rubrika: bez prekaldu 2009

Aj keď súčasná Obamova návšteva v Rusku bola u nás mediálne trocha v tieni pohrebnej rozlúčky s Michaelom Jacksonom, nemal by to byť dôvod, prečo by sme sa nemali z našich médií dozvedieť, čo táto návšteva reálne priniesla, prípadne aké očakávania sklamala. Dopadlo to tak ako vždy, najviac sa dozvieme, keď si prečítame komentáre k tejto udalosti v okolitých krajinách . . . . !

Heinz Gärtner: "Ak sa „obranný štít“ zahrnie do odzbrojovacích rokovaní, rovná sa to priznaniu, že bol namierený proti Rusku."


Expert na zbrojenie Heinz Gärtner vysvetľuje odzbrojovacie kroky dohodnuté v Moskve  a prečo Rusko povolilo USA využitie svojho vzdušného priestoru.

Prezident Barack Obama a jeho ruský kolega v úrade Dmitrij Medvedev sa dohodli pri svojom stretnutí v Moskve na rámcovej dohode pre novú nukleárnu odzbrojovaciu zmluvu. Táto zmluva by mala nájsť následnú úpravu pre odzbrojovaciu dohodu START, ktorá vyprší 5.decembra. Nádeje na rozsiahlu redukciu atómových arzenálov však boli sklamané. Expert na zbrojenie Heinz Gärtner vysvetľuje v rozhovore s Bertholdom Ederom, čo je za tým.

derStandard.at: Čo si myslíte o odzbrojovacích dohodách dosiahnutých v Moskve?
Heinz Gärtner: Aj keď vrcholové stretnutie predstavuje politicky úspech, sú odzbrojovacie dohody sklamaním. Dohodnutá redukcia atómových hlavíc na 1500 až 1675 nepredstavuje oproti Moskovskej zmluve z 2002 skoro žiadny pokrok.

derStandard.at: Najväčším prekvapením bolo, že Rusko dovolilo Američanom využitie svojho vzdušného priestoru pre zásobovacie lety do Afghanistanu. USA si tým tak ušetria  viacej ako 100 miliónov dolárov ročne. Čo majú z toho Rusi?
Gärtner: Po prvé, Rusko nemá žiadny záujem na dlhodobej destabilizácii Afganistanu. Boli tam sami dlhé roky zapletení a obávajú sa, že v prípade úplného zlyhania NATO, budú potom zasa ponechaní sami s problémami. Po druhé, chcú tým Rusi zabrániť, že USA budú zriaďovať v regióne permanentné vojenské základne.

derStandard.at: Systémy nosičov  majú byť redukované na každej strane na 500 až 1.000. Prečo tento nepresný údaj?
Gärtner: Rusi chceli dosiahnuť silnejšiu redukciu, Obama sa však nemôže z vnútropolitických dôvodov zriecť určitých zbraňových systémov, ako sú diaľkové bombardéry, ktoré môžu niesť tak nukleárne, ako aj konvenčné zbrane. Zošrotovanie flotily bombardérov by sa nedalo presadiť v senáte USA.

derStandard.at: Bývalý francúzsky minister zahraničiaHubert Védrine vyčítal Obamovi, po jeho vyjadreniach o snahe o svet bez atómových zbraní, že ohlupuje ľudstvo. Nakoniec by boli USA vojensky totálne nadradení všetkým ostatným štátom. Existujú snahy, zmeniť túto nerovnováhu?
Gärtner: Práve preto chceli Rusi aj redukciu konvenčných zbraňových systémov, avšak s týmto želaním sa zrejme nepresadili. Túto tému však určite ešte raz predložia na stôl pri podrobných rokovaniach

derStandard.at: Môže si Rusko dovoliť udržiavať na údržbu náročné atómové hlavice a nosné systémy ?
Gärtner: Rusi vydávajú jednu štvrtinu svojho vojenského rozpočtu na svoj atómový arzenál. Mimoriadne drahá je priebežná modernizácia nukleárnych zbraní. Predovšetkým preto majú veľký záujem na redukcii týchto systémov.

derStandard.at: Čo očakávate od v súčasnosti bežiacom hodnotení v Európe plánovaného raketového ochranného štítu USA?
Gärtner: Obama zadal vypracovanie správy k nukleárnej stratégii a určite vyčká na túto "Nuclear Posture Review" predtým, než rozhodne o budúcnosti tohto obranného systému. Jej posledné vydanie, za prezidenta Busha, vychádzalo ešte z ochranného štítu a v rovnakom čase aj redukcii atómového arzenálu.
Mimo to USA doteraz vždy argumentovali, že tento je zameraný proti Iránu. Ak ho teraz zahrnú do odzbrojovacích rokovaní, bolo by to zároveň rovné priznaniu, že ochranný štít je zameraný proti Rusku.
Ja rátam s tým, že USA sa rozhodnú pre námorný obranný systém AEGIS, ktorý nie je zameraný proti strategickým zbraniam, ale použiteľný len proti raketám stredného doletu.  To by Rusov ukľudnilo a následne by USA umožnilo, zriecť sa umiestnenia systémov v Poľsku a Česku.

(derStandard.at, 7.7.2009)
K osobe: Heinz Gärtner je profesorom ma Rakúskom inštitúte pre medzinárodnú politiku (ÖIIP). K jeho špecializácii patria, zbrojenie a medzinárodná politika. Jeho posledná kniha "Obama – Svetová mocnosť na nových cestách!" prednedávnom vyšla v druhom vydaní v nakladatelstve LIT. "Fast keine Fortschritte"
http://derstandard.at/druck/1246541583189/Obama-in-Russland-Fast-keine-Fortschritte