:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Spolupracujúce mŕtvoly

rubrika: európa 2009

 

 

 

          Prednedávnom mali v Nemecku taký menší škandál. Menší preto, lebo sa to ľavičiarskym dirigentom masmédií nehodilo veľmi rozmazávať.

Totiž pri náhodnej práci v archíve sa zistilo, že bývalý západoberlínsky policajt Karl-Heinz Kurras, ktorý v roku 1967 zastrelil pri demonštráciách proti šachovi Rezá Pahlávímu študenta Benno Ohnesorga, bol vtedy členom východonemeckej Stasi. A navyše aj tajným členom SED.

Vtedy ho pre nedostatok dôkazov vlastná moc oslobodila, veď to vyzeralo len ako nezvládnutá služobná horlivosť. No veľmi dobre vieme, čo táto vražda znamenala: nebývalú radikalizáciu študentského hnutia, ktorá vyvrcholila vo vraždách neslávne známej teroristickej skupiny RAF (Rote Armee Fraktion). Mimochodom, tiež podporovanej z NDR.

Ale ako už dobre vieme, ani ich teror nezabránil tomu, že najpokrokovejšie učenie všetkých čias totálne skolabovalo. Ale ak by ste si mysleli, že našich ľavičiarskych fanatikov to nejako vyvedie z miery a začnú trochu aj rozmýšľať, či nedajbože spytovať si svedomie, ste na veľkom omyle. Jednoducho sa do budovania krásnych zajtrajškov pustili trochu inou cestou, no s rovnakou intelektuálnou výzbrojou. A niečo ešte aj vylepšili. Už sa nebude strácať iba rozdiel medzi mestom a dedinou, medzi inteligenciou a robotníkmi, ale už aj medzi pohlaviami. Dokonca aj sociálna solidarita, ktorú síce využívali len ako propagandistický trik, už začala byť prekážkou pri zavŕšení najjasnejších snov zjednoteného ľudstva.

Naši ľavičiarski inžinieri totiž pochopili, že svoje vízie oveľa ľahšie uskutočnia za pomoci globalizovaného veľkokapitálu, ktorý nejakou nepochopiteľnou náhodou má rovnaké ciele, ako za pomoci pracujúcich, ktorí uprednostňujú prežitky maloburžoáznych živlov aj s ich snahou o materiálne zabezpečenie. Čo tam potom po nejakom študentíkovi?

Čo ich je po nejakej umastenej chamradi,  a ešte k tomu väčšinou neuvedomelej? Akurát namiesto Lenina si teraz na zástavy dávajú druhého vraha, Che Guevaru. Ale jedno mi predsa len vŕta v hlave. Keď podľa marxistickej schémy je také isté, že po kapitalizme príde multikultúrna beztriedna spoločnosť, tak ako deň po noci – načo takej prenádhernej myšlienke treba ešte pomáhať podvodom, alebo nedajbože terorom? Historická nutnosť by im nestačila?


Vráťme sa však k spolupracujúcim mŕtvolám. Aj u nás sme ich v nedávnej dobe mali, dokonca dve. Jedna taká mimoriadne užitočná mŕtvola bol študent  Daniel Tupý. Kto ho zabil sa dodnes nevie, no vládnucim postkomunistom sa mimoriadne hodil na vyvolanie atmosféry nenávisti voči nezávislým mladým ľudom. Predovšetkým voči Slovenskej pospolitosti, ktorá sa síce nedopustila nijakej trestnej činnosti, no bola explicitne antikomunistická a to našim súdruhom klalo oči. A pokrokoví novinári s nimi iniciatívne spolupracovali ako za starých čias, a predháňali sa v hrôzostrašných opisoch vyčíňania vraj „neonacistov“.

  Veď keď si už tak pekne ošetrili Víťazný pokrokový november (VPN),  keď dokonca prvé komunistické masové vraždy v histórii Slovenska prehlásili za štátny sviatok, kto ich tu ešte bude dráždiť? Nemci sa dozvedeli pravdu o Ohnesorgovi po 42 rokoch. Koľko to bude trvať u nás?

Samozrejme, taký veľký čin, ako byť zabitý (podotýkam, že stále neznámymi vrahmi) nemohol zostať bez umeleckého stvárnenia. Tak v kameni ako aj v kove. Boľševici sa predsa v propagande vyznajú dokonale. Že je to hyenizmus, aký nemá páru, to súdruhom ešte nikdy neprekážalo. A tak na Univerzite Komenského sa ihneď odhaľovala pamätná tabuľa. Aká jasnozrivosť vedcov a funkcionárov UK! Chodia vari na nejaké vedecké špiritistické seansy, kde sa dozvedeli aj to, čo bežným smrteľníkom zostáva skryté? A inštalovali ju hneď vedľa tabule Danky Košanovej, ktorú zavraždili komunistickí vojaci. Asi s nevypovedanou nádejou, že ju to tak trochu „prikryje“, aby boľševikom až tak neklala oči. No a na nábreží v Petržalke naši volení zástupcovia nechali postaviť rovno sochu!  V Starom meste už stojí jeden vysokoumelecký skvost a vizitka inteligencie našich mešťanostov s názvom Schöne Náci. Túto ich vizitku by sme preto mohli pokojne nazvať Tupý Náci.

Nešťastného mladíka je mi samozrejme ľúto, tak ako jeho rodičov. A nielen mne. Ale prečo sa nechali zatiahnuť do takejto špinavej a podvodnej hry? Zrejme veľký smútok – a to píšem bez najmenšej irónie – skutočne dokáže s ľuďmi porobiť nečakané veci.

No ale poďme aj k našej tretej spolupracujúcej mŕtvole. Od tragédií k fraške. Cez Berlín a Bratislavu až do Prahy. Ďalšia mŕtvola, čuduj sa svete, je tiež študent. Tomáš Šmíd. Kto by to povedal. Evidentne obľúbený model v ľavičiarskych kruhoch. Ale všimnime si jednu vec. Mŕtvola Benno Ohnesorga bola pravá, takisto aj teror červených fanatikov bol autentický. Aj mŕtvola Daniela Tupého bola pravá, tak ako aj boj proti antikomunistom bol a je totalitne surový.

No čo za podvodnú frašku bol celý „antikomunistický“ 17. november 1989, vidno už aj z toho, že aj v niektorých kruhoch taká obľúbená spolupracujúca mŕtvola bola – falošná. Jednoducho „mŕtvy“  študent bol živý eštebák. Hoci – tu treba podotknúť – predsa je to len lepšie, ako ozajstné mŕtvoly študentov, aké nám veselo vyrábali v 50-tych rokoch. Ono nie žeby sa vari polepšili, či nedajbože spytovali svedomie, kdeže, iba zo strachu. Veď keby pripravený scenár „revolúcie“ náhodou celkom nevyšiel, bol by im pribudol čerstvý vrúbik, ktorý by pôsobil oveľa emotívnejšie, ako ich staré vraždy.

Celú tú metamorfózu by sme najjednoduchšie opísali tak, že jeden živý eštebák sa zmenil na mŕtveho študenta, aby ostatní „polomŕtvi“ eštebáci sa zmenili na živých podnikateľov. Čiže – typická fraška s prvkami commedie dell? arte. No do popuku nám nejako veľmi nie je.

 

 


Ján Lutevský

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|