|
Správu predkladá predseda Správnej
rady Ústavu národnej pamäti Ing. Ján Shortoš
Bratislava, marec 2009
Slovo na úvod
Po revolučnom roku 2008 sa nová demokratická vláda rozhodla, že
v záujme vyrovnania sa s minulosťou uverejní materiály politickej
polície. Zverejňovanie faktov tomto období má za úlohu novozaložený
Ústav národnej pamäti. Preambula zákona o jeho zriadení hovorí:
"žiadne protiprávne konanie štátu proti svojim občanom nemôže
byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté". Preto
sa vraciame k rokom 1989-2008. Ústav vo svojich archívoch sústreďuje
dokumenty o činnosti bezpečnostných orgánov štátu z tohto obdobia,
analyzuje vtedajší režim a jeho ideológiu a účasť domácich a zahraničných
osôb na týchto protiprávnych aktivitách. Vedie menné registre
týchto osôb a zväzky o ich činnosti pre budúce použitie. Poznáme
mená obetí tohto režimu a Ústav má za úlohu uverejňovať aj mená
vinníkov. Pripravuje podnety na trestné stíhanie týchto osôb.
Ústav poslal list prezidentovi Európskej komisie, v ktorom ho
žiadame aby takéto ústavy boli založené aj v ostatných krajinách
Novej Európskej únie. Zatiaľ boli takéto ústavy založené v Nemecku,
Srbsku a na Ukrajine. Pripravuje sa založenie ústavu v Rusku.
Definície spolupracovníkov
V pracovnej pomôcke "O názvoch tajných spravodajských spolupracovníkov"
vydanej po
prevrate v roku 1989 politickou políciou sú definované kategórie:
o Agent
o Agent kandidát
o Informátor
o Držiteľ konšpiračného bytu
Činnosť tajných spolupracovníkov
kontroloval priamo minister vnútra v inkriminovanom období, pán
Peťko a riadil predseda Výboru pre koordináciu boja s pravicovým
extrémizmom Peter Traxler.
Podľa slov policajného odborníka, ktorý nechce byť menovaný a
v tom období pracoval v Policajnom prezídiu, zvlášť sa venovali
nepoddajným a organizačne schopným pravicovým extrémistom. Každý
pracovník útvaru boja proti extrémizmu musel naspamäť poznať symboly
extrémistov a pracovníci boli pravidelne preskúšavaní z týchto
symbolov a ich správneho nakreslenia a vyfarbenia.
Sledované osoby
V rokoch 1989 až 2008 boli sledované tieto skupiny nepriateľov
režimu:
o príslušníci antidemokratických síl a zakázaných organizácií
o pravicoví externisti
o nacionalisti
o sionisti
o cirkevní aktivisti
o vydavatelia nebezpečných tlačovín
o vydavatelia nebezpečných hudobných nosičov
o tvorcovia nebezpečných web stránok
Krátko po prevrate, v roku 1990,
boli zo sledovania vyňatí sionisti, ktorí sa tam dostali nedopatrením.
Polícia zasahovala hlavne proti týmto skupinám:
mládež
pracovníci kultúry a umenia
inteligencia
študenti
militantné ženy v domácnosti
babky extrémistky
Proti babkám extrémistkám tvrdo zasiahlo
Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny a Dôchodková poisťovňa.
Počet týchto , podľa vtedajšej terminológie, "nebezpečných
extrémistiek" sa následne rapídne znížil.
Štatistické údaje
Uvádzame vzorku údajov z dokumentácie Policajného prezídia spred
piatich rokov, z roku
2004.
Celkový počet osôb pôsobiacich v pravicových extrémistických skupinách
bol k 31.12.2004
nasledovný:
- Bratislavský kraj 300 aktívnych, 2000 pasívnych pravicových
extrémistov
- Banskobystrický kraj 223 aktívnych
- Žilinský kraj 198 aktívnych, 1000 pasívnych
- Trnavský kraj 160 aktívnych
Celkove bolo v tom roku sledovaných na Slovensku 902 aktívnych
pravicových extrémistov a
3000 pasívnych. Keďže sa nám nepodarilo zistiť čo extrémne vlastne
pasívni extrémisti robili, boli považovaní za zvlášť rafinovaných
a nebezpečných.
V každom kraji bol vedený menný register pravicových extrémistov
a každý extrémista mal
svoj zväzok. Zväzok obsahoval plné meno, adresu a rodné číslo.
Tieto údaje zhromažďovali
policajti priamo pri akciách extrémistov, legitimovali ich, údaje
si zapisovali a potom ich
posielali do centrálnej evidencie. Záznam 13. marca 2005, z Martinského
cintorína v
Bratislave museli pracne rekonštruovať pracovníkmi nášho ústavu,
lebo originály vtedy požuvali policajné kone nasadené do akcie.
Na sledovanie pravicových extrémistov
sa využívali agenti, agenti kandidáti a informátori spolu s držiteľmi
konšpiračných bytov. Záznamy Policajného prezídia z roku 2007,
dokumentované aj zaujímavými fotografiami, nám ukazujú, že niektorí,
zvlášť mladší príslušníci, využívali konšpiračné byty aj na aktivity,
ktoré nie celkom súviseli s pravicovým extrémizmom.
Okrem osobných údajov zväzok každého extrémistu obsahoval doklady
o jeho zamestnaní, rodine, uvedené bolo či je vydierateľný, boli
tam jeho fotografie, popis jeho tetovania a meno krstnej mamy.
Každý má vo svojom zväzku aj vo farbe uvedené jeho obľúbené symboly
rasovej neznášanlivosti.
Okrem zväzku na ministerstve a záznamu v centrálnej databáze má
každý pravicový extrémista svoju evidenčnú kartu uloženú v trezoroch
na piatom poschodí na Račianskej ulici v Bratislave.
Na záver
Záujemcovia o nahliadnutie do menných registrov pravicových extrémistov
a do ich zväzkov sa môžu obrátiť na Ústav národnej pamäti v Bratislave.
Formulár žiadosti je na web stránke ústavu www.unp.fizl.sk. Na
stránke je tiež žiadosť o sprístupnenie dokumentov k vlastnej
osobe. Žiadosť môže podať každý, kto má podozrenie, že ho v rokoch
1989-2008 sledovala polícia. Ústav, tak ako mu to vyplýva zo zákona,
uverejní 1. apríla kompletné zoznamy agentov, kandidátov, informátorov,
držiteľov konšpiračných bytov z rokov neslobody 1989 až 2008.
Údaje budú verejne dostupné bez obmedzenia.
_____________________________________
Vratko
|