Nie je to čudné, že politici čakajú, kým nejdú do dôchodku, až potom povedia, čo si skutočne myslia o Izraeli a jeho vplyve na washingtonských politikov?
Kongresman Lee Hamilton (demokrat, Illinois), bývalý popredný demokrat v kongresovom výbore pre medzinárodné vzťahy vyčkával až kým neoznámil svoj odchod z kongresu, aby sa zúčastnil sympózia o Blízkom východe, kde poznamenal, že kolegovia z kongresu "z politických dôvodov" nezaujímajú "vyvážené stanoviská", pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt. Povedal toto:
"Izraelskí predstavitelia veľmi dobre rozumejú nášmu systému a keďže mu rozumejú, môžu ho zneužívať."

Kongresman Sonny Callahan (republikán, Alabama) vzbudil zlosť tel-avivskej loby tým, že sa postavil proti "pohotovostnovej výpomoci" Izraelu. V prejave na pôde kongresu očividne nahnevaný Callahan zaútočil takto: "Keď budeme teraz prerokovávať zákon, ja odporučím zmeny, aby sa vyškrtla výpomoc Izraelu, ktorá tam bola zahrnutá bez toho, aby o ňu sám Izrael žiadal, aby o ňu žiadala administratíva alebo ktokoľvek iný. Lenže ktosi v tomto okruhu sa rozhodol, že keďže teraz ideme schvaľovať dodatočný zákon, dostanú tam aj nejaké tie dobroty pre Izrael."

Prosím, všimnite si, že Callahan toto urobil až potom, čo oznámil, že sa chystá do penzie. A teraz senátor Ernest Hollings, ktorého legendárna neľúbosť pre "politickú správnosť" ho už prv dostala do ťažkostí, sa pridal k radom oneskorene poctivých a povedal to, čo pár iných - napríklad Michael Kinsley, Pat Buchanan alebo ja - tvrdia stále. V mienkotvornom článku, po prvý raz publikovanom v Charleston Post and Courier, senátor po tom čo oznámil, že odchádza do penzie, vyniesol na povrch otázku prečo sme vlastne v Iraku a odpovedal na ňu takto:

"Nie každý vie, čo príčinou nebolo. Dokonca aj prezident Bush uznal, že Sadám Husajn nemal nič spoločné s 9/11. Ministerstvo zahraničia, menujúc 45 krajín, kde al-Kajdá 11. septembra operovala (70 buniek v USA), na zozname Irak neuviedlo. Richard Clarke v "Against All Enemies" hovorí, že Spojené štáty v čase invázie nedostali od Sadáma 10 rokov žiadnu vyhrážku terorizmom... Samozrejme, že tu ZHN neboli. Izraelské tajné služby, Mossad, vedia, čo sa deje v Iraku. Tie sú najlepšie. A tie musia vedieť. Prežitie Izraela závisí od toho, či vedia. Izrael by nás už dávno bol viedol k ZHN, keby tam nejaké boli alebo keby ich boli odstránili. A keďže Irak hrozbou nebol, načo teda napadať suverénnu krajinu? Odpoveďou je: politika prezidenta Busha je postarať sa o bezpečnosť Izraela."

Hollings ďalej identifikuje "domino školu myslenia, podľa ktorej postaranie sa o bezpečnosť Izraela značí rozšíriť v tejto oblasti demokraciu", menujúc zástupcu ministra obrany a popredného kuracieho jastraba Paula Wolfowitza, neokonzervatívneho pravičiara, frankofila Richarda Perleho a bývalého pomäteného vojnového štváča Charlesa Krauthammera. Ďalej potom drtí Georgea W. Busha, ktorého jedinou myšlienkou, odkedy sa dostal do úradu, bolo podľa Hollingsa znovuzvolenie vďaka radikálnej náklonnosti voči Izraelu zo strany amerických politikov ako kľúčovej súčasti hracieho plánu:
"Idea šírenia demokracie na Blízkom východe kvôli bezpečnosti Izraela odoberie židovské hlasy od demokratov. Ale vy nemôžete prísť do mesta a vyhlásiť svoju politiku Izraela napadnúť Irak. Lenže George W. Bush, ako konštatoval bývalý minister financií Paul O´Neill a iní, začal načrtávať plány na inváziu do Iraku už od dní svojej inaugurácie. A bez toho, aby mal Irak čokoľvek spoločné s 9/11, v priebehu týždňov nechal Pentagon vypracovať plán invázie do Iraku. Bol odhodlaný."

Hollingsa mnohí odsúdili za jeho výroky a izraelský kútik Amen v Spojených štátoch ich pripísal "antisemitizmu". Ale to nie je nič tajné otvorene sa usilovať o získanie židovských hlasov republikánmi. Celá idea politiky sa napokon týka mobilizovania rôznych záujmových skupín okolo istého konkrétneho kandidáta a budovanie väčšinovej koalície. Zaliečanie sa etnickým blokom, to je veľká americká politická tradícia: to má korene v tom, že sme krajinou imigrantov, čo by sme všetci mali údajne oslavovať. Každej etnickej skupine, počtom významnejšej, sa istým spôsobom líška a politici vždy robia na etniku založené apely. Snaha republikánskej strany o získanie hispánskej komunity zachádza tak ďaleko, že prezident často hovorí celé textové bloky po španielsky... Nuž prečo by sa nemohol snažiť získať si aj židovských voličov? Ale zdôraznením očividného si senátor Hollings vysluhuje označenie "antisemita".

Hollings má absolútnu pravdu, pokiaľ ide o skutočné dôvody pre túto vojnu, i keď jeho špekulácia o snahe GOP získať si židovské hlasy celkom nesedí. Bushovi nejde v prvom rade o židovského voliča, ale o podržanie si oveľa širšieho kresťansko-fundamentalistického bloku "znovuzrodenia", z čoho značná časť je fanaticky oddaná Izraelu - dokonca väčšmi, než americkým záujmom - z absurdne pochybných teologických dôvodov. Ak Hollings nazval Šarona "Bull Connor of Israel", tu nešlo o židovské hlasy, keď ho kongresman Joe Wilson (republikán, Južná Karolína) žiadal, aby sa ospravedlnil.

Južná Karolína, to je krajina (kresť. kazateľa) Pata Robertsona, kde má dispenzacionalistické kresťanské hnutie hlboké korene - a ešte hlbšie politické dopady, pokiaľ ide o zahraničnú politiku tejto administratívy.
Ako sa Izrael zúrivo rúti Svätou zemou v nesvätom odhodlaní panovať a vyhnať každého, kto mu stojí v ceste, a navyše je tu prísľub ropovodu z irackých ropných polí z Mosulu do Haify, má to oveľa bližšie k realite a ku kľúčovej otázke: Qui bono? - Kto z toho získava? a k dožadovaniu sa odpovede. Vlani bývalý izraelský premiér Benjamin Netanyahu a teraz minister financií povedal skupine britských investorov: "Už dlho nepotrvá, keď uvidíte irackú ropu prúdiť do Haify. To je len otázka času, než sa ropovod obnoví a iracká ropa bude prúdiť do Stredozemia."
Senátor Hollings má pravdu: v tejto vojne išlo a stále ide o ochranu bezpečnosti Izraela a o expanzívne plány - na náš účet. ...

Justin Raimondo
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=2621

Súvisiace články:

Špióni, ktorí pretlačili vojnu

Generál Zinni: "Zbabrali to"