V článku Kto za koho kope som písal o informačnom centre, ktoré na Slovensku nepochybne existuje a ktoré zásobuje denníky, televízie a v menšej miere aj rozhlas "nezávislými politológmi, odborníkmi a analytikmi".
Sú to ľudia, ktorí vedia v skratke vyprodukovať svoj názor prakticky na všetko.Tento názor je potom prezentovaný na úrovni faktov.

Zľava doprava: Ján Mojžiš, Miloš Žiak, Martin M. Šimečka na plese denníka SME
Zaujímavejšia je však skutočnosť, že ako vyvažujúci protinázor sú prizvaní ďalší "nezávislí" politológovia, odborníci a analytici z toho istého názorového prúdu, ktorí vyjadria to isté z iného uhla pohľadu. Často sa vzájomne poznajú a sú dokonca osobnými priateľmi. Viac odporúčam v článku Kto za koho kope.

Dnes chcem napísať pár slov u tzv. skupinke, ktorá už dlhšie čerí vody slovenskej politickej scény. Neviem presný zoznam ľudí, ktorí do skupinky patria a tak budem písať o ľuďoch o ktorých viem s istotou, že do nej patria, tak ako to potvrdzuje aj výpoveď premiéra Mikuláša Dzurindu. Autenticitu tejto výpovede potvrdil prokurátor. Podľa nej sú v skupinke Martin M. Šimečka - šéfredaktor denníka SME, Ján Mojžiš, dnes už bývalý riaditeľ Najvyššieho bezpečnostného úradu a Miloš Žiak, predseda Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Zhodou okolností sa všetci traja dobre poznajú.
Ovládajú informačné kanály (Šimečka), sú prepojení na politické špičky (Mojžiš) a obchodné skupiny (Žiak) a stojí za nimi najväčšia lobistická mašinéria v dejinách ľudstva - americké židovstvo - to všetko sú veci, ktoré vieme a ktoré sa dajú ľahko dokázať.

Dokážu však tiež majstrovsky namiešať polopravdu a pololož spôsobom, s ktorým sa bežný Slovák, čitateľ SME, veľmi ľahko identifikuje a dostať ho tak na svoju stranu.

Aj preto Šimečka odrazu vytiahol krach nebankových subjektov a súvisiace hry polície:
"Jeden príklad za všetky: začiatkom roku 2002 padli veľké pyramídové spoločnosti, ktoré okradli ľudí o miliardy a celé roky prežívali vďaka okatej tolerancii politikov a tajnej služby. "

Aj preto sa stavia sa do pozície "národa":
"V takom prípade má ale tou skupinou byť celý národ a ja sa do nej dobrovoľne hlásim."

Robí tak napriek tomu, že jeho skupina má dvetisícročnú preukázateľnú históriu lojálnosti k národu úplne inému.

Premiér opisuje Žiaka ako kohosi, kto "...zneužíva médiá na dosahovanie svojich cieľov, odstraňovanie svojich ekonomických konkurentov a likvidovanie nepohodlných ľudí...".

Žeby si to vymyslel? Podobný opis však podávajú aj iní.
Na stránkach svojej knihy sa sťažuje, že ho opísali ako - "Miloš Žiak... jeden z najmilitantnejších protislovensky orientovaných politických fanatikov."
(Miloš Žiak: Mrzáci studenej vojny, vyd. Kaligram, str. 268)
Dokonca samotní slovenskí Židia považovali za potrebné odstaviť ho z verejnej funkcie ÚZŽNO (Ústredného zväzu židovských náboženských obcí) kvôli jeho radikálnosti.
(Miloš Žiak: Mrzáci studenej vojny, vyd. Kaligram, str. 272 - "Prešiel priamo k veci... (Pavol Traubner) a vyzval ma, aby som sa sám stiahol z prezídia ÚZ ŽNO...")

Na otázku kedy sa začal identifikovať ako Žid odpovedal, že otázka by mala stáť, kedy sa začal identifikovať ako Slovák! (Miloš Žiak: Mrzáci studenej vojny, vyd. Kaligram, str. 205) Najprv bol teda Židom, až potom Slovákom. Nakoniec sa ale, zdá sa, predsa ním stal. Platí to aj pre Martina Šimečku a Jána Mojžiša?

Spomenutie skupinky v kontexte židovskej lojálnosti znamená na verejnosti okamžité obvinenie z antisemitizmu sprevádzané mediálnym ostrakizmom, prenasledovaním a skončením politickej alebo inej kariéry. Príkladov je viac než dosť.
Je to však práve táto lojálnosť a súdržnosť, ktorá spojila Miloša Žiaka a Jána Mojžiša.

Priznáva to sám Žiak v rozhovore pre SME:
"Pán Mojžiš vtedy robil šéfa analytiky v SIS. Je to veriaci slovenský chlapec, ktorého nesmierne zaujímali otázky judaizmu. Začal mi volať a chcel sa baviť o viere. Zároveň ho zaujímalo, prečo sme sa ako Židia nechali vyvraždiť, prečo sme sa nebránili. Takto vznikal môj vzťah s Mojžišom..." (SME, 27. 8. 2003)

Zrejme podobné "otázky judaizmu" spojili i Žiaka a šéfredaktora SME Milana Šimečku.

Výpoveď premiéra Mikuláša Dzurindu

Médiá a politológovia navodzujú v spoločnosti atmosféru, že verejnosti odrazu vadí kauza skupinka. Nevadili jej nesplnené sľuby o dvojnásobných platoch, nevadilo jej rozpredávanie národného majetku, nevadila jej stále vzrastajúca chudoba napriek chlácholivým rečiam prvého slovenského ekonomického amatéra Mikloša o opaku, nevadila jej nečinnosť vlády v kauze nebankových subjektov, nevadilo jej každoročné zdražovanie a jeho neúnosný dopad na každonenný život, nevadili jej mnohé iné veci, ktoré sa jej bytostne dotýkali. SDKÚ mala počas týchto káuz preferencie nad 10 %. Odrazu jej však vadí kauza skupinka a preferencie klesli pod 5%.
Je viac než zrejmé, že vadí komusi úplne inému. Vzápätí tu máme výsledky, určite nezávislé, ako ináč, prieskumov verejnej mienky, ktoré nám vravia, že SDKÚ by sa nedostala ani do parlamentu.

Dobre načasované a s najväčšou pravdepodobnosťou zmanipulované "prieskumy volebných preferencií", politické hry a mediálne manipulácie dávajú tušiť čosi iné - Dzurinda doslúžil. Premiér Dzurinda sa postavil proti vyvoleným a to sa zatiaľ žiadnemu politikovi beztrestne nepodarilo. Vyvolení ho už vlastne odpísali. M. Šimečka uzatvára svoj komentár v SME slovami: "Je to škoda. Mohol byť štátnikom." (odkaz na článok na konci strany)

Mikuláš Dzurinda vo svojej výpovedi, ktorá sa objavila na americkej stránke Geocities (nechcem špekulovať prečo sa tam objavila a kto ju tam dal) uvádza:
"Už niekedy v máji v r. 1999 som postrehol, že v našej republike pôsobia nejaké lobistické skupiny, ktoré zasahovali jednak do ekonomiky, ale i do politického diania v Slovenskej republike. Už od toho obdobia som sa v tejto spojitosti stretával s menom Miloš Žiak, Ján Mojžiš. "

Ďalej hovorí o agresívnych aktivitách Miloša Žiaka a jeho snahe ovplyvniť niektoré významné slovenské tendre ako napríklad o tretieho mobilného operátora na Slovensku, systém Govnet (vládnej siete), kde spolupracoval aj Mojžiš a
" ...kde mimoriadne agresívnym spôsobom sa snažil o vypovedanie zmluvy s istou firmou, a vlastne sa vyjadroval alebo konal v prospech inej firmy."
Domnievam sa, že išlo o lobing v prospech izraelských firiem a ich ovládnutie slovenského trhu a následný agresívny prienik do politiky.

Vieme, že odpočúvacie zariadenie Slovenskej informačnej služby (SIS) inštalovala izraelská firma. Keď k tomu pridáme fakt, že šéfom najcitlivejšieho bezpečnostného úradu v Slovenskej republike bol Žid, ktorý už pri podozrení z lobingu mal odstúpiť a nerozohrať hru na urazeného úradníka, možno polemizovať len o miere úspešnosti tohto lobingu.

Premiér vo svojej výpovedi ďalej uvádza:
"... že spolupracuje so zahraničnými službami a že zneužíva médiá na dosahovanie svojich cieľov, odstraňovanie svojich ekonomických konkurentov a likvidovanie nepohodlných ľudí, ale ktorých mu nejdú po ruke. Žiaľ jeho najväčšou oporou podľa týchto informácií je Ján Mojžiš, ktorý mal za svoje služby získať aj provízie a úplatky, toto všetko sa uvádza v informáciách SIS. Druhá vec, ktorá ma nesmierne mrzí, že ľudia okolo Žiaka, ale najmä okolo Mojžiša ale aj dohromady, zneužívajú na dosahovanie svojich cieľov médiá. Tu nájdete odpoveď na otázku."

Dosť vážne obvinenie - Milož Žiak spolupracuje v presadzovaní svojich záujmov so zahraničnými spravodajskými službami. Ktorými?
Premiér hovorí vo svojej výpovedi o tom, ako ho Žiak zastrašoval, že je agentom Mosadu.
Za spomenutie stojí i poznámka v premiérovej výpovedi o tom, že spomenutí páni chodievali na pravidelné porady za americkým veľvyslancom Weiserom, ktorý je mimochodom tiež Žid:
"... v podstate Žiak i Mojžiš navštevujú americké veľvyslanectvo často..."

Prečo sa potreboval šéf slovenského Najvyššieho bezpečnostného úradu radiť s veľvyslancom cudzej krajiny? Akú mal motiváciu?
Žeby si bol premiér toto všetko vymyslel? Ktorýkoľvek triezvo uvažujúci človek musí potvrdiť, že nie. Nemá prečo. A musí tiež potvrdiť, že ním spomínané osoby majú na slovenskom politickom, mediálnom a ekonomickom poli značný vplyv.

Alebo si myslíte, že dokáže bežný slovenský podnikateľ vyvolať u premiéra štátu pocit ohrozenia?
(Žiakove vyhrážky Mossadom)

Dokáže lobovať a zmeniť už schválený tender priamo u ministra?
(tender na ministerstve obrany, ktorý vyhrala firma s najnižšou ponukou a Žiakova prehrala. Na intervenciu Žiaka však Šimko - vtedajší minister obrany, rozhodnutie zmenil)

Dokáže využiť NBÚ vo svoj prospech?
("mimoriadne agresívne" lobovanie šéfa NBÚ Mojžiša v prospech firmy Diteck, ktorej súčasťou bol aj Miloš Žiak)

Dokáže narábať s telefónnymi nahrávkami vo svoj prospech?
(škandál okolo údajného telefonovania Badžgoňa s Palackom, kde "podnikateľských kruhov okolo pána Badžgoňa som sa (premiér)dozvedel, že aj za týmto mediálnym škandálom stojí Ľuboš Žiak (brat?) a jeho skupina")

Dokáže využiť médiá k dosiahnutiu svojich politických a podnikateľských zámerov?
(prepojenie Žiaka, Mojžiša a šéfredaktora SME Šimečku)

Nie, priemerný slovenský podnikateľ nedokáže väčšinu zo spomenutých vecí.
Nalejme si teda čistého vína a pomenujme veci pravými menami.

Židovská lojálnosť k "svojmu druhu" a tímová hra je legendárna. Len vďaka nej dokázali prežiť, presadiť sa v diaspore (hosťovských krajinách) a povýšiť sa medzi elitu týchto krajín. Celá Žiakova kniha, ktorej sa budem samostatne venovať v jednom z ďalších článkov, je toho dôkazom. Patrí im za to bezpochyby náš obdiv. Nechcem hovoriť o "zlých" alebo "dobrých" Židoch, nechcem im prisudzovať žiadne hodnotiace prívlastky. Chcem len konštatovať to, čo vravia dejiny, čo tvrdí stovky filozofov, učencov, politikov, štátnikov, spisovateľov a umelcov.

Médiá a politici sú extrémne opatrní, aby nespomenuli túto alebo akúkoľvek inú skupinku na svete v kontexte židovskej lojálnosti a tak označovanie skupiniek sa deje bez kontextu, bez možnosti pochopenia súvislostí, ktoré by ľuďom umožnili pochopiť o čo a koho ide.
A tak tu máme boľševikov, skupinky, jastrabov, neokonzervatívcov, nových kresťanov, revolucionárov a predpokladám, že dejiny nám prinesú ďalšie, rovnako zahmlievajúce, pomenovania... Už samotné označenie "žid" prináša obvinenia, urážky, osočovanie a prenasledovanie. (premiér bol obvinený z antisemitizmu) Je toto označenie niečím iné ako Francúz, Američan, Iračan, moslim, kresťan...?

Všetky tieto skupinky sú bezpochyby úspešné a lepšie ako to ja dokážem vyjadriť, to vyjadril profesor kalifornskej univerzity Kevin McDonald v svojom vynikajúcom trojzväzku.
Slovenská skupinka je len ďalším zastavením ich dlhého dejinného snaženia o moc, vplyv a vládu. Do akej miery bude úspešné záleží len a len na nás. Opäť ale musím opakovať - jediné, čo nás môže zabiť, je vlastná ľahostajnosť.

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1197663 - kauza Govnet
http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=print_sprav&cl=1199904 - článok o tom, že výpoveď Dzurindu sa objavila na stránke geocities
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1144796 - Šimečkova reakcia na jeho zaradenie do skupinky
http://dnes.zoznam.sk/clanok.cgi?id=675184&sid=18 - prepis Dzurindovej výpovede
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1198302 - reakcie tých, o ktorých Dzurinda hovoril
http://dnes.zoznam.sk/clanok.cgi?id=674670&sid=18 - potvrdenie prokurátora o tom, že zverejnené informácie z výpovede Dzurindu sa takmer zhodujú s originálom
Miloš Žiak: Mrzáci studenej vojny, vydavateľstvo Kaligram, Bratislava 2003

Roman