Rubrika: balkán 2008

Srbsko a bývalá Juhoslávia boli svojho času, tak si ju tí starší ešte pamätajú, úspešným a váženým štátom, ktorý sa výrazne angažoval aj vo svetovej politike. Bývalý komunistický systém u nás hľadel s veľkou nedôverou na tamojšie pomery a všetkými spôsobmi sa nám snažil zamedziť kontakty s touto krajinou (viď. politika „výjazdných doložiek“). Mnohí naši občania pri svojich dovolenkách závideli Juhoslovanom slobodu cestovania, prístup k západným tovarom a podobne. Je paradoxné, že naši mladí 3. sektoroví aktivisti, ktorí sa teraz mohutne angažujú v Srbsku za zmenu pomerov v prospech EÚ na NATO, nemajú zrejme ani potuchy o týchto faktoch. A nevdojak znovu preberajú, vo vzťahu k Srbsku, staré totalitné a komunistické predsudky (zabalené do rétoriky o demokracii a slobode). Vzhľadom na množstvo potomkov našej bývalej nomenklatúry medzi nimi, by nás to nemalo udivovať. Markantným javom bývalej Juhoslávie bola jej neangažovanosť vo vojenských blokoch Západu a Východu. To sa jej stalo osudným po rozpade tzv.Východného bloku. USA za pomoci EÚ a NATO, rýchlo zaplnili vzniknuté vákum. Rozparcelovanie Balkánu, je totiž najlepšou cestou k jeho ovládnutiu.

»Srbsko je dôležitejšie, ako úvery MMF«
Medzi západnou orientáciou a samostatnosťou. Rozhovor s expertom na Balkán Nebojsa Malicom
Zhovárala sa : Cathrin Schütz

Nebojsa Malic, z Bosny pochádzajúci historik a expert na Balkán, žil od polovice roku 1990 v USA. Od r. 2000 vychádza jeho týždenná rubrika »Balkan Express« v americkom webovom magazíne Antiwar.com

V nedeľu sa uskutočnia v Srbsku predčasné parlamenté voľby. Potáca sa krajina od jednej politickej krízy k ďalšej?
Srbsko sa nachádza, od pádu vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča koncom r. 2000 prostredníctvom opozičného zväzku DOS, v kríze. Medzi stranou Vojislava Koštunicu a ostatnými DOS stranami pod vedením Zorana Džindžiča existovali stále konflikty. Džindžič sabotoval prezidentské voľby, keď sa očakávalo víťazstvo Koštunicových kandidátov. Koštunicovým poslancom bol ilegálne odňatý mandát. Zákony boli príjmané hlasmi neprítomných. V marci 2003 dosiahol Džindžič kontrolu nad všetkými pákami moci v Srbsku. Potom bol zavraždený.

Koreň dnešných konfliktov leží teda v zväzku Miloševičových protivníkov?
DOS bol výtvorom vlády USA. Nikto nevie, či Miloševič, alebo Koštunica vyhral voľby v októbri 2000. Volebné úrny horeli, keď prívrženci DOS zapálili parlament. Ja verím, že tu ležia dôvody konfliktov s DOS. Koštunica mal vo voľbách slúžiť ako ukážkový kandidát, aby sa dala Džindžičovi zámienka, organizovať demonštrácie a násilne zvrhnúť Miloševiča. Ale Koštunica odmietal sledovať tento scenár. On podnietil Miloševiča k odstúpeniu. Tým nezískala DOS žiadnu kontrolu nad políciou, armádou a tajnými službami. Potom, čo tieto boli neskôr vytvorené, bola týmto orgánom uťatá hlava, a Srbsko tu stálo bezmocné.Teraz tvrdí Demokratická strana prezidenta Borisa Tadiča, že EU- a dokonca integrácia do NATO sú »bez alternatívy«, pretože sa Srbsko nemôže samo brániť – pričom sa zámerne zamlčuje, že oni sú za to zodpovední.

Aký bol vývoj po Džindžičovej smrti?
DOS koncom roku 2003 stratila moc. Od tej doby je srbská politika »Bermudský trojuholník« medzi Koštunicom, radikálmi a prežívajúcou DOS. Obe vlády, ktoré existovali, stáli pod vedením Koštunicu a »G17Plus«, skupine prozápadných hospodárskych odborníkov. Rozhodujúcim faktorom pri aktuálnom rozpade vlády bolo ilegálne vyhlásenie nezávislosti Kosova. Demokrati a ich spojenci sa zúfalo držia moci, aby im zverenú misiu dotiahli do konca, zatiaľ čo Koštunica,  socialisti a radikáli rozhodli, že Srbsko je dôležitejšie, ako úvery MMF a pôžičky Svetovej banky.

Ako už pri prezidentských voľbách vo februári, z ktorých vyšiel víťazne prozápadnýTadič, hovoria médiá o »referende« za, alebo proti Európe. Zmenilo situáciu odštiepenie Kosova?
Srbi zažili, napriek všetkej mediálnej dezinformácii, že vedúce krajiny EÚ podporili »nezá-vislosť« Kosova. Sedem rokov sa im predstieralo, že Západ je priateľ a partner Srbska, ale všetko, čo dostali, bola len šikana.

Koalícia medzi Koštunicovou stranou a radikálmi sa zdá možná. Čo sa tým zmení?
Ja neverím, že táto koalícia by mala konzistentný hospodársky program, ale najmenej spoznajú, že Srbsko si musí zachovať svoju česť a hrdosť. Rozhodujúcim mankom všetkých týchto »demokratov«, »reformistov« a tzv. občianskych aktivistov v Srbsku, je ich arogancia a presvedčenie, že ich cesta je tá jedine možná. So svojim národom zaobchádzajú s hlbokým opovrhnutím a starajú sa len o svoje udržanie moci, svoje privilégiá a ich bohatstvo. Ľudia si to už začínajú uvedomovať. Sľuboval sa im raj a prišla bieda a beznádej.

Pre Západ na každý pád platí, znova zabrániť koalícii s radikálmi. »Demokratom« sa teda znova poskytuje krytie chrbta, napríklad podpisom Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) s EÚ. Urobí to dojem na voličov?
Nuž, Srbi sú niekedy pochabí, ale nie hlúpi. Tak ako západná tlač, aj srbský ľud spoznal v podpise SAA len PR-manéver. Vtip je, že dohoda nevstúpi do platnosti, pokiaľ nebudú splnené podmienky Haagského tribunálu. Tribunal nemá u Srbov dobrú povesť, je to taký politický kvázi súd, ktorý prenasleduje srbských politikov, zatiaľ čo moslimov, Chorvátov a Albáncov, ktorí boli zapletení v 90-tych rokoch do ukrutností, oslobodzuje. Keďže sú jeho požiadavky naviac nekonečné, musí byť každému jasné, že SAA zostane navždy v zásuvke.

»Serbien ist wichtiger als IWF-Kredite«
http://www.jungewelt.de/2008/05-10/014.php