ProtiPrúdu
Nezávislý internetový spravodaj

V časoch všeobecnej lži je hovorenie pravdy revolučným činom. G. Orwell  


hlavná stránka
staršie články
linky
tlač
knihy
napíšte nám

 

Spojené štáty chcú Sadáma mŕtveho, nie živého

 


V roku 1987 líbijský vodca Moammar Kadáfi ma viedol cez ruiny jeho rezidencie v Tripolise, ukazujúc mi spálňu, kde Američania spustili 1000 kg bombu v pokuse ho zavraždiť a kde namiesto toho zavraždili jeho 2- ročnú dcérku. Zbombardovanie letu PanAm preplneného Američanmi bola odplata o dva roky neskôr za tento útok. Vražda plodí viac vrážd.
Je pravdepodobné, že Sadám, rovnako ako jeho synovia budú zavraždení štýlom Bonnie a Clyde. Je málo pravdepodobné, že ho zatknú. Bushova vláda by nebola nadšená postaviť ho pred súd. Len mŕtvi diktátori nemajú čo prezradiť.
Biely dom by radšej vystavil guľkami prevŕtaného Sadáma ako trofej na odvrátenie kritiky od počtu amerických obetí ako počúvať litánie klamstiev, ktoré vohnali Ameriku do vojny v Iraku. Ak by Sadám čelil súdu, prezradil by okrem iného aj:

- úlohu CIA v nástupe strany Ba´ath k moci v roku 1958, ktorá otvorila cestu Sadámovi
- destabilizáciu Iraku s pomocou Ameriky, Izraela a Iránu v 70-tych rokoch podporovaním kurdských rebélií
- podporovanie iránskeho šacha ohľadne roztržiek o vodu, primárnej príčiny iracko-iránskej vojny
- americké tajné povzbudzovanie Iraku k invázii Iránu v roku 1980 za účelom zvrhnutia revolučnej islamskej vlády
- milardy dolárov pomoci cez americké ministerstvo hospodárstva, taliansku banku del Lavoro a BCCI. Taktiež ťažké zbrane, muníciu, náhradné diely, pozemné nemocnice a elektroniku
- americká DIA (Defense Intelligence Agency) a CIA operovali v Bagdade a poskytovali Sadámovi informácie zo satelitu o pohybe iránskych vojsk, ktoré sa ukázali byť rozhodujúce pri bitvách pri Basre, Majnoone a Fawe
- nekalú hru Washingtonu tesne pred irackou inváziou Kuvajtu v roku 1991. Americký ambasádor povedal Sadámovi: "Američania nezaujímajú ohľadne arabského sporu o hranice žiadne stanovisko."

Bola to pasca na vylákanie Sadáma do Kuvajtu a následného porazenia jeho armády alebo len diplomatické fušerstvo?
Sadám by mohol poskytnúť nemilé odpovede.

Sadám bol v 80.tych rokoch jedným z najbližších strednovýchodných amerických spojencov, hlavný príjemca americkej vojenskej a finančnej pomoci. Zabitie veľkého počtu Kurdov a šiítskych rebelov sa udialo v čase, keď bol Sadám kľúčovým spojencom Washingtonu. Washington ostal vtedy ticho. Po tom, čo George Bush vyzval slabo ozbrojených Kurdov a Šiítov k povstaniu, USA sa prizeralo ako Sadám týchto rebelov porazil. (rebeli mali prisľúbenú pomov USA, ktoré sa však v rozhodujúcej chvíli stiahli - prop.sk)
Je lepšie mať guľkami prevŕtaného Sadáma, Sadáma popraveného samozvaným súdom na Guantaname alebo Sadáma popraveného Američanmi dosadenou irackou vládou.

Sadám Hussein bol vodca suverénneho štátu a vlády, ktorú USA uznali. Zabíjanie štátnikov iných štátov je v rozpore s medzinárodným právom a zhodenie bomby, kde sa mal Sadám údajne ukrývať je aj podľa pentagonsko-orwelowského newspeaku stále nič iné ako vražda. Zastrelenie Sadáma bude rovnako vražda.

Amerika ako najväčšia svetová demokracia by nemala zabíjať zahraničných vodcov. Takéto správanie je kriminálne, nemorálne, nedemokratické a zaváňa zákonmi džungle. Minulý týždeň americké Task Force 20 v honbe za Sadámom zabilo 11 nevinných irackých civilistov. Je to postup, ktorý je hodný Sadámovej tajnej polície.

George Bush si telo Sadáma Husseina možno pripevní za svoj džíp a ukáže sa ním ľuďom okolo Crawforf v Texase. Niekto by mu však mal pripomenúť, že prezident by mal dodržiavať zákony tejto krajiny. Nestačí to, že sa Biely dom zaplietol do úplne zbytočnej, nevyprovokovanej, nevyhlásenej vojny, ktorá bola založená na nepodložených a nelegitímnych obvineniach?

 

 

 

 

 


Zdroj: http://www.informationclearinghouse.info/article4340.htm, ERIC MARGOLIS