30.12.2009

INTERVIEW: maďarský autor György Dalos o znovuzosilnenom antisemitizme vo svojej vlasti

Pán Dalos, vy ste sa narodili 23. septembra 1943 v Budapešti. Šesť mesiacov neskôr, v marci 1944, obsadili Nemci Maďarsko. Začalo »Konečné riešenie«. Ako ste prežili?
Moji budapešťskí príbuzní a ja, sme boli najskôr sústredení v jednom tzv. Židovskom dome v 13. okrese. Od novembra 1944 sme boli potom v gete. Tam bolo zatvorených zhruba 100.000 ľudí. Neexistovali už síce žiadne vlaky, aby sa uskutočnili deportácie, ale stále znova boli židia  »šípovými krížmi«, maďarskými fašistami, strieľaní, panovali choroby a hlad. To boli absolútne katastrofálne pomery. Ak by nás v januári 1945 neoslobodila Červená armáda, nezobralo by to zrejme dobrý koniec.

Pre iných z Vašej rodiny prišlo oslobodenie neskoro.
Skutočne. Zatiaľ čo budapešťskí príbuzní zostali z väčšej časti na žive, boli skoro dve tretiny mojich rodinných príslušníkov, ktorí žili na vidieku, deportovaní a zavraždení.

Aj Váš otec bol odvlečený.
Áno, on musel ísť na nútené práce. V tomto čase dostal tuberkulózu. Oslobodenia sa síce dožil, ale potom, v júli 1945 zomrel v Budapešti na tuberkulózu. Až do mojich dvanástich rokov som žil v rôznych židovských detských domovoch a internátoch, potom som býval u svojej starej mamy. Táto bola pomocná pracovníčka v jednom remeselníckom družstve. Patrili sme k najnižšej vrstve židovských malomeštiakov.

V tejto dobe Vašej mladosti nastalo aj povstanie z 1956, ktoré ste zažili. Existovali vtedy aj antisemitské podtóny?
Nie, počas povstania bol antisemitizmus na prekvapivo nízkej úrovni. Neboli žiadne pogromy.
Minimálne v týchto desiatich, dvanástich dňoch panoval skutočne určitý druh národnej jednoty.  Kto považoval Sovietov a stalinistov za hlavných nepriateľov, patril k tomu. To bola už veľká vec.

A potom?
V Kádárových rokoch sa skúšalo o tejto téme nehovoriť. Samozrejme žili predsudky naďalej, aj v kruhoch inteligencie. Avšak neexistovali viac žiadni kapitalisti a žiadna viditeľná židovská vrstva, Židovstvo ako náboženstvo bolo tak, ako ostatné náboženstvá, pomerne potláčané. Preto sa verilo, keď prišla zmena, že antisemitská tradícia v Maďarsku nie je viacej veľmi živá. To bol samozrejme obrovský omyl !

Medzitým sa ukazuje stále otvorenejšie.
Pozoruhodné pri tom je, že židovstvo dnes ako také, nehrá viac v Maďarsku žiadnu dôležitú úlohu. Ide o nanajvýš 120.000 ľudí. A z týchto je len niekoľko tisícok aktívnych v politike a médiách. Ostatne nie som uzrozumený, keď sa celá maďarská spoločnosť označuje ako antisemitská. Starý jed antisemitizmu však nadalej účinkuje až dodnes.  Avšak celá spoločnosť? Tu však vidím aj iné príklady.

Imre Kertész sa začiatkom novembra v denníku »Welt« vyjadril o Maďarsku: »Pravicoví extrémisti a antisemiti majú navrch.«
Kertész nie je politikom, a o to skôr žiadnym diplomatom. Je spisovateľom. On hovorí, čo si myslí. Avšak to tiež považujem v poriadku.

Vo svojej a Vašej vlasti bol Kertész za to ostro napadnutý.
Kertész sa stal nielen terčom radikálnej pravice, ale pravice vôbec. Tento »kresťansko-nacionálny« prúd ho nevie zniesť. To bolo tak už za čias, keď ešte nerobil žiadne verejné vyhlásenia. Začiatkom  90-tych rokov si zobrali Kertésza na mušku a od Nobelovej ceny 2002sa to ešte zhoršilo. V Maďarsku sa naraz objavili hlasy, ktoré tvrdili, že on nie je žiadny Maďar – ale žid. Ja si myslím, úplne jedno, čo Kertész hovorí, on bude v týchto kruhoch braný vždy len ako nepriateľ. Pritom on je v Maďarsku pomerne populárny spisovateľ. Jeho»Román jedného bez osudu« bol v roku Nobelovej ceny 80.000 krát predaný.

Ak si spomenieme na antisemitské nevraživosti voči Kertészovi a iným autorom, alebo vidíme snímky mašírujúcich pravicových radikálov, pýtame sa, či sú židia v Maďarsku ešte bezpeční.
Tak ďaleko to ešte nie je. Avšak problémom je, že to aj v 30-tych a skorých 40-rokoch nebolo tak ďaleko. Kedy sa latentné nebezpečie stane akútnym, sa nedá predpovedať. Avšak všeobecné zhoršenie sociálnej atmosféry sa môže niekedy prevrátiť do niečoho, čo nie je želateľné. Útoky na maďarských Romov boli dlhé roky verbálne, avšak potom bolo v posledných dvoch rokoch zavraždených deväť Romov! Prečo?
A akú úlohu tu hrali predchádzajúce verbálne útoky? Keď niekde skladuješ tony pušného prachu, možno nebude nikoho, kto by tam hodil zápalku. Avšak keďto niekto predsa urobí, potom je tu katastrofa. To je môj strach o Maďarsko.

GYÖRGY DALOS – sa narodil 1943 v Budapešti. Tento vyštudovaný historik patril v 70-tych rokoch k zakladatelom ilegálneho demokratického opozičného hnutia v Maďarsku. Dalos, autor početných románov a historických štúdií, žije dnes v Berlíne. Za svoju, tento rok vydanú knihu u C. H. Becka »Opona sa dvíha. Koniec diktatúr vo východnej Európe« bol na Lipskom knižnom veltrhu 2010 ocenený »Knižnou cenou k európskemu porozumeniu«.
Rozhovor viedol Christian Buckard.

„Das alte Gift wirkt fort“
http://www.juedische-allgemeine.de/epaper/pdf.php?pdf=../imperia/md/content/ausgabe/2009/ausgabe52/19.pdf