Sadám je chytený.

Pozerám správy CNN, tlačové konferencie, vyjadrenia politikov, "analýzy" a rôzne súkromné názory.
Množstvo ľudí si oddýchne a bude šťastných s pocitom zadosťučinenia. S pocitom, že spravodlivosť konečne prehovorí. Aká to bude teda spravodlivosť?

Spravodlivosť víťazov.
Spravodlivosť tých, ktorí porušujú medzinárodne platné dohovory, rezolúcie a konvencie. Spravodlivosť tých, ktorí ju radi berú do vlastných rúk a definujú si ju podľa zásady silnejšieho. Spravodlivosť tých, ktorí celému svetu dávajú príučky z ľudských práv, ktoré vzápätí flagrantne porušujú. Spravodlivosť tých, ktorí naopak radi celý svet presviedčajú o tom akí sú spravodliví.

Sadám má údajne na svedomí množstvo obetí, predovšetkým kurdských občanov Iraku. Bol to brutálny diktátor a tyran. Svet sa konečne dozvie pravdu. Dozvie?
Dozvie sa svet aj o tom, že boli to USA, ktorým Saddám vďačí za svoj nástup k moci?
Dozvie sa svet o tom, že v čase najhorších útokov Saddáma na Kurdov, bol stále na výplatnej páske americkej CIA?
Dozvie sa svet i to, že to boli opäť aj Američania, ktorí dodávali Iraku zbrane, ako jeho oddaní podporovatelia?
Dozvie sa svet, že Irak nepredstavoval pre USA žiadnu hrozbu? Irak začal predstavovať hrozbu predovšetkým pre Izrael a dnes každý vie, že keby nebolo v oblasti Izraela, tak vojna v Iraku by sa nikdy nekonala.

Dozvie sa svet množstvo ďalších špinavých trikov, dohôd a úkladov, ktoré sú pred verejnosťou ukryté?

Pochybujem.

Pochybujem o spravodlivosti Made in USA. Pochybujem, že im vôbec ide o spravodlivosť. Ak by tak bolo, museli by súdiť predovšetkým svojich vlastných najvyšších politických predstaviteľov a najmä kuracích jastrabov, ktorí slepý fanatizmus ženie svet do záhuby. Nielen za to, že Saddámovi pomáhali a za smrť Kurdov sú teda spoluzodpovední.

Museli by niesť zodpovednosť za sankcie, ktoré zabili vyše 1 500 000 Iračanov. Z tohto počtu bolo takmer 600 000 detí!!! Toľko sa, pokiaľ viem Sadámovi nikdy nepodarilo zabiť. Aká bola ich reakcia?

Bývalá ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová vo svojom, dnes už povestnom interview na CNN, na otázku Leslie Stahlovej, či stála smrť vyše pol milióna irackých detí skutočne za to, odpovedala, že áno. Viete si predstaviť reakcie, ak by priamym vplyvom cudzieho štátu zahynulo v USA 1 500 000 ľudí? Viete si predstaviť, žeby cudzia mocnosť zabila obe Bushove dcéry a Busha štvala po Amerike v mene boja proti terorizmu?

Saddáma má vraj súdiť iracký ľud. V Iraku bol trest smrti zrušený. Aký trest mu teda spravodliví udelia? Neviem, vyčkávam a pozorujem.

Neverím však v spravodlivosť víťazov. Fraška a tlačovka na CNN v deň dolapenia (14. 12. 2003) bola celá v duchu made in USA. Ani jeden kritický hlas, ani jeden iný názor, ani náznak nesúhlasu, ani štipka opozície. Starostlivo vybratí novinári, ktorí nebudú klásť nepohodlné otázky a ktorí pošlú svetu odkaz, že všetci rozmýšľajú rovnako. Zábery a komentáre boli miestami tak tendenčné, že mi to občas pripadalo smiešne.
Krátke šoty nám oznamujú, že celý Irak sa raduje z chytenia Saddáma. Hŕstka poskakujúcich ľudí nás má presvedčiť o radosti irackého ľudu. Propaganda triumfuje a nie je to prvý, ani posledný krát. Spravodajstvo v štýle lacných amerických sitcoms sa zrejme dobre predáva.

Čo som vlastne chcel týmto článkom vyjadriť? To, že samotné dolapenie ma vlastne ani tak nezaujíma, ako skôr to, čo sa deje okolo. Svet lacnej propagandy, ktorá začína byť čoraz viac priehľadná, svet vplyvu a mediálnej moci, ktorá vie z čiernej vyrobiť bielu, z vraha hrdinu a vzápätí naopak ak jej to práve tak vyhovuje.

Pravdu povediac je mi jedno, čo čaká Sadáma. Je to tyran, ktorý si trest zrejme zaslúži, aj keď viem, že som ovplyvnený množstvom neustálych dezinformácií.
Znepokojuje ma to, že podobného tyrana si vyrobia kdekoľvek na svete, či už zaslúžene alebo nie. Znepokojuje ma fakt, že svet pozná väčších tyranov ako je Saddám Husein, ktorí sú nielenže na slobode, ale denne sa na nás pozerajú z televíznych obrazoviek. Znepokojuje ma, fakt, že hŕstka fanatikov v honbe za svojou šialenou predstavou sveta dokáže ohrozovať celý svet a tejto predstave obetovať nielen dane, zárobky, duševný kľud a pohodu ľudí, ale aj ich životy.

Na záver chcem zdôrazdniť, že pod USA nemám na mysli radových občanov, pretože viem, že mnohí z nich premýšľajú rovnako ako ja.

Roman (prop.sk)