Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Protestantizmus je prechodom medzi katolicizmom a slobodomurárstvom. Kým na jednej strane sa hlási k zjavenému náboženstvu, na druhej strane pripúšťa jeho subjektívny výklad, prijímanie jeho právd podľa osobného názoru- čo je slobodomurársky prvok. Preto aj slobodomurári považujú protestantizmus za polovičné slobodomurárstvo1. Uplatňovaním tohto prvku, aj keď nie dôsledným, sa vieroučne roztrieštilo nielen kresťanstvo, ale aj samotný protestantizmus. To je v rozpore so sv. Písmom, že je jedna viera2, aj s rozumom, lebo pravda môže byť iba jedna.
V protestantských krajinách sa zdá, že slobodomurárstvo nie je protikresťanské.
V nich, na rozdiel od katolíckych krajín, nielenže nehlása radikálne protináboženské stanoviská, ale sa vyhlasuje za spojenca protestantizmu.3 Na druhej strane protestanti, podľa slobodomurárskeho časopisu L´ Acacia z r. 1908, zachovávajú k slobodomurárstvu priateľskú neutralitu.4 Pomerne mnohí predstavitelia protestantských cirkví sú slobodomurármi, neraz i vo významných funkciách.5 A anglickí, holandskí a škandinávski králi, ktorí sú hlavami najvýznamnejších protestantských cirkví vo svojich krajinách, sú aj formálne na čele slobodomurárstva v daných štátoch.6 No niektoré protestantské cirkvi a skupiny majú k slobodomurárstvu záporný postoj. V protestantských krajinách, až na výnimky, na rozdiel od katolíckych krajín, slobodomurárstvo neorganizuje násilné prevraty, revolúcie, povstania a vzbury. Naopak, podporovalo mocenský vzrast protestantských štátov, najmä Anglicka a USA. Zároveň oslabovalo vplyv katolíckych národov, napr. likvidáciou katolíckeho cisárstva Rakúsko- Uhorska a rozbitím Latinskej Ameriky na mnoho súperiacich a neraz úplne bezmocných štátov.7
Avšak slobodomurárstvo má všade jednotnosť zásad, symbolov, zvykov, ducha a cieľov. Také je nielen podľa prístupu pápežov, ale aj podľa vyjadrenia popredných slobodomurárov, napr. Pikea a Mackeya.8 Preto sú jeho zámery v protestanských krajinách také isté ako v katolíckych krajinách. Aj v nich chce úplne zničiť vplyv cirkvi a náboženstva, úplne zosekularizovať celý súkromný a verejný život, systematicky a v prípade potreby aj donútením rozvíjať v deťoch „slobodu“ mysle a svedomia,9 t. j. podľa možnosti úplne subjektívnej, otupenej a zdeformovanej vplyvom slobodomurárstva. Dokonca sa v nich odkresťančenie spoločnosti, napriek menšej dramatickosti, prejavuje ešte prenikavejšími a úplnejšími dôsledkami.10 Napr. vo Švédsko, v ktorom začiatkom 20. st. takmer všetci jeho poslanci boli slobodomurármi.11 To medzi prvými štátmi v Európe uzákonilo potraty a pornografiu, významné body slobodomurárskeho programu.        
Zdanlivý rozdiel slobodomurárstva v katolíckych i protestantských krajinách je iba prejavom jeho taktiky. Protestantizmus zdanlivo podporuje iba preto, aby si proti sebe naraz nepostavilo celé kresťanstvo a zároveň pomocou neho zničilo katolicizmus.  Po rozdrvení katolicizmu si trúfa jediným pichnutím zničiť protestantizmus.12 K tomu si pripravuje pôdu prenikaním liberalizmu do protestantizmu. Pre svoju roztrieštenosť i pre stratu oživujúcej disciplíny, nemá protestantizmus ako protivník pre slobodomurárstvo väčší význam.13
Aj značná časť najvyššej hierarchie v pravosláví patrí do slobodomurárstva, jeho členom bol napr. konštantinopolský patriarcha Athenagoras (1948- 1972). Hoci slobodomurárstvo chce zničiť pravoslávie, podporuje ho, keď sa stavia proti katolicizmu, najmä proti pápežstvu. V samotnom pravosláví chce zničiť to, čo ho spája s katolicizmom, napr. sviatosti. Najviac sa bojí zjednotenia pravoslávia s Katolíckou cirkvou.

                                   Slobodomurárstvo a židovstvo

Medzi slobodomurárstvom a židovstvom je ešte užší a priaznivejší vzťah ako medzi slobodomurárstvom a protestantizmom. Napr. v r. 1855 v časopise Israelite of America hlavný rabín USA Isaac M. Wise uviedol, že slobodomurárstvo je židovská ustanovizeň, ktorej dejiny, stupne, hodnosti, heslá a učenie sú židovské od počiatku až do konca. V r. 1861 v publikácii Vérité Israélite bolo uverejnené, že duch slobodomurárstva je duch židovstva v jeho základnej viere. Nádej, ktorá udržuje a posilňuje slobodomurárstvo, je tá istá nádej, ktorá osvetľuje a posilňuje Izrael. Budúcnosť slobodomurárstva bude korunovanie toho nádherného domu modlitby všetkých národov, ktorého strediskom a symbolom triumfu sa stane Jeruzalem.1 Židovský časopis Jewish Chronicle v r. 1889 napísal, že medzi Židmi a slobodomurármi je neviditeľné, ale silné puto sympatie. Existuje medzi nimi prirodzené spojenectvo k spoločnému nepriateľovi- ku klerikalizmu, t. j. ku katolicizmu.2
Na druhej strane, podľa francúzskeho slobodomurárskeho časopisu L´Acacia z r. 1908, sa židovské náboženské spoločenstvo posunulo viac v liberalizme ako protestantizmus a je prirodzeným spojencom slobodomurárstva.3
Spojitosť medzi židovstvom a slobodomurárstvom sa prejavuje viacerými spôsobmi:
- hlavným prameňom slobodomurárskeho okultizmu je židovská kabala,
- mnoho vonkajších znakov slobodomurárstva- obrady, názvoslovie, legendy atď. má
židovský pôvod,
- isté skupiny Židov, pravdepodobne veľmi málo početné, ale s nesmiernym vplyvom a silou
sú vedúcimi slobodomurármi,
- o niečo väčšia skupina veľmi vplyvných Židov sleduje tie isté ciele ako slobodomurári
a používa podobné prostriedky, a je prinajmenšom v úzkom spojení s nimi,4
- jestvujú osobitné židovské lóže.
Slovo kabala (tradícia) má viac významov. Jeho bežný význam označuje farizejskú alebo teoretickú kabalu, ktorá je ideovou oporou talmudistického židovstva. Aj keď sa hlási k Mojžišovej tradícii, tú sfalšovala, spohanštila a zdiabolizovala babylonskými a perzskými dodatkami. Má nahradiť prvú Mojžišovu knihu vo Sv. písme, podľa ktorej Boh- Stvoriteľ stvoril svet z ničoho. Miesto Boha predstavuje akési Nekonečné bytie, z ktorého vychádza viditeľný i neviditeľný svet, čiže niečo z niečoho.5 I časť židov si myslí, že táto kabala nemá nič spoločné s pravoverným židovstvom. No značná časť židov ju uznávala, napr. väčšina najvýznamnejších rabínov 17. a 18. st.6 Jej pôvod siaha už do predkresťanských čias. Podľa židovského apologéta Bernarda Lazareho stáli kabalistickí Židia pri kolíske slobodomurárstva.7 Aj podľa slobodomurára Pikea má slobodomurárstvo pôvod v kabale.8 Cez ňu k židom prenikajú pohanské okultistické praktiky.
Slobodomurársky rituál, symboly, legendy, názvoslovie, niekedy aj počítanie rokov v slobodomurárskych dokumentoch- to takmer všetko má židovský pôvod.9
Židia majú v slobodomurárstve vyššie zastúpenie, než je ich podiel v obyvateľstve danej oblasti, no predovšetkým majú rozhodujúci vplyv v jeho vedení.10 Po tom, ako sa slobodomurárstvo presadilo v politickej oblasti v jednotlivých štátoch, sa v nich výrazne zlepšili aj finančné a spoločenské podmienky pre židov.
Vplyv židov na slobodomurárstvo sa prejavuje aj jestvovaním osobitných židovských lóží, do ktorých nežidia nemajú prístup. Táto nerovnosť vedie k tomu, že nežidia nemôžu ovplyvňovať činnosť židovských lóží, ale židia môžu oplyvňovať činnosť lóží s nežidovskými členmi a židovské lóže vedú slobodomurársku organizáciu.11
Aj napriek zdanlivej ústretovosti slobodomurárstva k židovstvu, slobodomurársky liberalizmus a okultizmus je namierený proti viere Abraháma, Izáka a Jakuba i Desatoru Mojžiša. Hoci slobodomurárski židovskí vodcovia často na svoje ciele využívajú židovskú solidaritu a antipatiu medzi kresťanstvom a židovstvom, ich konanie nemožno stotožňovať so židmi ako celkom. Tak ako kresťania, aj väčšina židov trpí konaním riadiacej slobodomurárskej chunty.12