Článok
je vyše roka starý. Uvádzame ho kvôli jeho aktuálnosti na Slovensku.
Čo čaká Slovensko po schválení
tzv. antidiskriminačného zákona? O jeho pretlačenia sa snažia
niektoré liberálne strany v parlamente (Smer, Ano...) a tiež tretí
sektor alebo mimovládne organizácie. V praxi to bude znamenať
vytvorenie štátom chránených skupín, ktoré budú požívať špeciálne
práva. Z televízie a množstva príkladov vieme ako dopadnú tí,
ktorým z úst vykĺzne hanlivé slovo o slovenských Rómoch a to tento
zákon ešte neexistuje. Je tu evidentná snaha o diskriminovanie
väčšiny menšinou. Nasledujúci článok je len malá ukážka toho,
kam až antidiskriminačný zákon môže viesť.
Legislatíva, ktorú má čoskoro schváliť
americký kongres obsahuje skrytú agendu, ktorá by mohla z kresťanov
urobiť zločincov.
V roku 1988 evanjelický kňaz vo Švédsku otvoril biblický príbeh
o Sodome a Gomore. Cirkevné zhromaždenie /v ktorom boli aj homosexuáli/
informoval o tom, že Boh sa stále hnevá na sexuálnu zvrhlosť a
bude súdiť tých, ktorí ju praktizujú.
O niekoľko mesiacov neskôr bol tento
kňaz odsúdený na štyri týždne väzenia. Porušil švédsky zákon,
ktorý ochraňuje skupiny ako homosexuáli pred "verbálnym násilím"
- verejným prehlásením, ktoré im môže spôsobiť rozpaky kvôli ich
sexuálnej orientácii.
Je dobre známe, že Švédsko nadstavuje v tejto oblasti trendy.
Čo sa stane tam, zrejme bude v ostatnom svete považované za 10
až 15 rokov za samozrejmosť.
Bránia teda zákony v Amerike kritizovať
iných? Väčšina by odpovedala: "To sa nemôže stať. Nie, ak
slobodný prejav je v prvom dodatku ústavy."
Ale môže. Skrytá agenda, ktorej cieľom
je kontrolovať slobodný prejav sa objavila medzi inými zákonmi
v tomto roku pred kongresom. Legislatíva tzv. "hate crimes"
bola predložená za účelom boja proti predsudkom. Tento návrh zákona
je klamne nazvaný "The Local Law Enforcement Enhancement
Act of 2001" a prešiel senátom, v snemovni bol však zamietnutý.
Ak by bol schválený, položil by základy
tzv. "anti-hate" byrokracii, ktorá je identická s tou
zo Švédska, byrokracii, ktorá by predefinovala "predsudky"
spôsobom, ktorý by urobil z kresťanov zločincov.
V roku 1988 architektom takejto legislatívy
bola skupina ADL, ktorá sponzorovala celonárodnú súťaž o napísanie
modelu "anti-hate" zákonov pre Ameriku. Tieto zákony
by postihovali nielen fyzické akty rasového násilia, ale aj vyjadrenia,
ktoré vraj k násiliu môžu viesť.
22.apríla ADL sponzorovala konferenciu
na prestížnej newyorskej univerzite Hofstra University nazvanú
"Group defamation Between Language and Violence". Republikán
John Conyers, priekopník podobnej legislatívy, bol kľúčovým rečníkom.
Víťazom sa stal Joseph Ribakoff, študent práva z univerzity v
Kalifornii. /Whittier College/
Vo svojej víťaznej práci Ribakoff
navrhuje, že s nárastom zločinov z nenávisti /hate crimes/, už
nebude postačujúce pre vládu len zakázať prejavy fyzického násilia;
musí zakázať tie formy verbálnej komunikácie, ktoré spôsobujú
nenávisť, podozrenie a možné násilie voči skupinám ľudí. Ribakoff
navrhuje zriadenie výborov pre federálnu a štátnu cenzúru, ktorých
účelom bude prezrieť všetky filmy a videokazety pred tým, ako
sa ukážu verejnosti a určiť, či neobsahujú state, ktoré môžu podnecovať
nenávisť alebo urážanie niektorých skupín ľudí. Ak by sa tak stalo,
okamžité súdne nariadenie môže film zakázať: "Akákoľvek osoba,
organizácia, ktorá verejne ukáže film pred tým, než bol podriadený
a schválený výborom spácha zločin."
Ďalej - ak niekto je členom organizácie,
ktorá verejne ukáže takýto film a rozhodne sa naďalej zotrvať
jej členom, tiež sa dopúšťa zločinu.
Napriek tomu, že účastníci konferencie
boli v názoroch na takúto striktnú formu cenzorstva rozdelení,
ADL ostáva presvedčená, že takáto legislatíva sa stane zákonom,
aj keď len rudimentárnym.
Dovoľte uviesť niektoré špecifiká, ktoré boli predložené pred
kongres v roku 1990 ako "Hate Crimes Statistic Act."
Tento akt vyžaduje, aby jednotlivé
štáty určovali, či zločin bol motivovaný predsudkami. Patria medzi
ne vážne zločiny, ale aj relatívne malé, ako napríklad vandalizmus,
vyhrážanie, vstup na cudzie územie bez povolenia. Štáty majú tiež
za úlohu oznamovať takéto zločiny do databanky, ktorá by bola
dostupná pre všetkých predstaviteľov polície v celej krajine.
Ak teda obeťou vyhrážania alebo vandalizmu sa stane homosexuál,
štát má rozhodnúť, či sa tak stalo na základe predsudkov. Ak sa
tak stalo, detaily budú predané federálnej vláde. Ak osoba, ktorá
sa zločinu dopustila nebola nájdená, databanka a lokálne policajné
agentúry by v tom mali pomôcť. Predĺžená ruka vlády môže pomôcť
homosexuálnej obeti spôsobom, ktorý by nepripadal v úvahu, ak
by zločin nebol motivovaný "predsudkom".
Druhý návrh zriaďuje "Comision
on Racially Motivated Violence" skladajúcu sa z 12 členov,
ktorí budú dostávať štatistiky a určovať, čo predstavuje "násilie"
a "predsudky" a svoje zistenia oznamovať prezidentovi.
Len začiatok
ADL tiež asistovala pri "Hate
Crimes Statistics Act od 1990", ktorý prešiel kongresom po
konferencii na Hofstra univerzite. Policajné zložky sú tak v celej
krajine povinné oznamovať "hate crimes" na federálne
prešetrenie.
ADL chce však viac ako len zaznamenávať
údaje, chce trestať tých, ktorí "nenávidia". Dodnes
to nebolo možné pretože federálna vláda nemá právomoc na zasahovanie
do policajných zložiek v jednotlivých štátoch /okrem medzištátnych
zločinov, podvodov pri voľbách atď./
"Local Law Enforcement Enhacement
Act of 2000" sa snaží značne zvýšiť právomoc vlády na vyšetrovanie
a súdne stíhanie "hate crimes" všade v krajine. Senátor
Gordon Smith a senátor Kenedy sa vyjadrili, že táto legislatíva
"predĺži právomoc federálneho vyšetrovania zločinov na základe
pohlavia, sexuálnej orientácie a telesných vád."
Takéto zákony sú zjavným krokom proti
kresťanskému učeniu, ktoré odcudzuje sodomiu a budú považované
za "nenávistné" a "vyvolávajúce násilie" a
teda protizákonné.
Navonok vystupujúca ako zástanca
slobody prejavu, ADL má dlhú históriu krokov, ktoré ho omedzujú.
V konečnom dôsledku sa pokúsi presadiť aby sa termín "hate
crimes" (zločiny z nenávisti) vzťahoval na slová, ktoré môžu
ublížiť menšinám. Každý, kto by podpichol chodca na gay-pochodoch
, spáchal by zločin. Každý, kto by obvinil Židov z toho, že ich
predkovia ukrižovali Krista, bol by tiež odsúdený. Nakoniec aj
kňaz, ktorý by kázal o hriešnikoch by bol otvorený voči tomuto
obvineniu.
Len pár ľudí si uvedomuje, že v takých
krajinách ako Švédsko, Nemecko, Izrael a Kanada sú o takýchto
zákonoch bohaté záznamy.
Na základe týchto zákonov celonárodne
uznávaný oponent práv homosexuálov Dr. Paul Cameron mal pripravenú
verejnú prednášku v Kanade, v ktorej by kritizoval životný štýl
homosexuálov. Na hraniciach mu boli knihy a literatúra zabavená
a oznámili mu, že v Kanade je zakázané verejne ponižovať homosexuálov.
Zameranie sa na "nenávisť"
Takáto legislatíva, ktorá bola prednesená
do kongresu sa vraj zameriava na problémy rasového násilia a ako
príklad uvádza hnutia skinheads, Klan...
Napriek tomu, ste to vy, ja, premýšľajúci kresťania a konzervatívne
zmýšľajúci ľudia, ktorí sú takýmito zákonmi ohrození.
Zatiaľčo komunisti, potratári, radikálne
feministky a mnohí iní nie sú považovaní za tých, ktorí nenávidia,
je to kresťanstvo, ktoré sa začína skúmať. Široko distribuovaná
kniha "Armed and Dangerous: The Rise of the Survilist Right"
od Jamesa Coatesa obviňuje kresťanstvo za to, že poskytuje nezdravé
semenište, z ktorého sa rodí netolerancia.
Hlavnou príčinou prečo sú tieto zákony
nebezpečné je fakt, že predsudky, proti ktorým sú namierené, je
extrémne dvojzmyselný pojem.
Kňaz by napríklad nepovažoval za predsudky upozorniť homosexuálov
na ich odchylný životný štýl. Predstaviteľ skupiny za práva homosexuálov
zrejme áno.
Čiu definíciu predsudkov bude vláda nasledovať, ak sa tento návrh
stane zákonom?
Svedectvo nátlakových skupín ako
ADL pre kongresom dáva jasne najavo, že chce túto definíciu vymodelovať
na základe svojich názorov a policajné zložky by sa mali riadiť
definíciou ADL keď budú vyplňovať svoje formuláre o zločinoch
z nenávisti.
Tieto zložky by sa mali zúčastniť
tréningu, ktorý by bol v súlade s ADL - definíciou predsudkov.
Vyšetrovatelia budú takto pre súdom dokazovať, či odsúdený bol
motivovaný predsudkami alebo nie. Ak sa predsudky dokážu, zločin
sa bude považovať za závažnejší s väčším výmerom.
Takáto legislatíva je zjavnou zámienkou
na manipuláciu a zastrašovanie občanov. ADL sa už podarilo vyvinúť
dostatočný tlak na kanadskú vládu za účelom zakázania "hanobenia
skupín". Podarilo sa im to a tak je dnes v Kanade protizákonné
karhať homosexuálov verejne, či verejne vyhlásiť, že je medzi
nimi vyšší výskyt choroby AIDS.
Zámerom ADL je nás presvedčiť, že určité formy prejavu by mali
byť postavené mimo zákon bez toho, že by sme samotný zákon o slobodnom
prejave oklieštili.
Je to neuveriteľné, ale napriek zrejmým
Orwellovským podtónom sa táto legislatíva stretla s malou opozíciou.
Len niekoľkí v nej spoznali základ na ktorom je postavený policajný
štát a cenzúra.
Napriek tomu, že "Local Law
Enforcement Act of 2000" nebol prijatý, ADL príde čoskoro
s podobným návrhom zákona pod iným názvom.
Zhrnutie
Zatiaľ čo americký právny systém
priznáva právo napríklad židom opisovať tých, ktorí ich kritizujú
ako "antisemiti" alebo homosexuálom opisovať kresťanov
ako "homofóbisti", avšak na základe týchto zákonov sa
priznáva nulová tolerancia tým, ktorí sa odvážia kritizovať chránené
menšiny.
Príkladom môže byť prípad zo 17.
decembra 2001 z Payefte county, Idaho.
Kimberley Raeová, fotografka pre
lokálne noviny Adams County Record nahnevala čierneho rozhodcu
tým, že ho odfotila bez jeho súhlasu. Rozhodca ju odzadu schmatol
a pokúšal sa jej vytrhnúť fotoaparát, čím je spôsobil poranenia
na krku. Jeho útok prerušil manžel pani Raeovej Lonnie Rea, ktorý
ju oddelil od útočníka.
Po tom, ako sa rozhodca pobral do
šatne, Rae za ním zakričal: "Povedzte tomu negrovi aby sem
prišiel, lebo ho nakopem do zadku." /Tell that nigger to
get out here, cuz´ I´m gonna kick his butt/ Po tom, čo vzal svoju
ženu na ošetrenie do nemocnice a podal na rozhodcu žalobu - úrady
odmietli zahájiť súdne stíhanie a namiesto toho obvinili Raea
zo "zákerného obťažovania" /malicious harassment/, čo
je podľa zákonov štátu Idaho zločin.
Podľa "hate crime laws"
ktoré prijalo 49 štátov, musí byť dokázaná "predpojatá motivácia".
Bol takto Lonie Rae motivovaný? Vzhľadom na extrémnu provokáciu
Lonniemu vykĺzlo slovo neger. Neexistuje však dôkaz, že jeho hnev
a vyhrážky boli motivované jeho nenávisťou alebo predpojatosťou
voči černochom. Naopak, existuje zrejmý dôkaz, že je hnev vyvolal
fakt, že jeho žena bola napadnutá, zranená a otrasená.
Ak by jeho ženu napadol biely rozhodca,
reagoval by zrejme rovnako impulzívne, nahradiac urážku podobným,
ale iným výrazom. V skutočnosti podobné "vyhrážky" typu:
"Zmizni, lebo ťa nakopem do riti" sú zrejme vymieňané
desiatky krát každú sobotnú noc v baroch Idaha bez toho, aby niekto
myslel na vznesenia obvinenia.
Čím je teda Lonnieho prípad rozdielny?
Vkĺzlo mu slovo významovo asociované s útlakom proti vládou chránenej
skupine. "Policajti myšlienok" považujú takéto vyjadrenia
predsudkov za veľmi zlé - oveľa horšie ako keď vyše sto kilový,
takmer 190 cm vysoký černoch schmatne odzadu ženu a zraní ju.
Výsledkom je, že polícia Idaha súdne stíha Raea ako zločinca.
Rozsudok? Do päť rokov.
Edgar Steele, právnik zo Sagle, Idaho
je Raeov právny zástupca, ktorý ho zastupuje bez nároku na odmenu
a je rozhodnutý vziať prípad k Najvyššiemu súdu, ak to bude nevyhnutné.
Zamyslime sa, kým je čas, čo pre
nás antidiskriminačný zákom bude v praxi znamenať.