Spojené štáty chcú zobrať Rusku Schneersonovu hasidickú knižnicu |
28.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info
Medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa rodí ďalší škandál. Tentoraz má náboženské
zafarbenie. Moskva odmietra vydať americkej židovskej náboženskej organizácii
Agudas Šabad Hasid v newyorskom Brooklyne Schneersonovu knižnicu.
Knižnicu založil v roku 1772 rabín Josef Jitzak Schneerson, ktorý žil v meste
Lubavič, vtedajšom centre hasidizmu, čo je vetva judaizmu z 18. storočia. Jeho
iniciatívu potom podporovali aj jeho potomkovia a knižnica má dnes 12 000 kníh, 50
000 unikátnych dokumentov a 381 originálnych rukopisov.
V roku 1917 sa knižnica nachádzala v Moskve a zabavili ju bolševici. Keď v roku
1927 vyhostili z Ruska Schneersonovho potomka, podarilo sa mu odniesť si so sebou aj
knižnicu, najprv do Lotyšska, potom do Poľska. Po vypuknutí II. svetovej vojny
ušiel Schneerson do Spojených štátov, ale dokumenty si so sebou zobrať nemohol. Tie
sa dostali do rúk nacistov, ktorí ich poslali do Nemecka. Po porážke nacizmu sa
Scheersonov archív dostal do rúk sovietskych vojsk a tí ich vrátili späť do Moskvy.
Dnes sa nachádzajú v ruskom štátnom vojenskom archíve a knihy v Ruskej štátnej
knižnici (RSL).
Mnohí židia hasidského vierovyznania veria, že rabín Schneerson bol svätec a že
knižnica, zozbieraná ním a jeho potomkami, je posvätná a mala by sa považovať za
náboženskú svätyňu. Hasidskí židia sú presvedčení, že zbierka otvorí mystické
proroctvo, ktoré im umožní rozšíriť svoj vplyv vo svete. Nie je náhoda, že hasidskí
židia začiatkom 90-tych rokov demonštrovali pred Ruskou štátnou knižnicou. Boli tu
dokonca správy, že sa ju pokúšali násilne obsadiť.
Vplyvná židovská organizácia Agudas Šabad Hasid bojuje o "vrátenie" archívu a
Schneersonovej knižnice už 15 rokov. Apelovali na americkom súde a sudca Lamberth
súhlasil, že majú právo na archív Schneersonovej rodiny, ktorý dnes obsahuje okolo
25 000 stránok rukopisov, listov a iných osobných dokumentov. Za Rusko sa
popjednávania nikto nezúčastnil, pretože Rusko dalo jasne najavo, že záležitosť
nepatrí do jurisdikcie amerických súdov. Ale Washington si spor všimol.
Sudca Lamberth v januári 2009 varoval Rusko, že rozhodne v prospech hasidických
židov, keď sa pojednávania nezúčastnia. A keďže Rusko neposlalo reprezentantov, súd
dištriktu Columbia v roku 2009 rozhodol, že požiadavka hasidických židov je
oprávnená.
Sudca Lamberth teraz v auguste 2010 povedal, že knihy a rupisy sú uskladnené v
Ruskej štátnej knižnici a v ruských vojenských archívoch "ilegálne" a že hasidskí
židia na ne majú nárok. Ruské ministerstvo zahraničia na to reagovalo veľmi tvrdo.
Jasne konštatovalo, že k žiadnemu "vráteniu" nikdy nedôjde. Jeho zástupca povedal,
že rozhodnutie amerického súdu je z legálneho hľadiska neplatné a že Rusko ho
považuje za porušenie všeobecne uznávaných noriem a princípov medzinárodného práva.
Veru tak; veď prečo by sa Rusko malo podriaďovať americkému justičnému systému?
Ministerstvo podčiarklo fakt, že súdy nejakej krajiny nemôžu zaväzovať k
uposlúchnutiu iné krajiny a že nikto nemá nárok na nejaké vlastníctvo bez súhlasu
dotyčnej krajiny.
Ruskí diplomati poukazujú na to, že Schneersonova knižnica nikdy
nepatrila americkej organizácii Šabad. Knižnica neopustila územie Ruska a bola
znárodnená, keďže Schneersonova rodina nemá dedičov. A keby aj mala, k "vráteniu"
kníh nikdy nedôjde.
Ruské ministerstvo zahraničia navyše požaduje, aby americká hasidická organizácia
doručila naspäť do Ruska sedem kníh zo Schneersonovej zbierky, ktoré majú od roku
1994. Počas Jeľcinovej éry sa vyskytli také prípady. K tým publikáciám Ruskej
štátnej knižnicve sa vtedy dostali prostredníctvom medzinárodného programu
vzájomného požičiavania kníh, ktorý praktizovala americká Kongresová knižnica.
Hasidickí židia si ich vtedy požičali, aby si ich mohli prečítať, ale ten čítací
proces už trvá vyše 16 rokov.
Isteže; človek chápe túžbu zmocniť sa hasidickej "svätyne". A Rusko necháva brány
dialógu otvorené. Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia sa uvádza, že podľa
zákona "by bolo logické", keby americký súd, berúc do úvahy imunitu Ruskej federácie
a jej vlastníctva voči jurisdikcii zahraničného súdu, rozhodol tak, že táto
zákležitosť nepatrí do jeho jurisdikcie a že s akýmikoľvek požiadavkami žalobcov sa
musia zaoberať súdy ruské. "Toto právo americkým hasidickým židom nikto neupiera",
hovorí sa vo vyhlásení.
Sergej Balmasov, Pravda: "USA Wants To Withdraw Hasidim Treasures from Russia"
http://english.pravda.ru/world/americas/114594-usa_russia_hasidim-0
|