12.09.2009

MOSKVA, 31. august (Jurij Zajcev pre RIA Novosti). Vice-šéf programu NASA pre lety s posádkou v Rusku, Mark Bowman, hovoril na jednom kongrese v Moskve o zmysluplnosti spoločného letu na Mars s Ruskom.
Na Medzinárodnom kongrese pre letectvo a astronautiku (23. - 27. augusta) povedal mimo iného: "Pri lete s posádkou na Mars, by sa mala nasadiť medzinárodná posádka a treba využiť vedecké poznatky, ktoré nám umožnila realizácia Projektu medzinárodnej vesmírnej stanice  (ISS). NASA a Roskosmos by mali let riadiť, ale mali by sa na tom zúčastniť aj iné vesmírne úrady."

Moskva zaradila kozmonautiku vo svojich štátnych výdavkoch na dôležité miesto. Rusko síce môže svoju špičkovú pozíciu ešte obhájiť oproti iným štátom, ktoré ukazujú veľkú angažovanosť pre vývoj mnohostrannej kozmonautiky. Predsa možno pozorovať pri postupe domácej kozmonautiky určité spomalenie a znižovanie konkurencieschopnosti.

Ruský detektor neutrónov, ktorý bol nainštalovaný na americkom vesmírnom aparáte "Mars Odyssey 2001", potvrdil hneď v prvých týždňoch svojej prevádzky nielen výskyt vody na Marse, ale našiel tam dokonca mohutné zásoby.

Ako ukazujú radarové prieskumy na vesmírnej sonde ESA -"Mars-Express", sú len na samotnom polárnom priestore planéty vodné vrstvy tak hrubé, že keby sa roztopili, pokryli by planétu 11 metrov hlbokou vodou. Len pred 100 000 rokmi, t.j. keď už na Zemi existoval rozumný život, nachádzal sa tento oceán zrejme ešte v tekutom stave. 

Nemenej dôležitý objav urobili aj iní výskumníci, ktorí pracujú so sondou Európskeho vesmírneho úradu "Mars-Express". Za pomoci  Fourierovho-spektrometru, na ktorom vývoji sa zúčastnili aj ruskí odborníci, bolo zistené v oblačnej vrstve Marsu veľké množstvo metánu, ktorý ostatne môže byť aj biologického pôvodu.
Pre nasledujúce roky je plánované vytvorenie siete malých pristávacích staníc na Marse, aby sa zisťovali klimatické hodnoty a skúmala sa seizmickými metódami vnútorná stavba planéty.  Ďalším logickým krokom by mala byť expedícia na získanie vzoriek pôdy Marsu.

Dnes môže platiť prakticky za dokázané: síce sa prírodné podmienky na tejto planéte podstatne líšia od jedinečných pozemských, avšak sú týmto, v porovnaní s inými planétami nášho slnečného systému, bližšie. V zásade je Mars predbežne jediná planéta, ktorá z hľadiska jeho osídlenia ľudmi sľubuje úspešný výhľad. To sa však môže stať len v ďalekej budúcnosti. Dôvodom nie sú len hospodárske problémy. Realizácie expedície na Mars vyžaduje technológie novej, aj keď dosiahnuteľnej úrovne.

Podľa názoru člena Akadémie Anatolija Korotejeva, prezidenta Ruskej kozmonautickej akadémie, bude kľúčový problém pri vytvorení expedičného komplexu pre Mars pozostávať v tom, vyvinúť kvalitatívne nové zariadenia na zabezpečenie pohonu a energií pri veľkom zlepšené vzťahu energie ku hmote. 
Ako alternatíva prichádzajú dnes do úvahy varianty na báze tekutinových rakiet- a nukleárnych vyžarovacích pohonných jednotiek s vysokovýkonným solárnym, alebo nukleárnym zariadením. Poslená varianta sa zrejme uprednostní. Avšak možnosti ruského raketového a vesmírneho priemyslu nestačia očividne, aby sa zvládla expedícia s posádkou k Marsu, dokonca ani k tomu, podniknúť rozsiahle lety s posádkou pre výskum a sprístupnenie Mesiaca.

Na tomto mieste nemyslíme samozrejme krátkodobé expedície s len málo dní trvajúcimi pobytmi kozmonautov na jeho povrchu, ale Mesačnú základňu, ktorá by bola v trvalej prevádzke.
Situácia sa možno zmení, keď sa uskutoční reorganizácia raketového a vesmírneho priemyslu.  O nutnosti jej čo naskoršieho uskutočnenia hovoril pred nedávnom premiér Vladimír Putin.

K autorovi:                                                                                                                               Jurij Zajcev je riadnym akademickým radcom Akedémie inžinierskych vied Ruskej federácie.
Russland und USA: Gemeinsame Mars-Expedition? 
http://de.rian.ru/analysis/20090831/122909571.html