V Iraku zomreli slovenskí vojaci. Boli to mladí ľudia, ktorí sa nechali naverbovať preto, lebo dúfali, že z platu, ktorý bol väčší ako doma, pomôžu sebe a svojim rodinám, tak, ako to robí mnoho iných mladých i starších ľudí. Chcú prežiť demokraciu a to občas nie je ľahké...

Ich smrť bola zbytočná, zomreli za cudzie záujmy. Prítomnosť Slovákov v Iraku nebola v záujme Slovenska.
Zbrane hromadného ničenia sa nenašli, politici zlyhali, zlyhali spravodajské služby, zlyhali vojnoví štváči na oboch stranách Atlantiku.
Je absurdné, aby dôvodom na odvolanie prezidenta bolo to, že si stiahol nohavice s internistkou v Oválnej kancelárii a desaťtisíce mŕtvych vo vojne bez súhlasu OSN, tisíce mučených väzňov, porušenie ženevských konvencií, nestabilita, chaos a anarchia na pokraji občianskej vojny dostatočným dôvodom nie je - na oboch stranách Atlantiku.

Čoraz viac politikov sa pridáva k názoru, že je čas stiahnuť slovenských vojakov späť domov. Vedia to až teraz? To museli traja z nich prísť o život, aby pochopili, že tam nemáme čo robiť a svojou účasťou na vojne len zvyšujeme riziko a priamo ohrozujeme svojich občanov?

Zastupujú nás politici, ktorí nedovidia za roh a nevedia si domyslieť následky svojich činov?
Nevedeli naši politici skutočné ciele a zámery vojny v Iraku? Sú skutočne tak krátkozrakí, že to nevedeli?
Nevedeli na základe jednoduchých historických reálií a skúseností spočítať si, koho záujmom bude táto vojna slúžiť a kto z nej bude profitovať? Skutočne si naivne mysleli, že jej primárnym dôvodom sú ZHN a Sadám Husajn?
Samozrejme, že nie. Naši politici možno nie sú hlúpi, určite sú však servilní.

Len slúžia...
Bohužiaľ nie sme to my, občania, komu naši politici slúžia...
Ak by to tak bolo, tak by naši vojaci v Iraku neboli a dnes by som nemusel písať tieto smutné riadky o troch stratených životoch.

ZHN sa nenašli, nepočul som však žiadne ospravedlnenie, žiadnu sebareflexiu, žiadne "prepáčte, pomýlili sme sa", nič...
Ďalšia arogancia, ďalšie lži a výhovorky.
Pripravte sa na ďalšie, pripravte sa na apologetické prejavy typu: "od začiatku sme upozorňovali", "podcenili sme"...

ale tiež na vyzývavé tvrdenia:

"je nám to ľúto, ale", "naša prítomnosť v Iraku má význam", "to nič nemení na našom predsavzatí"...

Politici si pomýlili pojem demokracie - tam má vraj vládnuť ľud a oni slúžiť...
Rozhodne nie naopak.

Roman, prop.sk