Z poverenia predsedu SNS  som spolu s úzkym kruhom bývalých dôstojníkov ako člen Odborného kabinetu SNS pod vedením prvej podpredsedníčky SNS vypracoval pre volebný program SNS časť bezpečnosť a obrana. A tak sa s vami o svoje pohľady na vec podelím. Najprv by som chcel obrátiť vašu pozornosť na pohnútky a okolnosti, ktoré nás viedli k sformovaniu obsahu vojenskej a bezpečnostnej časti programu do takej podoby v akej bol publikovaný.

Predpokladám, že vy všetci vnímaví,  súčasní i bývalí vojaci a občianski zamestnanci dobre pamätáte, ako bola armáda postupne, po malých krokoch, pod zámienkou profesionalizácie, reorganizácie a znižovania finančných nákladov na jej existenciu, tendenčne, bez reálnych zhodnotení potrieb obrany štátu, zbavovaná materiálu, zbraní, munície, prostriedkov technického, zdravotníckeho a materiálového zabezpečenia i nehnuteľností. Rozpredávali a rozdávali sa budovy, pozemky, výcvikové zariadenia, strojový park. Likvidovali sa sklady, výskumné ústavy, opravárenské závody, školy, letiská. Na ilustráciu dám jeden príklad. Keď sa predával jeden z najmodernejších tankov z výzbroje ozbrojených síl, bol dostupný za nejakých 10 000 USD. Ale keď sa do armády nakupuje novší kus výzbroja, ceny sú závratné.

Spomínaných desaťtisíc dolárov vám nebude stačiť ani na nákup fúrika pre mínomet a nie ešte na mínomet celý. Pritom bojovú hodnotu tanku a mínometu radšej porovnávať nebudem. Od začiatku vládnutia dnešnej koalície spotreboval len rezort obrany vyše sto miliárd korún. Avšak kým inde sa za peniaze ozbrojená moc štátu buduje, u nás, na Slovensku v tomto období, sa peniaze na obranu nekoncepčne rozhádzali. Že by to bol zavádzajúci názor? Tak sa spýtajme koľko nových zbraní, munície sa pre štát zaobstaralo? Ako sa zvýšila bojová výkonnosť  a palebná sila armádnych jednotiek, útvarov a zväzkov? Odpovede si viete dať a tak nebudem jatriť vaše aj tak dosť podráždené vedomie.

Ozbrojené sily, názov, na ktorý sa pojem armáda zmenil z kvázivýznamných dôvodov,  majú dnes menej než polovicu početných stavov osôb oproti roku 1998, avšak počty len medzinárodne sledovaných zbraní, v existujúcich organizačných štruktúrach, predstavujú v priemere čosi okolo 14 % svojho pôvodného stavu. Mráz vám môže chodiť po chrbte nad toľkou, verbálne prezentovanou efektívnosťou ak si ešte uvedomíte o koľko vzrástol ročný rozpočet na obranu a že z celého počtu  ozbrojených síl nie je ani 2500 skutočných bojovníkov. Teda nie vojakov čo nosia uniformu a zbraň majú na sebaobranu či stráženie materiálu, ale vojakov, ktorí sú cvičení na ničenie protivníka. A čo sa stalo s vyspelým, domácim vojenským školstvom, nositeľom národnej, vojenskej kultúry v plnej šírke jej významu? Nuž, sme odkázaný na cudzie, pretože náš pôvodný vojenský intelektuál bol odprataný zo scény a  je odsúdený na vymretie.

Slovensko máme len jedno. Jeho spôsob vojenskej obrany a nástroje na ňu, čím armáda, alebo ozbrojené sily nepochybne sú, by sa mali novým okolnostiam prispôsobiť a ak treba aj reorganizáciou. To je zákonité aj logické. Keďže od roku 1993 sa politické smerovanie Slovenska nemení a ani žiadna katastrofa, ktorá by zmenila geopolitickú situáciu nás nepostihla, je aktuálna otázka, či je tiež zákonité a logické, ak je armáda podrobovaná stále novej a novej reorganizácii, či lepšie povedané je v stave permanentnej reorganizácie? Obzvlášť ak následkom reorganizačných činností je narastanie ročných nákladov,

nekontrolované zastarávanie výzbroje, neprepočítané oprávňovanie poklesu početných stavov osôb, zbraní, bojovej techniky a materiálových zásob i spôsobilosti plniť zákonom stanovené úlohy. Vojenská veda i veliteľské postupy a rozhodnutia boli vždy o súvislostiach. To veľmi dobre viete z vlastnej praxe. Aké môžu byť teda súvislosti tu? Nuž v sledovaných cieľoch a snahe zbaviť Slovensko peňazí, zbraní aj odborníkov. Potom už bude definitívnou hračkou v rukách tých čo všetko organizujú, alebo z pozadia riadia. Kto to je? Kto z niečoho takého môže mať prospech? Slováci to veru nebudú.

Som toho názoru, že je potrebné zastaviť samoúčelnú, neodôvodnenú reorganizáciu, ktorá sa v ostatných ôsmich rokoch stala popri už uvedených skutočnostiach, zvráteným právnym opodstatnením na personálne zmeny v prospech politických nominantov, bez ohľadu na ich odbornú spôsobilosť. Veď ako ináč hodnotiť nedávne personálne udalosti na vrcholovom poste obrany SR? Na to, aby ste mohli po Slovensku riadiť automobil, mŕtvu vec, sa musíte kvalifikovať skúškami a mať vodičský preukaz. Ale na riadenie ministerstva obrany, štát ochraňujúcej mašinérie, vám stačí modrá vojenská knižka. Čia je toto vôľa? Kto a komu sa zodpovedá za obranu Slovenskej republiky a jeho občanov? Peniaze daňového poplatníka sa míňajú, ale zodpovednosť mu nikto neskladá? Hľa, čo v praxi znamená arogancia moci, či arogancia tých, ktorí sú nateraz pri moci!

Teraz by som sa venoval niektorým tézam bezpečnostnej a vojenskej časti nášho volebného programu. Nebudem rozvádzať celú časť, bolo by to obsiahle. Záujemca o priame a podrobnejšie informácie nájde všetko na web stránke SNS.  Spomeniem len najnutnejšie. 

Hlavným cieľom obrannej a bezpečnostnej politiky SNS je zachovanie suverenity, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc republiky a bezpečnosť majetku, zdravia a života občanov. Vychádzajúc z ústavy a platných medzinárodných zmlúv rešpektujeme, že Slovenská republika je členom vojensko-politickej štruktúry s celosvetovou pôsobnosťou NATO ako aj rovnoprávnym členom EÚ, čo jej umožňuje využívať výhody kolektívnej obrany. Ako však ukazuje skúsenosť z vojnového konfliktu členských štátov NATO, Grécka a Turecka, je potrebné mať ozbrojené sily, schopné činnosti, podľa potrieb národného velenia, keďže nie je možné spoliehať sa s absolútnou dôverou len na vplyv nadnárodných síl. 

    Pravda je tiež taká, že žiaden štát nemôže hovoriť o svojej suverenite, ak jeho finančníctvo, ekonomika, energetika či komunikačné prostriedky, sú mimo vplyvu domácej štátnej moci. Len ak má štát tieto oblasti pod svojou kontrolou, má význam budovať ozbrojené sily. Ináč je všetko len ukrývanie pravdy o existencii cudzej ovládajúcej vôle na domácom území. My máme záujem budovať ozbrojené sily štátu tak, aby sme podporili prospech republiky a rešpektovali jej aktuálne ekonomické možnosti. Sme síce najmenší a zatiaľ najzraniteľnejší štát v regióne, ale to neznamená, že musíme každému dovoliť, aby sa k nám choval bez rešpektu. Už je načase prestať opakovať klamné, nám škodiace a cudzím vyhovujúce frázy o tom ako nám všetci ochotne a zadarmo pomáhajú. Aj preto potrebujeme nie hocaké ozbrojené sily, ale sily v každej situácii schopné preniesť bojovú činnosť na územie agresora a spôsobiť mu také škody, ktoré prevýšia ním očakávané zisky z agresie.

Máme v republike dostatok schopných ľudí na realizáciu takýchto úloh. A zaslúžia si, aby štát niečo pre nich aj urobil a nielen iba vymáhal. Je načase stabilizovať ich sociálne zabezpečenie, dať im reálnu možnosť získať byt a nedovoliť, aby ich pozíciu ohrozoval každý nový nápad zlovoľného politika. Len tak sa posilní ich dôvera voči štátu. V súvislosti s ozbrojenými silami a bezpečnostnými zložkami štátu sa často ako samozrejmosť spájajú také slová ako, „organizovaný", „moderný", či „efektívny". Žiaľ obsahovo sú to neraz len propagačné frázy. Aby sme priviedli ozbrojené sily späť od okázalého divadla k realite, sústredíme sa na vytvorenie systému priebežného doplňovania ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek aktuálnymi informáciami,  skutočne modernou bojovou technikou, vysoko presnou muníciou, sofistikovanými zbraňovými a výcvikovými systémami,  prieskumnou a  vyhodnocovacou technikou a na to potrebnými technológiami.

Keďže sa v ostatných rokoch nielen v ozbrojených silách a bezpečnostných zložkách štátu udomácnil ničím neodôvodnený, ale bežne zaužívaný dôkazový argument, že čo je cudzie, (obzvlášť americké, za čo samozrejme nemôžu Američania, ale ambiciózni domáci šplhavci ), to musí byť aj správne a pre Slovensko dobré, budeme požadovať realistickejšie hodnotiace prístupy z pozície dlhodobých perspektív slovenského záujmu. Teda stratégiu, operačné umenie a taktiku, organizačné štruktúry, personálnu politiku, systém prípravy a výcviku ozbrojených síl budeme dôsledne viazať na  technologickú úroveň zavedenej výzbroje, potreby a možnosti štátu. Profesionalizáciu ozbrojených síl budeme hodnotiť z pozície ekonomickej výhodnosti a náročnosti obsluhy zbraňových systémov. Takto presadíme rozvoj vlastnej vojenskej kultúry a zachovanie inštitucionálnej pamäti. Vytvoríme podmienky pre  rozvoj zdravotníctva a športu úmerný potrebám ozbrojených síl suverénneho štátu. Pomôžeme posilňovať národné povedomie a vlastenectvo v duchu kresťanských zásad a cyrilo-metodských  tradícií a  formovať vôľu národa  k obrane svojho štátu.

     Sme toho názoru, že náš občan a daňový poplatník má plné právo si nárokovať, aby sa jeho dane míňali v jeho prospech. Žiadny predstaviteľ štátnej moci nemá právo a nesmie svojvoľne a prospechársky nakladať so štátnymi prostriedkami. Preto chceme zákonom presadiť osobnú zodpovednosť štátneho funkcionára na každej úrovni za obranu republiky i za následky jeho rozhodnutí a zastaviť bezhlavé rozpredávanie nehnuteľností a  realitného majetku z pôsobnosti ministerstva obrany a  ministerstva vnútra. Vytvoríme podmienky na využitie domácej kapacity výskumu, vývoja, produkcie a údržby výzbroje v prospech ozbrojených síl tak, aby hodnoty vytvorené našimi ľuďmi aj naši ľudia mohli zhodnocovať.

Ak sa vám stane nepríjemnosť z času na čas, môže to byť náhoda. Ale ak ste denne vystavovaní nepríjemnostiam na cestách, úradoch, v štátnych aj iných zariadeniach, tak škrípe štátny systém, jeho zákony prijaté poslancami, ktorých ste si vy zvolili, jeho výkonná moc, ktorá vás má k vášmu prospechu riadiť a chrániť. Na to tu predsa je! Od najnižšieho štátneho úradníka cez policajta, vojaka a sudcu až po predsedu vlády, či národnú radu. Ak ste s nimi spokojní, choďte ich voliť, nech ich tam máte znova. Ak nie, tak máte dvojnásobne dobrý dôvod ísť na voľby. Aby ste ich vymenili a na ich miesto postavili tých, ktorí majú predpoklady naplniť svojou prácou to, čo očakávate. Aj politici v našom štáte si už raz musia všimnúť, že kreslo v Slovenskej národnej rade nie je súkromným vlastníctvom žiadnej politickej strany a tobôž nie vlastníctvom žiadneho poslanca. Je to len mandát, ktorý im bol na omedzený čas v demokratických voľbách občanmi prepožičaný na to, aby spravovali a chránili ich záujmy podľa princípov demokracie.

Nedovoľte, aby sa problémy odkladali na neskôr, aby sa hromadili a v dôsledku toho vyvolávali nové a ešte horšie. Neoslavujte tých, ktorých hlavnou starosťou je dobre vyzerať na televíznej obrazovke a namiesto vyriešenia problému sa krasorečnením z neho vykrútiť. Je nás Slovákov v tomto štáte takmer deväťdesiat percent. Vyše osemdesiat percent je nás kresťanov. Ale do volieb ideme v dvadsiatich stranách. Načo je to všetko dobré? Aby masa hlasov vyšla nazmar? Komu to prospieva? Už sme zabudli na povestné tri Svätoplukove prúty?

Ak nemajú súdnosť politici, majme ju my, voliči a dajme im lekciu aká im dávno patrí.  Len aby sme nezraňovali jemné city cudzieho provokujúceho národa, zraňujeme všetky city národa vlastného. Možno, za istých dočasných okolností, keby táto nám vlastná veľkorysosť nebola náprotivkom chápaná ako slabosť, by mohol takýto postoj priniesť úžitok. Lenže naša veľkorysosť je neprajníkmi všade vysvetľovaná ako slabosť a  neschopnosť prežiť. A tak svojou veľkorysosťou páchame škodu sami sebe a  mnohí naši občania na južnom Slovensku ako aj domáci politici, ktorí sa rozpakujú presadzovať potreby Slovenska, zrádzajú seba a podrývajú záujem vlastného národa. Mylne sa domnievajú, že ich nerozhodnosť vyrieši ktosi iný. Takto sa vyvíja Slovensko pod jednou koaličnou vládou už osem rokov. Kam by sa dostalo touto cestou v priebehu ďalších ôsmich? Chcete takto pokračovať ďalej? Každý spoločenský pohyb má svoj cieľ. Ak vy máte svoj, o čom nepochybujem, ale prosím, pokúšajte sa ho realizovať. Môžete pri tom padnúť. Ale nezostávajte ležať. Ako bývalí vojaci ste určite z praxe odpozorovali, že často nemáte možnosť vybrať si medzi dobrým a zlým. Ale iba medzi zlým a ešte horším. Odmietať však účasť na voľbách je to najhoršie čo môžete urobiť.

     Svoj program ponúkame verejne a kontrolovateľne. Jeho realizácia je aj vo vašich rukách páni kolegovia. Bude na vašej osvetovej aktivite pred voľbami a na sebareflexii voličov, či konečne nájdu v sebe dosť rozhodnosti a dajú hlasy už raz aj svojmu. Ponúkajúc pravdu sme si my, bývalí vojaci a policajti, vybrali ako dominujúcu myšlienku, výrok Sv. Bernarda :

MÚDRI NECH NÁS UČIA!  SVÄTÍ NECH SA ZA NÁS MODLIA!
PREZIERAVÍ NECH NÁS VEDÚ!

_____________________________________________

genmjr. v. v. Ing. Emil Vestenický