Alexander Solženicyn, ktorý minulý týždeň zomrel vo veku 89 rokov, sa zaradí medzi takých nesmrteľných spisovateľov, akými sú Tolstoj a Dostojevskij, ako veľkolepý kronikár ruskej duše a jej hlbokého utrpenia. Jeho epické diela Ivan Denisovič a Sústrovie gulag, to sú literárne monumenty celého ľudstva.

Solženicyn po rokoch, strávených v sovietskom gulagu ako politický väzeň, prehlásil, že "úlohou spisovateľa je bojovať proti lži" - čím myslel propagandu, prekrúcanie dejín a faktov. Práve vďaka Solženicynovi a iným ruským disidentom sa svet nakoniec dozvedel, že sovietski komunisti zavraždili vyše 30 miliónov osôb a ďalšie milióny uväznili.

Stalin sa na Jaltskej konferencii v roku 1945 chvastal Winstonovi Churchillovi, že komisár Lazar Kaganovič (zodpovedný za zavraždenie najmenej siedmich miliónov Ukrajincov a dva milióny poslal do koncetračných táborov), je jeho"Adolf Eichmann" (nacistický predstaviteľ, zodpovedný na zavraždenie miliónov židov).

Sovietsky zväz (vtedajší blízky spojenec Británie, Kanady a Spojených štátov) mal v roku 1945 vo väzenskom systéme gulag 5,5 milióna väzňov, z čoho 25 % ročne zomieralo v dôsledku podchladenia, hladu, vyčerpania a rôznych onemocnení. I keď Stalin sa najhorších zločinov dopustil ešte pred II. svetovou vojnou, do 80-tych rokov nebola mimo Ruska plne známa hrôza jeho systému industrializovaného vraždenia a otrockej práce. Svetu sa sústavne pripomínajú zločiny Nemecka v smutne známej ére národného socializmu. Ale na Stalinove obete, ktoré počtom najmenej trikrát presahujú Hitlerove, sa medzitým takmer zabudlo. Prečo?

Ničenie dôkazov
História, to je propaganda víťazov. Po gulagu nám zostalo pár fotografií, ale priamejšie dôkazy boli zničené a svedkovia medzitým pomreli.
Churchill a Roosevelt neboli schopní priznať, že sa vtedy spojili s väčším masovým vrahov, než bol Džingischán, a že sú vlastne spolupáchateľmi jeho zločinov. Ani to, že politiku Bieleho domu značnou mierou ovplyvňovali komunistickí agenti. Slabošský Roosevelt dokonca priateľsky nazýval Stalina "strýčko Joe".

Komunistickým a socialistickým stranám vo svete sa úspešne podarilo zaokrývať Stalinove zločiny a robili to dokonca aj po tom, čo ho Nikita Chruščev v roku 1956 verejne odsúdil. Solženicyn varoval, že socializmus a jeho veľká sestra komunizmus, nutne vedie k totalitným štátom. Ale mnohí západní liberálni intelektuáli boli fascinovaní Stalinovou brutálnou mocou a nechceli nič vedieť o zločinoch svojho idolu. Francúzsky ľavičiarsky mysliteľ Jean-Paul Sartre dokonca odmietal uznať, že gulag vôbec existoval.

Keby sa totiž bola odhalila pravda o roli spojencov, podporujúcich Stalina a jeho zločiny, to by bolo podkopalo celú falošnú mytológiu II. svetovej vojny, ktorá sa stala štátnym náboženstvom politickej pravice v Severnej Amerike, v Británii a v Austrálii. Tí, čo pokladajú židovský holokaust za unikátny historický zločin, nehorlia veru za obrátenie pozornosti k Stalinovej genocíde, keďže to potom zmenšuje či minimalizujeich vlastné utrpenie.
Sovietsky zväz potrestal Solženicyna tým, že z neho urobil "ne-osobu". Poslali ho do exilu do Spojených štátov, kde ho oslavovali ako hrdinu. Ale Solženicyn, ako starozákonný prorok, nekompromisne kritizoval aj "kapitalistický systém bez duše" a "bezduchý západný konzumerizmus".

Téma, o ktorej je zakázané diskutovať
Vzápätí na to napísal knihu na zakázanú tému - o prominentnej roli ruských židov v Komunistickej strane a v ruskej tajnej polícii. Kniha vyvolala v Severnej Amerike búrku kritiky. Solženicyna označili za antisemitu a veľmi rýchlo sa už po druhý raz stal "ne-osobou".

Solženicyn sa po páde komunizmu vrátil do nového Ruska a stal sa poprednýmexponentom oživeného kultu reakcionárskeho nacionalistického panslavizmu 19. storočia. Solženicyn pokladal ruskú pravoslávnu cirkev za strážkyňu národnej duše, proklamoval predurčený osud Ruska a bol za čosi ako moderný cárizmus, ktorý veľmi pripomína spôsob vládnutia, akým dnes vedú Kremeľ Vladimír Putin a Dmitrij Medvedev. Byť prorokom v divočine, to je veľmi ťažká, nevďačná profesia.

Ale Solženicynova smelá odvaha a húževnatosť posvietila do niektorých najtmavších pivníc umučených dejín Ruska. Mal veľký vplyv na celú generáciu spisovateľov a autorov, vrátane tohto malého, ktorého cieľom je - podobne ako bolo jeho cieľom - "bojovať proti lži".

Eric Margolis, americký novinár židovského pôvodu
Toronto Sun: "He chronicled Russia´s soul"
http://www.torontosun.com/News/Columnists/Margolis
_Eric/2008/08/09/6400821-sun.php