rubrika: slovensko 2009

Prolog: Pred štyridsiatimi rokmi rokmi kolektív „99 pragováků“ a niekoľko politikov stalinistického krídla vtedajšej KSČ poslalo do Moskvy list, na základe ktorého uskutočnil Brežnev intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy. Táto ukončila Dubčekovu emancipačnú Pražskú jar komunizmu s ľudskou tvárou. V liste sa vtedy písalo: „ V této těžké situaci se obracíme na vás, sovětské komunisty, vedoucí představitele KSSS a SSSR, s prosbou o pos-kytnutí účinné podpory a pomoci všemi prostředky, které máte k dispozici. Jedině s vaší pomocí lze dostat ČSSR z hrozícího nebezpečí kontrarevoluce. “

A nedávne voľné pokračovanie :
Stretli sa raz Čútora, kačer Donald, alzheimerový Mižu a financmajster Pavol (ale nie ten z Tarzu) so svojimi pobratimami spoza Moravy, nepolitickým politikom Vaškom, s lesníkom a hostinským Kájom, neohrozeným vojvodcom a expertom na Rusko Lubošom a listonošom Sašom.

Pribrali zopár ďalších zneuznaných spoza Dunaja, Visly a Odry, vrátane bývalého Východného gubernátu. Všetci svorne zaplakali za nedávnymi časmi, keď sa ešte voda sypala a piesok sa lial a všetci mali prepožičaný patent na šírenie demokracie v rámci svojho piesočku.

Dokonca konštatovali, že dobre už bolo! Dohodli sa preto, že napíšu vladárovi za Veľkú mláku „Otvorený list“, že ostávajú jeho oddaní služobníci a len aby preboha na nich nezabúdal. Veď podaktorí majú ešte nie celkom dokonale zaopatrené potomstvo a každý (aj otrasený) dolár je dobrý!

Treba vytvoriť nové štipendiá, aby mládenci a devy z rodín týchto bardov demokracie mohli odputovať na skusy za Veľkú mláku. Čo po tom, že sme v Európskej únii, veď súčasní politici vraj trávia viac času na rokovaniach v Bruseli, ako vo Washingtone !!! – no hrôza, zaznela výčitka. No a už ani to NATO nie je to, čo bývalo. Chudáka Saakašviliho nechalo po jeho kaukazskom dobrodružstve v štichu a nepribehlo mu proti Veľkému medveďovi na pomoc! To tvrdia „bojovníci“, zväčša s „modrou knižkou“ (podaktorí mali aj červenú!), ktorí armádu videli tak najskôr defilovať z červeného koberca.

To im však nevadí pri tom, ponúkať ďalšie kontingenty „misionárov“ pod Hindukuš, ako prejav „svojej“ oddanosti. Skutočný prejav oddanosti by to bol v prípade, keby podľa biblického príkladu Izáka, tam vyslali obetovať svojich vlastných potomkov! Ale toho sa bohdá nedočkáme.
Zásadnou mýlkou tejto podarenej skupinky je, že vladár za oceánom považuje nebodaj ešte stále ich bývalé piesočky s kýbličkami a formičkami za dôležité ihrisko z pohľadu svojich globálnych záujmov, len mu to treba úpenlivo pripomínať.

Svedčí to o vrchovato naplnenej miere naivity pisateľov, kde mimoriadne tvorivým spoluautorom textu bol zrejme dramatik českého pôvodu. To, čo našich vyslúžilých-zaslúžilých najviac stresuje a znervózňuje sú možné pragmatické ústupky vladára spoza Mláky Velkému medveďovi. Sú tým totiž, ako tvrdia, ohrozené „hodnoty“. . .! Teda žiadne „medveďku daj labku . .“, ale rozhodnejšie a zásadové vystupovanie aj v rámci protiraketovej obrany, lebo by mohla byť, ako nezištne argumentujú, dôveryhodnosť vladára v našich zemepisných šírkach ochromená.

Skupinka ďalej konštatovala, že bez zámorskej podpory budeme v zime naďalej mrznúť a že Nabucco tak ostane len prázdnou spevohrou.
Títo páni argumentujú, že cieľom musí byť udržať stredovýchodnú Európu (a prečo len tú?) „v správnom kurze“, kažému je jasné, že len v tom ich ! Kladieme si preto otázku, v koho mene týchto 22 rytierov smutnej postavy vystupuje ?

Juraj Borský