rubrika: slovensko 2009

Slovensko je zvedavé, ako bude maďarská strana argumentovať vo veci jazykového zákona na medzinárodných fórach, keďže Slovenská republika pochybnosti, ktoré v piatok zazneli v Budapešti, rozptýlila.

Povedal to predseda slovenskej časti slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnost-né menšiny Miroslav Mojžita po rokovaní expertov komisie v záležitosti diskusie o novele jazykového zákona. „Ide o politickú záležitosť, ktorá sa dostala dosť ďaleko v rámci komu-nikácie v Maďarsku,” dodal Mojžita. Jeho maďarský partner Ferenc Gémesi pripomenul, že prijatie novely nepomáha dobrým vzťahom oboch strán. Rôzne prvky je podľa jeho vyjadrenia možné interpretovať rôzne a z pohľadu menšín sa tento zákon chápe ako určité obmedze-nie práv.

„Maďarská strana chce využiť konzultácie u vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a to aj v prípade, keď sa jej zúčastní iba maďar-ská delegácia,” dodal Gémesi. „My si myslíme, že tie prehnané reakcie boli takého politic-kého, deklaratívneho charakteru; vypožičali si k tomu aj medzinárodné dokumenty, ktorých obsah pochopiteľne bežný občan nepozná. Takže nebojíme sa. My sme tu mali experta na základnú zmluvu, jedného z jej tvorcov, aj článku 15. Absolútne v tomto smere nepadla otázka. Táto diskusia splnila účel. Sme zvedaví, akým spôsobom chce argumentovať maďar-ská strana ďalej na tých fórach, keďže tie jej argumenty, ktoré dnes odzneli, sme prinajmen-šom rozptýlili,” konštatoval slovenský predseda.

Podľa jeho slov viedla slovenská strana diskusiu v smere praktických aspektov zákona. „Ja si myslím, že sa nám to podarilo a že maďarská strana tým pádom ani neprerušuje bilaterálny kontakt, naopak máme signály, že chce komunikovať ďalej, ale popritom chce zrejme komunikovať aj na medzinárodnej úrovni. Domnievame sa, že to, čo dohodneme bilaterálne, je najlepšie. Nepodceňujeme názory týchto inštitúcií. Napokon celá naša základná zmluva a povestný článok 15 je založený na všetkých zásadách týchto inštitúcií, o ktorých maďarská strana hovorí. Takže my ideme do ďalšej dis-kusie veľmi otvorene, s dobrými úmyslami, a sme pripravení na ten dialóg,” povedal Mojžita slovenským novinárom.

Maďarský štátny tajomník Úradu predsedu maďarskej vlády Ferenc Gémesi poznamenal, že maďarská strana viackrát predložila svoje výhrady voči jazykovému zákonu na rôznych fó-rach i na úrovni predsedov vlád. Maďarské parlamentné strany podľa neho dospeli k spoloč-nému postoju k tejto situácii; na budúci týždeň bude pripravený príslušný spoločný návrh uznesenia. F. Gémesi dodal, že vysoký komisár OBSE navrhol v krátkom čase termín na uskutočnenie konzultácií.

Slovensko-maďarská Zmiešaná komisia pre národnostné menšiny 17. júla v Budapešti ďalej prerokovala úlohy súvisiace s výstavbou Slovenského domu v Mlynkoch, hovorila o štipen-dijnom systéme Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ako aj o podpore CSEMADOK-u, maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku. Členovia komisie konštatovali, že proces spoločnej učebnice dejepisu pokračuje správnym smerom.

(tasr)

Novela zákona o štátnom jazyku je dobrá a bola potrebná, tvrdí prezident SR Ivan Gašparo-vič. 17. júla spornú novelu zákona podpísal. „Má slúžiť na ochranu štátneho jazyka predo-všetkým v úradnom styku, čiže tam, kde je nevyhnutné zachovanie nášho vlastného jazyka, ktorý je u nás štátny, čiže slovenčiny,“ vysvetlil novelu prezidentov hovorca Marek Trubač. „Pán prezident odmieta názory niektorých oponentov tohto zákona, ktorí tvrdia, že je to škandalózny zákon, či už na pôde EP alebo na slovenskej politickej scéne, alebo aj v zahra-ničí. V žiadnom prípade nejde o útok na menšiny. Je to zákon, ktorý ochraňuje používanie spisovnej slovenčiny tam, kde je to nevyhnutné,“ dodal. Kancelária prezidenta dostáva podľa Trubača množstvo sťažností Slovákov z juhu na problémy na úradoch, u lekára aj pri hľadaní zamestnania. „Dostávame aj teraz v tomto období, ale dostávali sme aj permanentne predtým množstvo listov od občanov slovenskej národnosti, žijúcich predovšetkým na južnom Sloven-sku, kde sa nachádzajú v menšine. Sťažujú sa na problémy s používaním slovenského jazyka na úradoch, u lekára, pri hľadaní zamestnania na južnom Slovensku, kde vo väčšine je využí-vaná maďarčina aj v úradnom styku, s tým, že boli odmietnutí pri používaní slovenčiny. Takýmto problémom má zabrániť novela zákona o štátnom jazyku,“ uviedol Trubač.
Novela jazykového zákona od septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať.

Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Za zákon v NR SR zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy budú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk. Napríklad pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent.

Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Výnimku na splnenie týchto požiadaviek dostali pamätníky, ktoré boli inštalované pred 1. septembrom tohto roka. Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypiso-vať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval minister kultúry Marek Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané.

Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK), novovzniknutá strana Most - Híd či zástupcovia maďarských organizácií na Slovensku prezidenta verejne vyzvali, aby normu nepodpísal. Avizovali tiež, že ak novelu parafuje, obrátia sa na Ústavný súd SR. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho je schválená novela historicky najhorší zákon tohto typu. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu,“ vyhlásil P. Csáky po prijatí novely.

(sita)

X        X        X
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) po stredajšom rokovaní vlády zdôraznil, že kritika zákona o štátnom jazyku z prostredia maďarskej politiky, ako aj predstaviteľov SMK, je postavená na absurdných lžiach. Je totiž presvedčený, že spomínaná právna norma, ktorá čaká na podpis prezidenta SR, nikoho netrestá a ani nemôže trestať za používanie menšinových jazykov. „Je to o práve dostávať informácie na území SR v štátnom jazyku. Je neuveriteľné, že namiesto toho, aby sa privítalo, že tento zákon rozširuje možnosti používania menšinových jazykov, tak sa to stavia do úplne klamlivej a falošnej polohy. Takéto aktivity sú len veľmi neférovou politikou,” tvrdí Maďarič s tým, že iné menšiny ako maďarská sa v tejto súvislosti neozývajú.

Poslankyňa Národnej rady SR za ĽS-HZDS Katarína Tóthová sa v tejto súvislosti domnieva, že útoky na túto novelu by mohol znížiť jej preklad a jeho poskytnutie do zahraničia tým, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú. Rozhodla sa preto vyzvať ministra Lajčáka, „aby urýchlene zabezpečil preklad tejto novely, a tým poskytol do zahraničia informáciu o jej pravdivom obsahu”. Minister na to reagoval kladne a je pripravený zabezpečiť distribúciu oficiálneho prekladu v zahraničí hneď, ako ho dodá predkladateľ zákona. „Ministerstvo však pripomína, že zákon nenadobudne platnosť, kým ho nepodpíše prezident a až potom ho rezort môže dať na vedomie zahraničným partnerom,” zdôraznil hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.
Poslankyňa Katarína Tóthová ako jednu z nepravdivých informácií o súčasnej novele zákona uviedla vyhlásenie predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Tá hovorila, že je nehorázne, aby sa dávali pokuty za používanie menšinového jazyka. „Podľa prijatej novely sa pokuty za používanie menšinového jazyka nedávajú, ale dávajú sa tam, kde má byť použitý štátny jazyka a sa nepoužije,” zdôraznila poslankyňa. V súvislosti s nepravdivými informá-ciami o novele pripomenula, že v čase, keď pôsobila ako podpredsedníčka vlády a vnímala dezinformácie okolo vtedajšieho zákona o štátnom jazyku, urobila vo Viedni tlačovú besedu, na ktorej rozdala preložené znenie zákona. „Bolo šokujúce, ako boli všetci prítomní presved-čení, že sme zakázali používanie menšinového jazyka aj na ulici. A keď sme im rozdali prelo-žený zákon v angličtine, tak boli úplne prekvapení, že oni majú iné informácie, ako je obsah zákona“.

(tasr)

Najnovší slovensko-maďarský spor pre jazykový zákon by nemal byť podľa slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka témou pre Európsku úniu a jej inštitúcie. „Únia má iné problémy. Toto je bilaterálna záležitosť, ktorú by sme mali byť ochotní a schopní vyriešiť s Maďarskom na dvojstrannej úrovni,” konštatoval M. Lajčák počas pra-covného stretnutia s veľvyslancami členských a asociovaných krajín EÚ v Bratislave. V tejto súvislosti musíme poznamenať, že ani Európska komisia nemieni reagovať na novelu zákona o slovenskom štátnom jazyku, keďže podľa komisie táto záležitosť nepatrí do jej právomocí.
Maďarský premiér Gordon Bajnai a M. Lajčák, ktorí sa zúčastnili na konferencii v chorvát-skom Dubrovníku, využili jednu z prestávok na krátke stretnutie. Počas schôdzky, ktorú inicioval slovenský minister, G. Bajnai opäť vyjadril „veľmi hlboké znepokojenie” jeho vlády nad nedávno schválenou novelou slovenského jazykového zákona. Maďarská vláda dokument považuje za „nezlučiteľný s európskymi normami”. Bajnai tiež naznačil, že vláda MR je pri-pravená vysvetliť svoj postoj na medzinárodných fórach, ako aj na pôde spoločnej slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny.

Mládežnícke organizácie štyroch maďarských parlamentných strán protestovali 14. júla pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti proti schválenej novele zákona o štátnom jazyku. Zástupcovia mládežníckych organizácií podpísali spoločné vyhlásenie, ktoré vhodili do poštovej schránky veľvyslanectva. V dokumente konštatujú, že novela zákona o štátnom jazyku hrubo porušuje európske normy, nie je v súlade s odporúčaniami medzinárodných organizácií, so slovensko-maďarskou základnou zmluvou z roku 1995 a ústavou Slovenskej republiky.

Novela zákona o štátnom jazyku nemení jeho súčasnú podstatu, ale prináša zmeny z hľadiska jeho vymožiteľnosti. Ako vysvetlil minister kultúry SR Marek Maďarič, sankcie z neho vypadli v roku 1999. Dodal, že bez sankčného mechanizmu je tým pádom v niektorých prípadoch neuplatniteľný. Dohľad nad dodržiavaním zákona bude rozdelený medzi viaceré orgány, napríklad Radu pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo kultúry, spravodlivosti či obchodnú inšpekciu. Minister pripomenul, že dotknuté subjekty dostanú najskôr dvakrát písomné upozornenie, aby odstránili alebo napravili protiprávny stav a až potom nasleduje proces správneho konania. V rámci neho sa bude prihliadať na charakter porušenia zákona. Podľa M. Maďariča sa to bude týkať iba minima prípadov, ako sú nápisy na pamätníkoch, pamätných tabuliach či vysielanie oznamov v obecnom rozhlase. „Nie sú namieste obvinenia, že sa môže pokutovať jednorazový rečový prejav. Vo veľkej väčšine sa to bude týkať používania štátneho jazyka vo verejnom styku,” poznamenal minister.

Poukázal na to, že novela odstráni aj mnohé bariéry používania menšinových alebo cudzích jazykov vo verejnom styku. „V žiadnom prípade novela netrestá nespisovné vyjadrovanie sa, lebo je v nej jasne povedané, že sa prihliada na kodifikovanú podobu,” konštatoval s tým, že nevylučuje ani používanie slangových výrazov. „Novela plne rešpektuje to, že jazyk je živý fenomén, ktorý nemožno striktne obmedziť,” zdôraznil. Na druhej strane vyzdvihol fakt, že slovenčina ako štátny jazyk je na území SR základným nástrojom dorozumievania sa občanov v úradnom a verejnom styku. „Nemáme na Slovensku žiadnu obec, kde by nežil ani jeden občan slovenskej národnosti a jednoducho každý z nich má právo, aby mu boli verejné oznamy zrozumiteľné v slovenskom jazyku,” domnieva sa minister M. Maďarič.

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=8603&Itemid=

luno.hu