:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

S krížom? Či bez kríža?

13.12.2009

 

 

 

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu pred niekoľkými dňami vyhovel sťažnosti Fínke pochádzajúcej z Talianska Soíle Lautsiovej. Tá už v roku 2002 podala žalobu na strednú školu, ktorú navštevovali jej dve deti, lebo vraj museli znášať veľkú psychickú traumu z kríža na stene školskej triedy. Európsky súd jednohlasne schválil, že kríže v talianskych štátnych školách sa musia zložiť, lebo ide výhradne o náboženský symbol, ktorý do štátnej školy nepatrí.

Nebudem teraz polemizovať o tom, čo už v mnohých podobách zarezonovalo v rôznych médiách. Napríklad o tom, že Európsky súd je schopný vyhovieť jednej občianke, ktorá požaduje kríž zo škôl odstrániť, stojí však za úvahu, ako by sa asi zachoval k prípadnému plebiscitu, ktorý by v Taliansku pravdepodobne drvivou väčšinou požadoval kríže v štátnych školách ponechať. Ak niekto chápe demokraciu tak, že najvyššie zákonodarstvo vyhovie jednému proti takmer celému národu, tak to je prinajmenej na zamyslenie... 

Viem pochopiť, že verdikt Európskeho súdu vyvolal pobúrenie a zdesenie nielen v Taliansku, ale u každého, pre koho je kríž symbolom života. Podľa môjho názoru, pokiaľ mnohí tvrdia, že právo dalo za pravdu tolerancii, v podstate podporilo netoleranciu.

Odtiaľ je už len krok k tomu, aby sme v mnohých prípadoch na sťažnosti občanov prestali zvoniť, lebo ich to ruší. Je to už len krok k tomu, aby sme zbúrali kostolné veže, lebo komusi tienia do okien bytu. Je to už len krok k tomu, aby sme sa opäť utiahli do liturgického geta chrámov, bez práva na verejné prežívanie svojej viery. Opäť akýsi hybrid nekompletného, druhoradého občana, poznačeného škvrnou kríža.      

Čo potom, ak niekomu začnú prekážať aj kríže na náhrobných kameňoch? Aj tam Európsky súd nariadi všetky cintoríny s krížami odstrániť? Potom môže anulovať aj všetky hrdinstva ľudí, ktorých hruď zdobí pre statočnosť akákoľvek medaila kríža. Alebo čo ak by niekomu opäť začal prekážať kríž na našich štátnych symboloch? Ale veď niečo také v našej vlasti už nedávno bolo. Kríž bol zamenený za partizánske ohníky a prežili sme to.

...

Duchovný román Wolfganga Baumrotha Potupenie kríža z prvej polovice 20. storočia má svoju aktuálnosť v každej dobe. Sme svedkami toľkého mediálneho kriku pre kríže na stenách a zároveň svedkami toľkého mlčania pri zneucťovaní toľkých krížov v rozličných ľudských osudoch. Sú to kríže zabíjania nenarodených alebo bezvládnych, kríže prenasledovania za vieru, kríže potupovania pravdy a spravodlivosti, kríže výsmechu svedomitých a sociálne slabých, kríže chudoby ľudí bez vyhliadky na lepšiu budúcnosť a kríže ponižovania ľudskej dôstojnosti. Je prinajmenej pozoruhodné, že Európsky súd pre ľudské práva vypočul hlas „ubiedenej", ale skutočné stony a bôle tisícov ľudí si nikto nevšíma. Toto možno nazvať najväčším pokrytectvom našej doby.

Ak by však spor o kríž v objatí spoločnej Európy mal byť odpoveďou a možno i trestom za našu kresťanskú netolerantnosť voči všetkým, ktorých sme v dejinách akokoľvek obmedzovali alebo ponižovali, tak potom to treba prijať ako výzvu pre pokoru, odprosenie i duchovné očistenie. A to hovorím so všetkou úctou i obdivom voči tým, ktorí kríž dnes bránia a obhajujú jeho spoločenské zviditeľňovanie. Ale aj s veľkou vďakou za to, že naša krajina napriek istému riziku z európskej hegemónie ovplyvnenej sekularizmom, relativizmom a nihilizmom patrí do veľkej európskej rodiny.

 


Krátená ukážka článku,
autor Štefan Kováč, Kultúra2. 12. 2009

 

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|