:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Šetrenie made in SPP

19.09.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


V týchto dňoch Slovenský plynárenský priemysel odovzdal celý svoj automobilový park do rúk súkromnej firme. Budovanie autoparku patrí vo firmách k tým najnáročnejším procesom, ktorý trvá niekoľko rokov a stojí nemalé peniaze. Ktosi v SPP sa aj napriek tomu rozhodol zbaviť sa rokmi nadobudnutého majetku, zaplateného všetkými odberateľmi plynu. Pri opatrnom odhade 15 000€ za jedno vozidlo a pri počte okolo 1 500 vozidiel to znamená astronomickú sumu 22 500 000€! Majiteľom miliónového majetku sa, takpovediac zo dňa na deň, stala firma Arval Slovakia s.r.o. Otázka znie, či toto šetrenie nebude nakoniec znamenať veľké zdraženie. Za všetkým sa však ukrýva rafinovane pripravený plán...

Prológ:
V roku 2009 sa akcionári SPP rozhodli zveriť firemnú autodopravu externej firme. Išlo by o celkovú prevádzku autoparku, vrátane pravidelnej výmeny ojazdených vozidiel. Podmienili to úsporou minimálne 18% oproti pôvodnému stavu. Odvrátenou a samozrejme už menej prezentovanou stránkou veci bolo následné prepustenie okolo 70 zamestnancov. Nevysvetlené ostáva aj to, kto a na akom základe stanovil magické číslo 18%. Prečo nie 10% alebo prečo nie 30%? Odpoveď je neznáma.

Nepriateľ plánu číslo 1:
Vtedajší minister hospodárstva ani zástupcovia štátu v dozornej rade s týmto krokom nesúhlasili. Zdalo by sa, že štát vlastniaci 51% SPP môže tomu kroku ľahko zabrániť. Podivná privatizačná zmluva o predaji SPP ale obsahuje čarovnú formulku o tom, že manažérsku kontrolu nad SPP má zahraničný akcionár. Takto vtedajšia vláda vytvorila prvý matematický zázrak na svete: akcionár  vlastniaci 49% SPP má v dozornej rade 4 hlasy, voči 51% vlastníctvu štátu, ktorý má hlasy len 3. V takejto konfigurácii má štát v dozornej rade SPP len troch zbytočných, zato kráľovsky platených štatistov, ktorí nemôžu vo firme rozhodnúť o ničom. Takže napriek ich nesúhlasu, ostala snaha zlikvidovať dopravu v SPP nezmenená. Definitívnou likvidáciou nepriateľa č. 1 bolo správne načasovanie podpisu zmluvy. Celá transakcia sa uskutočnila v čase výmeny vlád v Slovenskom parlamente. Stará vláda už nemohla urobiť nič a nová sa ešte neusadila, takže tiež nič.

Nepriateľ plánu číslo 2:
Proti boli aj odborári v SPP. Ich rokovania so zamestnávateľom v Bratislave boli len hádzaním hrachu na stenu. Preto sa rozhodli pre protestné zhromaždenie v sídle E.ON Ruhrgas v Essene a v sídle Gas de France Suez v Paríži. Keďže celý plán likvidácie dopravy zosnovali práve investori, bolo pomerne naivné dovolávať sa pomoci u nich. Opäť to teda bolo hádzanie hrachu na Nemeckú a Francúzsku stenu. Keď už odborári nemali s kým diskutovať, došiel im asi aj ten hrach, lebo z neznámeho dôvodu ani neštrajkovali. Tým pádom neznamenali viac reálnu hrozbu pre plán likvidácie dopravy. Boli len hrboľom na ceste, cez ktorý sa akcionári SPP preniesli veľmi ľahko.

Lámanie chleba:
V každom štandardnom výberovom konaní ide v zásade o to, aby sa v požadovanej kvalite a za čo najnižšiu cenu obstaral predmet obstarávania. Výsledkom býva jedna víťazná firma, ktorá získa zákazku.  V SPP to ale funguje inak.  Vo výberovom konaní na zabezpečenie dopravných služieb pre SPP uspeli firmy dve. Vraj preto, aby si vzájomne konkurovali, hoci nikto z SPP nikdy nevysvetlil, ako má takáto konkurencia fungovať v praxi. UniCredit Leasing Slovakia, a.s. teda uspela s najlacnejšou ponukou a uspel aj drahší Arval Slovakia s.r.o. Ani jeden z víťazov ale neprišiel s požadovanou 18%-nou úsporou a nie je známe, akú úsporu teda firmy plynárom ponúkli. Keďže nebola splnená požadovaná podmienka 18%-nej úspory, malo by to znamenať zrušenie tendra z dôvodu nedostatočnej rentability.

Až čas ukázal, že víťaz mal byť iba jeden a to nie ten najlacnejší. Čas teda plynul a v kotlíku SPP sa varil guláš v ktorom sa okrem podmienok tendra a zmluvných podmienok  miešalo aj všeličo mastné, zhnité i smradľavé. Príchute v podobe najnižšej ceny a aspoň 18%-nej úspory nákladov sa podľa dostupných informácií do guláša vôbec nedostali. Prišiel august 2010 a vozidlá SPP sa z čista–jasna ocitli v rukách firmy Arval Slovakia s.r.o. Presné zmluvné podmienky a spôsob fungovania autoparku v SPP nie sú, podľa dostupných informácií, známe ani väčšine zamestnancov.

Jednoduché porovnanie:
Zabezpečenie dopravy vlastnými silami v SPP:
Existuje pravidlo, že vozidlá v SPP sa vymieňajú po 4 rokoch. SPP kúpi vozidlo za napr. 15 000€. 4 roky slúži na firemné účely. Je samozrejme zabezpečený pravidelný servis aj všetky potrebné opravy. Podľa spôsobu používania má vozidlo po 4 rokoch najazdené odhadom 50 000 až 100 000km. Na konci má teda SPP 4-ročné vozidlo, nie veľmi opotrebované, vhodné na predaj. Takéto auto, garážované, s pravidelným servisom, servisnou knižkou, zdokladovanou históriou a nepretočenými kilometrami, sa dá kedykoľvek predať minimálne za 6 000€. Je to dobrý základ pre nákup nového vozidla.

Zabezpečenie dopravy lízingovou firmou:
Jedinou výhodou pri fungovaní cez lízingovú spoločnosť je asi to, že SPP nepotrebuje vstupný kapitál na nákup nového vozidla. Pri pravidelnom ročnom zisku SPP okolo 620 miliónov € je to však výhoda, ktorú asi nepotrebujú. Splácanie vozidla je rozložené na 4 roky. Podľa dostupných informácií je fakturovaná cena za 4-ročný nájom vozidla prinajmenšom veľmi blízka cene nového vozidla. Okrem toho si lízingová firma účtuje poplatok za správu vozidla, ktorý neguje, alebo dokonca presahuje úspory dosiahnuté prepustením nadbytočných zamestnancov SPP zabezpečujúcich dopravu.  Netreba zabúdať, že lízingová spoločnosť nakupuje vozidlá vo veľkom množstve a dostáva na ne buď veľké zľavy, alebo niekoľko kusov vozidiel zadarmo. Záleží na predajcovi. Lízingová spoločnosť samozrejme účtuje nájomcovi takmer všetky náklady na servis a opravy. Po 4 rokoch má teda SPP náklady rovnaké, alebo vyššie, ako keby kúpili vozidlo sami. Hlavný rozdiel je v tom, že SPP po 4 rokoch nemá vozidlo! Lízingovka je v tejto chvíli veľmi spokojná, lebo má dobré, servisované a najmä kompletne zaplatené vozidlo, ktoré predá a má čistý zisk 6 000€.
Inými slovami 6 000€ zisk za každé predané 4-ročné vozidlo sa presunul z SPP do Arvalu. Pri počte 1 500 vozidiel je to priama strata pre plynárov 9 000 000€!
(Celý problém je samozrejme zložitejší, s rôznymi dopadmi na firemné účtovníctvo, ale pre rýchle pochopenie postačí takéto zjednodušené porovnanie.)

Rozuzlenie:
Obsah zmluvy medzi firmami SPP, a.s. a Arval Slovakia s.r.o. nie je známy. Tak isto je neznáma výška úspory ktorú Arval ušetrí pre SPP, ale je možné sa domnievať, že opak je pravdou a bude to pre plynárov nárast nákladov. Vzhľadom na fakt, že 51% SPP vlastní štát si myslím, že by zmluva mala byť zverejnená. Pre odberateľov plynu, ktorí celú túto „srandu“ v konečnom dôsledku zaplatia, by iste bola zaujímavá.

O skutočných úsporách v SPP môže byť asi vedená široká diskusia, keďže tento rok opakovane predložili Regulačnému úradu návrh na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. Nuž – Arval si tiež chce odhryznúť z plynárenského koláča. A na to sústo sa zloží každý odberateľ plynu.

Prečo firma Arval Slovakia s.r.o. vyhrala bez relevantného a zverejneného vyčíslenia finančných úspor pre SPP? Asi nie je náhoda, že firma má francúzske pozadie. A keďže jeden z akcionárov SPP je Francúzska firma GdF Suez, tak prečo nepresťahovať ešte viac peňazí zo Slovenska do Francúzska? Počas krízy je predsa každé Euro dobré.

Tiež asi nie je náhoda, že v autoparku SPP sa objavuje stále viac vozidiel značky Opel. Druhým akcionárom SPP je Nemecký E.ON Ruhrgas. Tak prečo nepodporiť krachujúcu nemeckú automobilku Opel a tým celkovo nemeckú ekonomiku?
Slovenská republika z toho asi vychádza najhoršie. Okrem vyvezených peňazí jej pribudne okolo 70 nezamestnaných, čo v čase ekonomickej krízy znamená ďalšiu záťaž štátneho rozpočtu a ďalšie neproduktívne pracovné sily.

Presné porovnanie ceny za prevádzku autoparku SPP zabezpečeného ich silami, voči autoparku zabezpečenému firmou Arval nikdy nebude možné, nakoľko Arval bude plynárom pravdepodobne poskytovať úplne iné vozidlá, od iných výrobcov, možno s iným druhom pohonu a teda za úplne iné ceny, ako malo SPP doteraz. V každom prípade, po preštudovaní internetovej stránky Arvalu je možné tvrdiť, že neposkytuje absolútne žiadnu službu, ktorú by si SPP nevedel zabezpečiť sám.

Na záver azda len rečnícka otázka: Čo proti takýmto praktikám robí štát? Prečo sa najmä v čase ekonomickej krízy, nesnaží podporovať zamestnanosť svojich občanov a nákup vozidiel vyrobených na Slovensku? Ruky sú zviazané, pretože celá transakcia vyzerá legislatívne čistá. Ak by aj nebola, kto ju napadne? Kde niet žalobcu, niet ani sudcu. Našu legislatívu tvoria volení predstavitelia tejto krajiny a vyzerá to tak, že svoju prácu nerobia vôbec dobre...

 


čp

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|