:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Socha kráľa Svätopluka je na správnom mieste

26.07.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

Podľa wikipedie Svätopluk (? - 894) bol najprv kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, od roku 871 – 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy, na ktorej žili moravskí a nitrianski Sloveni, naši predkovia, teda starí Slováci. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov, bol synovcom kniežaťa Rastislava, ktorý pochádzal niekde z dnešného Slovenska. V roku 870 stal sa krstným otcom Arnulfovho syna, ktorý dostal meno Zventibold a neskôr bol vládcom Lotrinska – s touto udalosťou sa preto spája lotrinský erb s dvojramenným krížom.

Svätopluk musel odraziť viacero franských útokov, z ktorých sa mnohé udiali v blízkosti Bratislavy, iba v jednom z troch sídel z tých čias, ktorých mená sa zachovali v dobových dokumentoch. Nemáme dôvod pochybovať o tom, či bol alebo nebol na bratislavskom hradnom kopci. Po roku 874 začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia – Vislansko, Sliezsko, Panóniu – územie dnešného Maďarska (881 – 884), Čechy a Lužice.

Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty Čechy, Poľsko a Uhorsko, práve ich veľkomoravské korene spájali tieto štáty po celý stredovek. V roku 880 vyhlásil pápež Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure kráľom, (hoci ho občas aj predtým označovali ako „rex“).
Tieto fakty neprekážajú nepriateľom Slovenska, aby Svätopluka a jeho sochu na Bratislavskom hrade dehonestovali, kriminalizovali a snažili sa o jej odstránenie.

Priatelia, treba odložiť strach i nevôľu konať a verejne vystúpiť. Je totiž celkom evidentné, že tu nejde o umelecké kvality, minulosť či prítomnosť autora alebo iné „novonachádzané“ a donekonečna omieľané pseudoargumenty, ale jednoducho o to, napadnúť a odstrániť symbol, ktorý vyvolal nenávisť a škrípanie zubov. Lebo chce byť slovenský a kresťanský, navyše vďaka vhodne zvolenej pasáži z listu pápeža Jána VIII. s jasne rímskou väzbou.

To sú piliere našej identity, ktorú tu chce ktosi zničiť. Zaiste, postavenie sochy niektorej historickej osobnosti nie je svätorečenie a ona naďalej zostáva predmetom historických štúdií, rovnako ako možno diskutovať aj o umeleckej kvalite, o tom, ako je stvárnená postava koňa alebo Svätoplukova tvár. O vecné argumenty alebo umelecký vkus tu však evidentne vôbec nejde. Keby šlo o umelecké hodnoty a vecné výpovede, tak by bolo veľa dôvodov najprv poodstraňovať všetky tie nezmyselné, umelecky podpriemerné až stokové a tematicky banálne „diela“, ktoré „zdobia“ ulice bratislavského Starého mesta.

Pravda, na rozdiel od Svätopluka majú v očiach nepriateľov hradnej sochy veľkú výhodu, ktorá im dáva legitimitu: sú všetko iné, než slovenské, ba niekedy priam protislovenské. Jediným a ústredným motívom je tu nenávisť.

 


Marián Tkáč
21. júla 2010.

Ak by hlúposť kvitla …
Obrazoborci opäť na scéne
Socha kráľa Svätopluka je na správnom mieste
Hon na Svätopluka
Svätopluk bol kráľom
Svätopluk-symbol štátnosti. Vyhlásenie slovenských osobností

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|