31.08.2009
Minule som upriamil pozornosť na článok kanadského publicistu židovského
pôvodu, ktorý kritizuje hollywoodsku umeleckú tvorbu za prekrúcanie
skutočnosti a ako príklad uvádza kritikmi ospevovaný film “Shattered
Glass” z roku 2003. Dej filmu je založený na skutočnom životnom príbehu
židovského homosexuála Stephena Glassa, ktorý v 90-tych rokoch písal pre
časopis “The New Republic”, ale vo filme ho hrá biely herec Hayden
Christensen a vo filme stelesňuje tú postavu ako keby išlo o príslušníka
spoločenskej vrstvy bielych protestantských Anglosasov.
A nový film
Quentina Tarantina "Neslávni bastardi" nielenže patrí do podobnej
kategórie, ale navyše je hlúpy a plný surovostí a násilia, píše v recenzii
filmu Trevor Lynch. "Kritici ho nadšene predstavujú ako akčný film z II. svetovej vojny, plný
sadistických, krvavých hrôz. V skutočnosti však ide o uspávajúcu nudu,
vhodnú len pre tých, čo ním chcú potešiť sami seba. Keď som sa vybral
pozrieť si ho, nazdával som sa, že hádam by som si mal predtým dať džin s
tonikom, ale ukázalo sa, že lepšia by bola šálka kávy. Isteže; je tam aj
sadizmus a krv, ale ja som si skôr myslel, že by tam toho mohlo byť aj
viac. Vlastne hocičoho, len aby nás to prebralo z nekonečnej nudy.
Toto je najhorší film, aký kedy Quentin Tarantino nakrútil - a to je čo
povedať po vyložene zlých filmoch ako Kill Bill, Pulp Fiction alebo
Citizen Kane a Magnificent Ambersons. Ak vás táto recenzia pobaví,
ubezpečujem vás, že je zábavnejšia, než samotný film.
Nič, čo tu napíšem,
by ste nemali brať ako odporúčanie vyhodiť peniaze na tento hlúpy, nudný
film.
Vo filme ide o tím amerických teroristov, pozostávajúci zo siedmich Židov,
ktorých vedie ne-Žid Aldo, "Rýnsky Apač" (hrá ho Brad Pitt), ktorý
pochádza zo štátu Tennessee a tvrdí o sebe, že je čiastočne americký
Indián. Táto postava má očividne stelesňovať samotného Tarantina, ktorý
má talianske meno, pochádza z Tennessee a tvrdí o sebe, že je čiastočne
Indián Čirokí. Tím Bastardov straší nacistov tým, že ich vraždia
mimoriadne sadistickým spôsobom a ich telá potom zohavujú. Mřtvych
oskalpujú. Tým, čo ešte žijú, vyrežú na čelo hákový kríž.
...Najvýraznejšiu postavu hrá Eli Roth - ďalší z degenerovaných režisérov
židovského pôvodu. Ten vo filme mláti nacistov k smrti bazebalovou
palicou. Vo filme navonok vyzerá dosť hrozivo - kým sa neozve jeho
hysterický piskľavý hlas. Diváci sa zakaždým zasmiali, keď táto
vykastrovaná gorila otvorila na plátne ústa.
Roth neskôr označil film za "kóšer pornografiu" a aj iní Židia o filme
povedali, že ním boli nadšení.
Tarantino hovorí, že jeho židovskí
priatelia film takmer uniformovane chválili. Tarantino totiž kedysi v
súvislosti s holokaustom položil otázku: "Keď sledujete rôzne filmy o
nacistoch, všetky tie televízne filmy, je to smutné, ale či to zároveň nie
je aj frustrujúce? Vošiel niekedy niekto do toho nákladného vagónu? Čo
naozaj nikto nikdy nič neurobil? A tento jeho film má byť odpoveďou na tú
otázku. Ideou je, že Židia počas II. svetovej vojny potrebovali takého
vodcu ako Aldo Apač - z väčšej časti beloch, s menšou časťou divokej
indiánskej krvi - ktorý by ich bol viedol do boja.
Spolu-producent
Lawrence Bender vraj Tarantinovi povedal: `Ďakujem ti ako tvoj partnerský
producent a ďakujem ti aj ako príslušník židovského kmeňa, ty k-kot,
pretože tento film, to je, do r-iti, ukájajúcí nástroj pre každého Žida.
To sa rovná takmer hlbokému sexuálnemu ukojeniu chcieť mlátiť nacistov na
smrť, orgastický pocit. Moja postava bije nacistov k smrti. Ja by som na
toto mohol dívať celý deň. Moji rodičia ma ohľadom holokaustu dobre
vzdelali. Zdajú sa byť milými ľuďmi a ja som si istý, že sú veľmi hrdí,
aký úspešný človek sa z Eliho stal.
Aká to umelecká a ľudská úroveň!
Prečo sa Židia a židovské organizácie nedištancujú od takýchto tvorcov a
ich úpadkového umenia? "Ako to, že židovským komunitám neprekáža, že ich
vlastní tvorcovia Židov predstavujú ako jedno-dimenzionálne zmýšľajúcich,
mstivých sadistov?", pýta sa autor recenzie.
A pokračuje: "Najvýraznejšou ženskou postavou je svetlovlasá, modrooká Šošanna (hrá ju
Melanie Laurentová), ktorá je vo filme dcérou židovského roľníka,
chovajúceho kravy (na tomto mieste sa diváci prvýkrát schuti zasmiali).
Jej rodinu vraj v roku 1941 zmasakrovalo SS a ona sa neskôr vynára ako
majiteľka kina v Paríži, ktorá má černošského milenca. Keď jej kino
vyberú na premietanie nového nemeckého filmu za prítomnosti Hitlera,
Goebbelsa, Goringa, Bormana a iných popredných nacistov, plánuje zatarasiť
dvere a kino podpáliť, aby sa pomstila.
Šošanna je stelesnením reptiliánskej neľudskosti. Ale mladučkého Nemca
Fredericka Zoellera (hrá ho Daniel Bruhl) očividne fascinuje. Keďže sám
má rád filmy, nadväzuje s ňou konverzáciu na tú tému. Kontrast medzi nimi
ani nemôže byť väčší. On je srdečný, úprimný a slušne sa k nej správa;
vidí v nej ľudskú bytosť, ako je on sám a milovníčku filmového umenia.
Ale ona ho vníma len ako rasového nepriateľa. Nevšíma si ho, kým nezistí,
že ide o filmovú hviezdu a vojnového hrdinu, čo by mohla využiť vo svoj
prospech.
Ani spojenci vo filme nevychádzajú oveľa lepšie, než Židia. ...A hoci
Nemci majú byť vo filme jediné zlé postavy, bieli diváci sa môžu stotožniť
len s nimi; tí nemôžu cítiť nič iné len odpor k sadistickým Židom, ktorí
ich na plátne vraždia. Hitlera, samozrejme, predstavujú ako netvora.
Skutočnou hviezdou filmu je Christoph Waltz v postave Hansa Landsa. Je to
taká veľkolepá postava, že Tarantino z neho na konci filmu musel urobiť
zradcu, inak by to bol jediný sympatický hrdina.
Frederick Zoeller -
mladučký nemecký vojnový hrdina, očarený Šošanou - je najsympatickejšou a
zároveň najtragickejšou postavou.
Dvaja z tímu Basterdov, ktorí nemajú ani tušenia, čo Šošana chystá,
vytiahnu počas premietania samopaly a usmrcujú Hitlera, Goebbelsa a iných
nacistov. Potom kino vybuchuje.
Všetci zomierajú. Židia i Nemci.
Súmrak bohov.
Symbolizmus filmu a jeho odkaz ani nemôže byť jasnejší: Židia používajú
filmy a kiná ako nástroje na zničenie svojich nepriateľov. A keďže bieli
diváci sa budú zrejme stotožňovať s Nemcami, k tým sa dostane tento odkaz:
židovský filmový priemysel je nástrojom nenávisti a pomsty bielym ľuďom.
Divákom sa Brad Pitt zdal byť zábavný. A ten je vo filme skutočne
smiešny. Ale sadizmus proti Nemcom nezabral. Keď v poslednej scénke Aldo
Apač vyrezáva hákový kríž na čelo Hansa Landu a prehlasuje "moje umelecké
dielo" (čo si zrejme myslí aj Tarantino o svojom filme), nikto sa nesmial.
Pretože podprahový odkaz pre nich je nad slnko jasnejší:
Teraz sme už všetci Nemcami.A zakaždým, keď uprieme oči na filmové plátno, vidíme na ňom židovskú
pomstu voči nám."
Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článku:
Trevor Lynch, The Occidental Quaterly: "Inglorious Basterds"
(recenzia nového hollywoodskeho filmu "Inglorious Basterds")
http://www.toqonline.com/2009/08/inglorious-basterds/
|
