Magazín Time charakterizoval Soroša ako "moderného Robina Hooda", ktorý kradne bohatým a dáva chudobným krajinám východnej Európy a Ruska. Tvrdí, že Soroš získal obrovské bohatstvo špekulovaním voči západným bankám za účelom použitia svojho zisku novovznikajúcim post-komunistickým krajinám východnej Európy a bývalého Sovietskeho Zväzu tak, že im pomáha pri vytváraní tzv. "Otvorenej spoločnosti" (Open society). Magazín Time je absolútne pravdivý v prvej časti a absolútne nepravdivý v časti druhej. Okráda západné krajiny a potom používa svoj profit na to, aby okrádal ešte viac krajiny východné pod prikrývkou "filantropie". Jeho cieľom je nahrabať kdekoľvek sa dá a akokoľvek sa dá. Soroš bol tiež nazývaný majstrom manipulátorom "udri a uteč kapitalizmu."

Čoskoro uvidíme, čo Soroš rozumie pod pojmom "otvorená" - spoločnosť, ktorá mu dovoľuje a tiež jeho predátorským priateľom drancovať vzácny majetok krajín bývalej waršawskej zmluvy. Prinesením ľudí ako Jeffery Sachs alebo Abders Aslund a ich šokovej ekonomickej terapie do týchto ekonomík, Soroš položil základy na kúpu majetku celých regiónov za smiešne svetové ceny.

Muž, ktorý položil anglickú banku na kolená?

Prešetrenie Sorošovej finančnej siete je vitálne na pochopenie skutočnej dimenzie "Sorošovho problému" vo východnej Európe a ostatných krajinách.

Po kríze európskej burzy v septembri 1992, keď Bank of England bola nútená zanechať úsilie stabilizovať menu, z tieňa sa vynorila málo známa finančná postava a chválil sa tým, že osobne zarobil viac ako 1 miliardu dolárov špekulovaním proti anglickej libre. Špekulant bol pôvodom Maďar George Soroš, ktorý cez vojnu v Maďarsku pod falošnými dokladmi pracoval pre nacistov a identifikoval vyvlastnený majetok bohatých Židov. Soroš po vojne z Maďarska odišiel a po niekoľkých rokoch v Londýne si zaobstaral americké občianstvo. Dnes sídli Soroš v New Yorku, to nám ale povie len málo, ak vôbec niečo o tom, kto vlastne je.

So značnou dávkou publicity v marci 1993 Soroš prehlásil, že cena zlata rapídne stúpne a že práve dostal "vnútornú informáciu", že Čína sa chystá kúpiť zlato pre svoju ekonomiku. Soroš odpálil horúčku za zlatom, čo spôsobili vyšplhanie sa cien zlata o 20% počas 4 mesiacov, do najvyššieho bodu od roku 1991. Typicky pre Soroša, hneď ako sa investori ponáhľali zvýšiť cenu zlata, Soroš a jeho priateľ James Goldsmith začali zlato tajne predávať za obrovské zisky.

Potom, na začiatku júna 1993 prehlásil svoj úmysel predať nemecké dlhopisy Francúzom a v otvorenom liste novinám London Times Financial Editor Anale Kaletsky Soroš prehlásil "Down with the D- mark". Soroš v rôznych obdobiach, vpádom na trhy, ktoré mali málo skúsenosti so zahraničnými investormi, napadol thajskú menu, malajskú, indonézsku a mexickú. Kupovaním cenných papierov a dlhopisov na lokálnej burze vzbudil u lokálnych predajcov dojem, že vie čosi , čo oni nevedia. Ako pri zlate, keď malí investori začali nasledovať Soroša, vyhnali tým ceny vysoko a Soroš začal nedočkavým investorom predávať za zisku 40 až 100 %, potom opustil trh, krajinu a začal hľadať novú obeť pre svoje špekulácie. Táto technika podnietila vznik pojmu "udri a uteč." Čo Soroš však stále sa sebou zanechá sú lokálne trhy v kolapse a finančne zruinovaných lokálnych investorov.

Tajomstvo Quantum Fondu NV

Soroš je viditeľná súčasť širokej siete privátnych finančných záujmov. Táto sieť, ktorú jeden z jej členov nazýva Club of Isles, bola vybudovaná na ruinách britského impéria po druhej svetovej vojne.
Radšej ako použitie sily štátu na dosiahnutie politických cieľov, vyvinulo sa tajné, previazané spoločenstvo finančných záujmov, ktoré boli pospájané so starou aristokratickou oligarchiou západnej Európy. Srdcom tohto klubu sú finančné záujmy britského impéria - najmä Londýna. Soroš je jedným z tých, ktorí sa v stredoveku nazývali Hofjuden alebo "dvorní Židia", ktorých zamestnávali aristokratické rodiny.
Najvplyvnejším z týchto "Židov, ktorí nie sú Židmi" sú Rothschildovci, ktorí odštartovali Sorošovu kariéru. Sú členovia Club of Isles a prisluhovači britskej kráľovskej rodiny.

Soroš je Američanom len v jeho pase. Je to globálny finančník, ktorý sa náhodou zdržuje v New Yorku, "pretože sú tam peniaze", ako to povedal bankový lupič Willy Sutton, keď sa ho spýtali prečo vykradol banku. Soroš špekuluje na svetovom finančnom trhu cez svoju zahraničnú firmu Quantum Fund NY. Tento fond vraj spravuje okolo 11 až 14 miliárd fondov pre svojich klientov alebo investorov - z ktorých najprominentnejšia je podľa Soroša kráľovná Elizabeth.
Aby sa vyhol americkému vládnemu dozoru nad jeho finančnými aktivitami, pretože americké financie musia byť schválené zákonom, aby bolo s nimi možné operovať, Soroš presťahoval svoje ústredie do Karibiku, daňového neba Curacao.
Soroš sa stará o 99 individuálnych investorov, ktorí sa podieľajú na jeho rôznych finančných aktivitách v Americkej národnej. Podľa amerických zákonov investičné spoločnosti zamerané na špekulatívne operácie sú limitované počtom 99 účastníkov. Preskupením svojej firmy mimo Spojených štátov sa vyhol verejným skúmaniam.

Sám Soroš nie je dokonca ani v dozornej rade Quantum Fund, slúži len ako oficiálny "investičný poradca" cez ďalšiu firmu Soroš Fund Management v New Yorku. Ak by boli vznesené akékoľvek požiadavky na jeho firmu Quantum Fund, môže tvrdiť že on je tam len investičným poradcom. Akékoľvek kompetentné policajné vyšetrovanie, ktoré by preskúmalo komplexnú štruktúru Sorošovho obchodu by objavilo dôkazy o praní špinavých peňazí alebo masívne vyhýbanie sa daniam. Obe môžu byť pravdivé.
Aby bolo nemožným pre americké daňové úrady prešetriť jeho finančné aktivity, v rade riaditeľov Quantum Fondu nie je ani jeden Američan. Jeho riaditelia sú Švajčiari, Taliani alebo britskí finančníci.

George Soroš je súčasťou úzko prepletenej finančnej mafie - mafie, v slobodomurárskom zmysle slova - spoločnosť rodín, ktoré sledujú spoločné ciele. Ktokoľvek, kto sa Soroša odváži kritizovať je okamžite označený názvom antisemita - kritika, ktorá často umlčí pravých kritikov Sorošových bezohľadných aktivít. Organizácia ako ADL, podľa jej riaditeľa Abrahama Foxmana /Anti-Defamation League of B´nai B´rith/ považuje ochranu Soroša pred kritikou antisemitov z Maďarska alebo kdekoľvek inde za svoju vrcholnú prioritu.
Podľa amerických a európskych vyšetrovateľov Sorošov kruh obsahuje aktivity a ľudí ako - Marc Rich of Zug, Švajčiarsko a Tel Aviv, izraelské zbrane, Paul Eisenberg, "Dirty Rafi" Eytan, obaja sú spojení s finančnými kruhmi izraelského Mossadu a rodinu Rothschildovcov.

Samozrejme Sorošove a Rothschildove záujmy kážu, aby svoje prepojenie držali pred verejnosťou v tajnosti, rovnako ako Sorošových vplyvných priateľov z Londýna, Izraela a Spojených Štátov. Vytvoril sa však mýtus, že Soroš je samotársky finančný génius, ktorý vďaka svojim osobným schopnostiam v zistení pohybov trhu sa stal jedným z najúspešnejších svetových obchodníkov. Podľa tých, ktorí so Sorošom podnikali, nikdy neurobí žiadny finančný krok bez citlivej zasvätenej informácie. V rade riaditeľov Quantum Fondu je Richard Katz, Rothschildov človek, ktorý je zároveň v rade London N.M. Rothschild and Son Merchant Bank a riaditeľom Rothschild Italia S.p. A z Milána. Ďalším spojivkom Rothschildovcov k Sorošovmu Quantum Fondu je jeho ďalší člen Nils O. Taube, partner London Investment Group St. James Capital, ktorého hlavným partnerom je Lord Rothschild. Prispievateľ do London Times Lord William Rees-Mogg je tiež členom rady St. James Capital.

Pravidelným Sorošovým obchodným priateľom v rôznych špekulatívnych obchodoch, včítane manipulácie so zlatom v roku 1993, aj keď nie priamo z Quantum Fondu je anglo-francúzsky špekulant James Goldstmith, bratranec rodiny Rothschildovcov.
Od prvých dní, keď Soroš uskutočnil svoj prvý obchod v roku 1969, za svoj úspech vďačil stykmi s finančnou židovskou sieťou rodiny Rothchildovej. Od 60 - tych rokov pracoval Soroš v New Yorku pre malú privátnu banku Arnold & S. Bleichroeder Inc. blízku Rothschildovcom, čo bola banková rodina, ktorá reprezentovala záujmy rodiny v Nemecku v časoch Bismarka. Do dnešného dňa zostal A&S Bleichroeder Inc., spolu so Citibank hlavným strážnikom Sorošových peňazí. Ďalšou finančnou podporou je George C. Karlweiss, privátna súčasť Rothchildovskej banky v Lugano s ústredím vo Švajčiarsku, ako aj Rothschild Bank AG of Zurich.

Ďalším zo Sorošovej správnej rady je riaditeľ jednej z najkontroverznejších švajčiarskych súkromných bánk Edgar de Picciotto, ktorého volali "jeden z najšikovnejších bankárov v Ženeve" - a jeden z najviac poznačených škandálmi. De Picciotto pochádza zo starej židovskej rodiny. Narodil sa v Libanone a je riaditeľom CBI-TDB Union Bancaire Privee, čo je hlavný hráč v obchode so zlatom a špekulatívnym obchodom. Investičné spoločnosti zamerané na špekulatívne operácie boli podľa medzinárodných policajných agentúr identifikované ako najrýchlejšie rastúce odvetvie ilegálneho prania špinavých peňazí v súčasnosti.
De Pissiotto je dlhoročným priateľom a obchodným spoločníkom bankára Edmonda Safru, tiež narodeného v Libanone, ktorého rodina pochádza zo sýrijského Alepa a ktorý dnes kontroluje Republic Bank of New York. Republic Bank bola americkými vyšetrovateľmi označená za ruský organizovaný zločin, keďže bola zapletená do transferu miliárd dolárov z centrálnej banky z New Yorku do zločincami kontrolovaných bánk v Moskve. Safru vyšetrujú v Spojených štátoch za pranie tureckých a kolumbijských drogových peňazí.

V roku 1990 sa Safrov Trade Development Bank (TDB) spojil s Picciottovým CBI a vytvorili CBI-TDB Union Banque Privee. Detaily tohto spojenia sú zahalené rúškom tajomstva do dnešného dňa. Ako súčasť zmluvy, Picciotto sa stal členom správnej rady American Express Bank of Geneva a dvaja vedúci pracovníci American Express Bank of New York sedia v správnej rade Picciottovej Union Banque Privee. Safara predal svoj Trade Developement Bank American Express v 80- tych rokoch. Henry Kissinger sedí v rade American Express, čo bolo niekoľko krát opakovane označované ako medzinárodný škandál prania špinavých peňazí.

De Picciottov štart ženevského bankára pochádza od Nicholasa Baringa z the London Barings Bank. Baring bol storočia súkromnou inštitúciou britskej kráľovskej rodiny a od pádu banky v marci 1995, banku prebrala holandská ING Bank, ktorá je vraj hlavnou inštitúciou na pranie špinavých peňazí.

De Picciotto je tiež dlhoročným priateľom benátskeho obchodníka Carla De Benedetti, ktorý bol nedávno nútený odstúpiť z postu šéfa Olivetti Corp. Obaja sedia v rade Societe Financiere de Geneva, investičnej holdingovej spoločnosti v Ženeve. De Benedettiho prešetrujú sa podozrenie zo spustenia kolapsu talianskej Banco Ambrosiano na počiatku 80-tyvh rokov. Riaditeľa banky Roberta Calviho neskôr našli visieť z londýnskeho mosta Blackfair, polícia sa však domnieva, že išlo o rituálnu slobodomurársku vraždu.

De Picciotto a jeho Union Banque Privee bol zapletený do množstva drogových a nelegálnych operácií
na pranie špinavých peňazí. V novembri 1994 americkí federálni agenti zatkli vysoko postaveného úradníka Picciottovej ženevskej banky Jeana Jacquesa Handaliho, spolu s dvoma ďalšími predstaviteľmi UBP. Boli obvinení z multimilióndolárovej drogovej akcie. Podľa právneho zástupcu z Miami, Handali a Union Banque Privee boli "švajčiarskou spojkou" medzinárodnej skupiny, ktorá bola prepojená s kolumbijským a tureckým kokaínovým a heroínovým obchodom. Blízky obchodný a politický partner Picciotta je záhadný predavač zbraní Helmut Raiser, ktorý je obchodne prepojený s notoricky známou ruskou zločineckou skupinou Grigoriho Lučanského, ktorý kontroluje ruskú a švajčiarsku firmu Nordex Group.

Ďalším riaditeľom Sorošovho Quantum Fondu je Isodoro Albertini, majiteľ milánskej maklérskej firmy Albertini and Co. Notz zo ženevskej Banque Worms je ďalším súkromným bankárom v rade Sorošovho Quantum Fondu, rovnako ako Alberto Foglia, ktorý je šéfom Lugana, švajčiarskej Banca del Ceresio, len kúsok od Milána za švajčiarskou hranicou je notoricky známy tajný azyl talianskych organizovaných zločineckých rodín, včítane heroínovej mafie, ktorá bola za prípadom z 80- tych rokov "Pizza connection" . Banca del Ceresio bola jednou z tajných švajčiarskych bánk, ktoré boli identifikované v nedávnom politickom korupčnom škandáli.

 

Sponzorstvo Rothschildovcov

Sorošove vzťahy s Rothshildovými finančnými kruhmi idú ďaleko za rámec zvyčajných bankových vzťahov. Bolo by na dlhšiu debatu vysvetliť výnimočný úspech obyčajného súkromného investora a Sorošovu záhadnú schopnosť "vyťažiť" tak často na vysoko riskantných trhoch. Soroš má prístup k vnútorným informáciám niektorých vlád a privátnym kanálom vo svete.

Od druhej svetovej vojny si Rothschildovci ako cetrum finančného aparátu Club of Isles, starostlivo vytvárali imidž o svojej vlastnej dôležitosti. Rodina minula značné sumy na kultiváciu verejnej mienky a vytvorenie obrazu ako rodiny bohatej avšak tichých "džentlmenov", z ktorých niektorí dávajú prednosť francúzskym vínam a iní sú oddaní rôznym charitatívnym cieľom.

Odvtedy, čo britský minister zahraničných vecí Arthur Balfour napísal lordovi Rothschildovi svoj známy list, v ktorom vyjadroval súhlas britskej vlády s vytvorením židovského štátu na palestínskych územiach, boli Rothschildovci úzko zapojený do vytvárania štátu Izrael. Za rodinným pozlátkom vystavovaným verejnosti ako rodiny, ktorá venuje peniaze na výsadbu stromov v izraelslek púšti, je to centrum rôznych výzvedných operácií a viac krát boli označení v spojení s medzinárodným organizovaným zločinom. Rodina sa snaží držať takéto spojenia od tela a mimo londýnskeho ústredia cez menej známe banky ako Rothschild Bank AG v Zurichu a Rothschild Italia v Miláne, čo je banka Sorošovho partnera Richarda Katza.

N.M. Rothschild a synovia je považovaný za jedného z najvplyvnejších častí britskej výzvednej služby, spojený s Thatcherovým krídlom "slobodného trhu". Rothschild a synovia zarobili obrovské sumy peňazí spravovaním privatizácie štátnych podnikov v 80- tych rokoch pre Thatcherovú. Rothschild je zároveň v samom centre svetového obchodu so zlatom.

N.M. Rothschild a synovia je zároveň zapletený v najšpinavejších obchodoch výzvednej služby typu "drogy za zbrane". Keďže sú spojení s najvyššími stupňami britskej výzvednej služby, Rothschildovcom sa podarilo vyhnúť akémukoľvek spomenutiu spoluviny v nečestnej tajnej sieti a Bank of Credit and Commerce International (BCCI). Rothschildovci boli v centre medzinárodnej siete bánk, ktoré prali špinavé peniaze v 70-tych a 80-tych rokoch cez britské MI-6 a siete Col. Oliver North a George Bush na financovanie projektov ako Nicaraguan Contras.

8. júna 1993 predniesol Henry Gonzales, zástupca americkej snemovne reprezentantov, prejav, v ktorom obvinil amerického guvernéra pod Bushovou a Reaganovou administratívou, že systematicky odmietali trestne stíhať BCCI a ministerstvo spravodlivosti opakovane odmietlo spolupracovať s kongresovým vyšetrovaním škandálu BCCI a iných, blízko spojených so škandálmi v atlantskej Georgia Nationale del Lavoro, ktorá vraj zaistila miliardy dolárov pôžičky Sadámovi Husseinovi pre vojnou v zálive v rokoch 1990-91.

Gonzales obvinil Bushovu vládu z toho, že "ministerstvo spravodlivosti, a opäť to opakujem, je najskorumpovanejší právny systém, aký som počas svojich 32 rokov v kongrese videl."

BCCI porušila množstvo zákonov, včítane prania špinavých peňazí, financovania nelegálneho obchodu so zbraňami a falšovaniu bankových záznamov. V júli roku 1991 okresný prokurátor Robert Morgenthau oznámil obvinenie voči BCCI a obvinil ju z "najväčšieho bankového podvodu vo svetovom finančníctve. BCCI operovala ako korupčná kriminálna organizácia počas celej svojej 19- ročnej existencie."

BCCI mala priame prepojenia do Bushovho Bieleho domu. Riaditeľ BCCI, saudský šejk Kamal Adham a bývalý predseda arabskej výzvednej tajnej služby v čase, keď George Bush bol riaditeľom CIA, bol jedným z tých, ktorí boli obvinení v Spojených štátoch. Niekoľko dní po jeho obžalovaní, bývalý vrcholný poradca Bieleho domu Edward Rogers odcestoval do Saudskej Arábie ako súkromná osoba aby podpísal kontrakt na zastupovanie šejka Adhama v Spojených štátoch.

William Engdhal

Dodatok:

George Soros založil Open society aj na Slovensku napriek tomu, že isté kruhy mu dali najavo, že si jeho prítomnosť na Slovensku neželajú.
Open society alebo Otvorená spoločnosť niekoľko krát poškodila meno Slovenska v zahraničí tým, že uverejňovala neoverené informácie o slovenských Rómoch, sterilizácii a slovenskom rasizme. Zdá sa, že ťažisko jej činnosi spočíva v pomoci a propagácii tejto menšiny na Slovensku. Open society je jedným z najväčších sponzorov tzv. tretieho sektora alebo tiež mimovládnych organizácií.
Ešte zaujímavejší je fakt, že vláde Mikuláša Dzurindu prispel Soroš sumou 20 miliónov na volebnú kampaň. Čo čaká za to späť? Je však možné, že tak učinil aby čestným a korektným spôsobom pomohol slovenskému demokratizačnému procesu a zapojeniu sa Slovenska do vyspelých demokratických krajín Európy.