Hoci prakticky všetky noviny krajiny premiéra Fica neustále kritizujú, je  populárnejší ako ktokoľvek iný

BRATISLAVA. Odkedy prevzal Robert Fico pred dvomi rokmi úrad šéfa slovenskej vlády, dosiahol také hodnoty popularity, ako ešte žiadny iný politik v histórii tejto mladej republiky. „Toto je jedna anomália, ktorá bude ešte dlhšie trvať, pretože Fico nemá v súčasnosti žiadneho vážnejšieho konkurenta“, hovorí Pavel Haulik, vedúci ústavu pre výskum verejnej mienky MVK.
Medzitým siaha Ficova strana Smer (pri ľahkých výkyvoch hodnôt prieskumov) už na absolútnu väčšinu, zatiaľ čo najsilnejšie konkurenčné strany sa dostávajú sotva cez  desať percent. Ficov predchodca, kresťanský demokrat Mikuláš Dzurinda, dosahuje ešte horšie výsledky pri priazni voličov, ako jeho kresťansko-liberálna strana SDKÚ: ani len desať percent ho nepovažuje v prieskumoch za dôveryhodného; skoro štyrikrát toľko si dokonca myslí, že Dzurinda Slovensku škodí a preto mu treba nedôverovať. Fico naproti tomu dosahuje s viacej ako 30 percentami ako jediný slovenský politik viacej súhlasu, ako je možnosť odpovede „ja nedôverujem žiadnemu“.

Nepriateľsky, podozrievavo
Fico dvakrát populárnejší ako nestranícky prezident Ivan Gašparovič na druhom mieste a omnoho populárnejší, ako všetci opoziční politici zrátaní dohromady. Pritom Fico pôsobí v interview často neprívetivo a podozrievavo. Aj pri nedôležitých otázkach sa javí, ako keby bol napadnutý a myslí si, že musí hneď udrieť späť.
To, že ho domáce médiá nemajú radi, nie je len jeho výmysel, ale pri čítaní bez výnimky všetkých denníkov krajiny padne to denne do oka.

To, zdá sa, je Ficovi viacej na úžitok, ako na škodu, analyzuje Pavel Haulik: „Pretože na Slovensku neexistujú ľavicové, ale len pravicové médiá, bolo Ficovi už od začiatku jasné, že tak, či tak, všetky noviny sú voči nemu v opozícii a že ich nemôže pretiahnuť na svoju stranu. Tým, že pristupuje k nim uvedomelo konfrontačne, núti ich, javiť sa ešte opozičnejšie.“
Tým sú ale médiá verejnou mienkou považované skôr za aktérov denného politického boja, a nie ako objektívny informačný zdroj. A to zasa škodí dôveryhodnosti médií viacej, ako Ficovi, ktorý stavia práve na svojom bojovnom imidži.
Haulík relativizuje zjavný paradox Ficovej enormnej popularity na priek silnému nepriateľstvu tlače aj s poznámkou na jej najčastejšie preceňovanú šírku účinnosti.
Média nevynechajú žiadnu príležitosť očierniť Fica ako nedemokratického populistu, alebo dokonca zakukleného boľševistu, keď vytrhávajú z kontextu vedľajšie, nevýznamné citáty a robia z nich titulky.

 „Hyeny“ a „prostitútky“
Fico si ani nedáva tú námahu, byť pri svojej protiobrane férovejší ako útočníci: Paušálne titulovať všetkých žurnalistov ako „hyeny“ a „prostitútky“, patrí pomaly k jeho štandardnému repertoáru. Že si tým kazí sympatie posledných, ešte o objektivitu sa pokúšajúcich novinárov, ho z pohľadu úžasných výsledkov prieskumov – zatiaľ - ešte neruší.

16.09.2008 | 18:39 | Od korešpondenta CHRISTOPHA THANEI (Die Presse)
Slowakei: Das Phänomen Fico
  http://diepresse.com/home/politik/aussenpoliti
k/414875/index.do?from=suche.intern.portal