Legendárny špekulant nevidí v USA už viac žiadnu ekonomickú superveľmoc


Medzinárodný finančný špekulant George Soros (77) považuje súčasnú krízu za najhoršiu od veľkej depresie v 1930-tych rokoch. Súčasné ozdravenie finančných trhov je podľa názoru miliardára len krátke intermezzo. Teraz potvrdil v jednom televíznom rozhovore, že USA, už nie je viac ekonomická superveľmoc.

Počas posledného víkendu povedal Soros v interview v programe „Rozhovory s Judy Woodruff“ v Bloomberg Television, že India a Čínska ľudová republika budú v budúcnosti najviac prosperovať. Týmto dvom národným hospodárstvam nemajú USA čo protiponúknuť. „To nie je žiadna obyčajná kríza. To je koniec jednej éry“, povedal Soros. Práve na Wall Streete, bašte finančného kapitálu, dostala samozrejmosť anglosaskej hospodárskej filozofie trhlinu. Zdanlivo večná pravda sa dostala do výkyvov. „Situácia je omnoho horšia, ako ju dnes vnímame“, hovorí Soros. „Myšlienku, že sa hospodárska situácia v druhej polovici roku nejako znovu zlepší, vidím ako úplne neuveritelnú.“

Predpoveď o ďalšej ceste Spojených štátov nesmieme Sorosovi pripisovať ako jeho zbožné želanie. Tento z Budapešti pochádzajúci žiak Karla Poppera platí za robustného zástancu amerického kapitalizmu – avšak v jeho liberálnej forme, nie v neokonzervatívnej neplánovosti. 1969 prebral svoj prvý hedžový fond. Ním založený Open Society Institute sa angažuje od svojho založenia 1993, opakovane a trvalo v post-sovietskom priestore a bývalých transformačných štátoch. Financuje tam opakovane mimovládne prganizácie (NGO). Podľa správ gruzínskych médií dostala organizácia Kmara aktívna v „puči ruží“ 500.000 dolárov.

Napriek tomu preukázal Soros vo svojej pozícii vždy otvorenosť a realizmus, čo mu vynieslo  odhadovaný majetok päť miliárd dolárov. Jeho otvorené špekulácie v hospodárstve sú často v politickom súvise. Tak napríklad tvrdí, že existujúce rámcové podmienky pre špekulatívne obchody ohrozujú zdravý hospodársky vývoj v mnohých nerozvinutých krajinách. Počas ázijskej krízy (1997/98) bol  Soros označený vtedajším malajzijskym predsedom vlády Mohammedom Mahathirom zodpovedným za finančnú krízu. On sa bránil proti týmto výčitkám (napr. v jeho knihe: „Éra chybných rozhodnutí“).

Korene súčasných problémov siahajú podľa názoru Sorosa späť do 1980-tych rokov. Za úradovania prezidenta Ronalda Reagana a britskej  premiérky Margaret Thatcher masívne narástla zadĺženosť, dozor nad bankami a finančnými trhmi bol naproti tomu uvoľnený. Reagan a Thatcherová verili na samoliečiteľské sily trhu, ktoré by nekorigovali nosné kurzové úrovne. Ale tak to nie je. Vo svojej špekulatívnej stratégii Soros preto vsádza na ďalší úpadok doláru a na to, že kurzy desaťročných amerických štátnych dlhopisov a európske akcie budú ďalej padať. Naproti tomu budú čínske a indické akcie ďalej stúpať. Soros rád stavia svoje otvorené špekulácie v politickom súvise.

Čína je „hlavným profitérom globalizácie“, povedal Soros. Jej mena je masívne podhodnotená. Samotná inflácia bude preto vyšia, keď občania USA budú už kupovať skoro len čínske tovary. „Cena tovarov u Wal-Martu stúpa“ a trend sa zrejme zrýchli, myslí si Soros, ktorý práve uviedol na trh knihu  s názvom „The New Paradigm for Financial Markets“. Vyhliadky Indie sú podobne dobré. Naproti tomu chce zobrať svoju ruku z ruského trhu, aj keď len z politických dôvodov. Pretože Soros podporuje mnohými miliónmi celosvetovo liberálne skupiny. Rusko je ako trh menej žiadúci, pretože údajný ústup vlády práva a politických slobôd práva akcionárov nedostatočne chráni, povedal Soros. „Investujete (tam) na vlastné nebezpečie“, tvrdí Soros. „Ja som to urobil raz, a viac to neurobím.“

Autor: Richard Hofmann
Soros: „Das ist das Ende einer Ära“ http://www.berlinerumschau.com/index.php?set_language=
de&cccpage=09042008ArtikelWirtschaftHofmann1