za prezidenta Putina neočakávaný vzostup. Čo je jeho tajomstvom?
Scholl-Latour: Putin mal aj šťastie, ceny plynu a ropy išli fenomenálne do výšky. Tým mala  Moskva znova tie prostriedky, aby mohla robiť veľmocenskú politiku – a rozvinúť aj vnútorné reformy, aj keď to z vonka nie je tak vidieť.

Putin, len profitér z okolností ?
Scholl-Latour: Nie. V Rusku sa vždy vládlo autokraticky. Kto dnes tvrdí, že Rusi sa usilujú o demokraciu, ten rozprával len s ruskými intelektuálmi a outsidermi. Rusom bola predvedená západná demokracia za Gorbačova a západné trhové hospodárstvo za Jelcina a priviedlo ich to skoro na pokraj katastrofy: Rusko stálo v deväťdesiatych rokoch na pokraji priepasti. Zažilo vtedy také zbedačenie, ktoré ďaleko presiahlo relatívnu chudobu Sovietskeho zväzu.

Čo sa stalo z údajne za to zodpovedného „dedičstva Sovietskeho zväzu“ ?
Scholl-Latour: Bola to Jelcinova politika, ktorá národné bohatstvo Ruska predala pod cenu špekulantom. Oligarchovia síce ešte stále existujú, na tom nemôže ani Putin nič zmeniť, ale stará sa o to, že sa hája ruské štátne záujmy.

Rusko je choré, korupčné, potenciálne politicky nestabilné. Je toto všetko len šikovne zakryté, alebo získala krajina na substancii ?
Scholl-Latour: Rusi nezamlčujú svoje slabiny, napríklad, že sa ich infraštruktúra nachádza v úbohom stave, že korupcia je neudržateľná. Prirodzene je Rusko na určitý spôsob kolosom na hlinených nohách – živený exportnými výnosmi z predaja surovín. Ale to sú dnes všetky veľmoci, vrátane USA – s výnimkou Číny, ktorá začína stáť na veľmi solídnej báze.

Vráti sa teda v budúcnosti Rusko aj ako superveľmoc?
Scholl-Latour: Veľmoc áno, svetová mocnosť nie. Pretože jeho skutočná slabina leží v jeho demografii. Časy „ruského parného valca“ sú preč. Krajina s najväčšou plochou zeme má dnes už len cca 140 miliónov obyvateľov – nie viac, ako Nemecko a Francúzsko dohromady! A každý rok stráca 800.000 ľudí: Rusi zomierajú v porovnaní skoro a pôrodnosť je extrémne nízka. Kto sa naproti tomu výrazne rozmnožuje, sú turkoidné národy na okrajoch krajiny, ktoré sú ale sotva nositeľmi ruskej štátnej idey.

Turci stoja pred mohutným rozvojom obyvateľstva, ktoré čoskoro prelomí hranicu 100 miliónov obyvateľov. Bude Turecko teda v budúcnosti bohatšie na obyvateľstvo ako Rusko?
Scholl-Latour: Ešte má krajina asi 72 miliónov obyvateľov, ale máte pravdu, prognózy idú do tohoto smeru. Napriek tomu nebude Turecko žiadnym ohrozením pre Rusko. Skôr bude jeho populačná explózia nebezpečím pre Európu, pokiaľ by sme ho tam vpustili.

Putinova väčšina pre nedeľné voľby do Dumy je istá. Čo prinesú voľby a čo bude z Putina?
Scholl-Latour: Čo plánuje Putin s vlastnou politickou kariérou, nevie nikto. Hovorili sme s ním pri mojom poslednom pobyte v Rusku 2007 viacej, ako tri hodiny. Skutočne sme skúšali, mu túto otázku pretlačiť: bez úspechu. Voľby samotné prinesú so svojim očakávaným výsledkom Rusku kontinuitu. Autokracia bol už oddávna štýl vládnutia v Rusku: cár poskytoval vždy určitú ochranu proti svojvôli Bojarov, a tak dnes poskytuje Putin ochranu proti svojvôli oligarchov .

Putinom etablovaná „demokratúra“, ako ju volajú kritici, má u nás, či ide o porušovanie ľudských, alebo základných práv, veľmi zlý ohlas.
Scholl-Latour: Áno, ale za tým samozrejme trčí aj systematická protiruská kampaň, a je aj jasné, akému účelu slúži.

A to ?
Scholl-Latour: USA nemajú žiadny záujem na tom, aby sa Európania s Ruskom príliš prepojili a aby tým na jednej strane dosiahli väčšiu nezávislosť od Washingtonu, na druhej strane posilnili Moskvu. Zaujímavé pritom je, že nemecká tlač unisono preberá americkú pozíciu.  

Vy vidíte „Rusko v zovretí  klieští“, ako sa volá titul vašej poslednej knižky, totiž medzi Islamom, Čínou a NATO, teda USA.
Scholl-Latour: Je to monumentálna chyba – a výraz totálnej ignorancie – Bushovej administratívy, nesignalizovať Moskve, že USA a Rusko majú spoločné záujmy a spoločných potenciálnych protivníkov. Totiž na jednej strane revolučný.  Na druhej Čína. Pretože okrem jeho kaukazskej a stredoázijskej hranici k islamu, je tá druhá slabina Ruska Ďaleký Východ, ktorý je z ruskej strany skoro neosídlený: Na tejto strane Ussuri, teda na ruskej strane, žije tam len ešte asi päť miliónov obyvateľov, a kto môže, ten sa odsťahuje. Naproti tomu v hraničiacom čínskom Mandžursku žije 120 miliónov ľudí, rastú mestá a cez step sú budované úplne nové osemprúdové diaľnice.

V súčasnosti, zdá sa, sú si Rusi a Číňania skôr blízki.
Scholl-Latour: Práve pre krátkozrakú a konfrontačnú politiku USA voči obom týmto krajinám. Medzi tým už boli viaceré rusko-čínske vojenské manévre. Oficiálne na obranu proti terorizmu, v skutočnosti ale predovšetkým na obranu proti prenikaniu USA do Strednej Ázie.

Napriek tomu sa malo jednať skôr o prevádzacie podujatia, ako o prípravu nejakého zväzku s veľkou budúcnosťou.
Scholl-Latour: V podstate bude o trvaní a intenzite tohto zväzku rozhodovať politika USA. Pokiaľ USA s pomocou NATO a EÚ sa budú pokúšať Rusko zatlačiť za Volgu, stáť napríklad so svojimi výzvednými lietadlami v Estónsku, teda v priamom susedstve k Sankt Petersburgu, alebo sa pokúšať Ukrajinu a Gruzínsko dostať do NATO – aký to má mať vlastne zmysel, chceme viesť vojnu proti Rusku? – tak bude Rusko dlho závislé, nájsť čo možno najužší vzťah k Číne. A Číne sa nevodí ináč: Pekingu sa vždy z našej strany zdôrazňuje, že čo sa týka jeho národných záujmov môže očakávať skôr kritiku, ako partnerstvo. A nemecká politika a tlač plachtia na tomto fatálnom kurze celkom vpredu: Naši politici a novinári sa starajú o to, že Nemecko v  očiach Číny zaberá protičínsky postoj. Ako prednedávnom pri návšteve Dalai Lámu v Berlíne.

Čo by ste teda odporúčali spolkovej kancelárke a ministrovi zahraničia?
Scholl-Latour: Nemecko by nemalo na žiaden pád ešte dlhšie podporovať neblahé ťaženie USA proti Rusku! Dôstojníci Bundeswehru sa nachádzajú už v Ukrajine a Gruzínsku, a robíme nadprácu pri príprave, prijať obe krajiny do NATO a EÚ. Rusko sa nachádza v traume, ako Nemecko po Versailles. Je dnes zatlačené na hranice nanúteného Brest-Litovského mieru z r.1917 – historickej hodiny najhlbšieho poníženia pre Rusov. Ako vtedy, tak znovu stratili Ukrajinu – pritom je Kyjev matkou všetkých ruských miest. Ak by sa americko-európske intrigy podarili, bolo by aj Bielorusko vylomené úplne z ruskej sféry, potom by stálo NATO, ako kedysi Wehrmacht dokonca pri Smolensku.

Je sen o „sústredení ruskej zeme“ dosnívaný, alebo hrá navrátenie trebárs Ukrajiny ešte nejakú vážnu rolu v politickom myslení Rusov?
Scholl-Latour: Táto myšlienka skutočne zodpovedá nacionálnemu zameraniu väčšiny Rusov ešte aj dnes. Avšak vedia, že k tomu v súčasnosti neexistuje žiadna politická možnosť. Potom čo na východe Ukrajiny, ktorý je skoro výlučne osídlený Rusmi, je síce želaná opora, ale žiadna snaha, na pripojenie k Rusku, je to posledné predbežne asi ťažko očakávať. Čo my na Západe zabúdame, je, že Rusko sa od 90-tich rokov stiahlo o skoro 1.000 kilometrov – a za to ako vďaka od Západu, je ešte užšie „obliehané“. Otázka rozmiestnenia amerických rakiet v Poľsku sa považuje za provokáciu. To by mohla nemecká tlač už raz kľudne takto pomenovať. Pýtame sa: k čomu to všetko? K čomu bolo treba iniciovať puč v Gruzínsku, ktorý priniesol k moci takú dubióznu postavu ako je Michail Saakašvili, ktorý teraz musí vládnuť s výnimočným stavom a vykonáva podobnú diktatúru, ako predtým Eduard Ševardnadze. Prečo iniciovať puč v Kirgisku, ktorý nevedie k ničomu inému, ako krajinu doviesť nad priepasť novej občianskej vojny? Táto politika je mi úplne nepochopiteľná a že Berlín nekriticky spolupracuje, ešte viac.

Čo tušíte ako dôvod?
Scholl-Latour: My Nemci spolupracujeme od Druhej svetovej vojny skoro vo všetkom, čo robia Američania. Veríte, že to bola náhoda, že Dalai Lama bol prednedávnom skoro zároveň prijatý v Bielom dome a v Spolkovom kancelárstve? Ostatne, je to ako s klimatickou zmenou: takéto výkyvy teplôt existovali už vždy. Podľa vedeckých poznatkov sú spôsobené ľuďmi len vo veľmi malej miere. Napriek tomu sa Spolková vláda celkom mimoriadne vo veci angažuje. Prečo? Sú to také módne témy, ktorými sa stanete u nás obľúbení a odpútavate od skutočných problémov.

Vy teda vidíte nemeckú zahraničnú politiku tak, že nie je orientovaná na vlastné národné záujmy, ako aj na geopolitických realitách?
Scholl-Latour: Neexistuje žiadna konzekventná nemecká zahraničná politika – práve tak málo, ako strategická obranná koncepcia.

Prečo je to tak?
Scholl-Latour: Očividne nie je Nemecko ešte stále suverénne. Po zjednotení sa verilo, teraz je povojnová doba prekonaná – ale my sme nezvládli zmenu mentality k normálnemu národu. Nezvyčajné pritom je, o akú neskutočnú aroganciu sa snažíme. Existuje u nás nový wilhelminizmus, ktorý sme tentokrát prebrali od Američanov: my sa nazdávame, že sme ostatnému svetu nadradení a myslíme si teda, že mu musíme povedať, ako „sa to robí“. Krátko, zasa sme došli k mottu „na našej existencii sa má svet uzdraviť!“. A k tejto hlúposti príde ešte naviac pokrytectvo: keď napríklad v moslimskom svete pri slobodných voľbách získajú islamisti väčšinu, odmietneme toto rozhodnutie ľudu a strácame obratom záujem na tamojšej demokracii.

Malo by Nemecko znova objaviť Rapallo, ako zahraničnopolitickú možnosť ?
Scholl-Latour: Preboha! Žiadne Rapallo- a žiadne také hry!

Prečo nie ?
Scholl-Latour: Nemecko je v Západnej aliancii celkom dobre uložené. Rozhodujúci bod je, že NATO, ktoré bolo kedysi založené, aby bránilo Západnú Európu, vedie dnes vojnu v Afghanistane. Toto je rozpor, ktorý treba odstrániť!

Nezískalo by Nemecko opretím sa o Rusko viacej voľnosti pohybu voči USA ? Predsa len nás títo 2003 – pri vláde CDU v Berlíne – dokonca zaplietli do vojny v Iraku.
Scholl-Latour: Ak Nemecko znovu začne hojdačkovú politiku, bol by to začiatok konca. S americkým priateľstvom by potom mohol byť totiž rýchlo koniec.

Vo Vašej novej knihe „Medzi frontmi. Prežitá história sveta“ kritizujete ako centrálny problém vyhasnutie chcenia k európskemu sebapotvrdeniu.
Scholl-Latour: K silnej stránke nového Ruska sa ráta znovuzrodenie ortodoxnej cirkvi. Zbožnosť Rusov je ozajstná. Tú nenájdete samozrejme u intelektuálov v Moskve, ale v ľude je znova pevne zakorenená. Ortodoxný klérus stojí skoro bez výhrad za Putinom. Ako vlastného prognostika nového Ruska by bolo možné považovať Alexandra Solženicyna s jeho kresťansko-ortodoxnou spolupatričnosťou s ľudom. Našim problémom ale nie je nová sila Ruska, ale naša vlastná slabosť. Preto by sme mali prestať s večným nemeckým strachom z Ruska. Moskva neplánuje žiadny vojenský postup na Západe. Ono odporuje len ďalšiemu prenikaniu NATO na Východ. Pri mojej ceste do Ruska som sa stretol nielen s Putinom, ale aj s exministrom obrany Sergejom Ivanovom. Ten sa vyslovil jasne: Rusko sa nikdy viac nebude obetovať šialenstvu bývalého Sovietskeho zväzu, aby 40% svojho rozpočtu vyplývalo na zbrojenie.    

Zhováral sa : Moritz Schwarz
Prof. Dr. Peter Scholl-Latour sa stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom na jeseň tohto roku k viachodinovému rozhovoru. V svojej knihe „Rusko v zovretí klieští“ (Propyläen, 2006) analyzuje situáciu v znovuzrodenej veľmoci. Novinár a publicista, ročník 1924, zverejnil už viacej ako 30 kníh. Práve vyšlo jeho resumé: „Medzi frontami. Zažitá história sveta“ (Propyläen, 2007)
http://www.jungefreiheit.de/Single-News-Display.268+M5084a474f0f.0.html