Bol to skutočne dojemný pohľad ktorý sa nám naskytol tesne po schválení Lisabonskej zmluvy v NR SR. Mám na mysli okamih, keď poslanci NR SR a členovia vlády SR na čele s predsedom vlády Róbertom Ficom stáli a so „slzami“ v očiach počúvali „európsku hymnu“ ktorá znela v rokovacej sále slovenského parlamentu. Keď som sa díval na túto scénu, tak som sa pýtal sám seba, či sme ešte zvrchovaný štát, alebo už iba kolónia Bruselu.

Najsmutnejšie na celej tej scéne bolo to, že poslanci za SNS spolu s poslancami za SMK svorne stáli ako jeden muž a počúvali „európsku hymnu“ a tvárili sa veľmi dôležito a zodpovedne. A pritom to boli poslanci za tú SNS, ktorá ešte pred desiatimi rokmi razantne a nekompromisne obhajovala národné záujmy SR a za žiadnu cenu nechcela robiť kompromisy ohľadom nášho členstva v EÚ a NATO. A stále je to tá istá SMK, ktorá svojou politikou škodila a škodí Slovensku a jej predstavitelia v zahraničí ohovárajú naše Slovensko.

Smutné, nepochopiteľné a komické zároveň. Čoho sme sa to dožili? Ako je možné, že jedine štyria bývalí poslanci NR SR za KDH našli v sebe odvahu a na znak protestu proti Lisabonskej zmluve povstali a zaspievali štátnu hymnu SR? Čo sa to deje s našimi volenými zástupcami, ktorí tak radi o sebe vyhlasujú že sú národovci a Slováci?

Tak ako po každej búrke vyjde slnko, tak aj v živote národa po národnej katastrofe príde doba víťazstva a slobody. Dnes nás naši volení zástupcovia klamú, podvádzajú, hovoria nám a presviedčajú nás o tom, že s EÚ na večné časy a nikdy inak. Mladých Slovákov ohlupujú rečami o tom, ako nám bude dobre po zavedení eura a rozprávajú nám svoje globalizačné rozprávky. A to je tá pomyselná búrka, ktorá dnes nad Slovenskom zúri a ťažko sa jej odoláva. Ale my odoláme, musíme odolať kvôli našim deťom a vnukom, tak ako odolali v minulosti velikáni nášho národa a slovanského spoločenstva. Odoláme a prežijeme, pretože po každej búrke vyjde slnko a svojimi lúčmi zohreje bojovníkov, ktorí vždy stáli pevne na stráži slovenských národných záujmov. Teším sa na východ Slnka slobody a víťazstva.

Mgr. Róbert Švec