12.09.2009

"Ja už viacej nebojujem!", hovorí spisovatel Péter Nádas o pravicovej politike a o všetko rozožierajúcej korupcii

STANDARD: Pán Nádas, Maďarsko zdá sa, práve ušlo štátnemu bankrotu. Stále častejšie čítame o prehmatoch radikálov proti židom, Rómom a homosexuálom. Spoznávate vlastne ešte svoju krajinu?
Nádas: Áno, predsa. Ja som už vždy vedel, že to v hĺbke vrie, že tu existujú problémy, o ktorých sa nehovorí, ktoré neboli komunikované. Všetky tieto sa teraz dostali napovrch a totiž z jedného celkom nešťastného dôvodu. Maďarský štát nielen s veľkou snahou tesne zabránil bankrotu, on už viacej neexistuje. Práve som si prečítal, že naše policajné odbory uzavreli dohodu s pravicovými extrémistami. Tu sa potom netreba diviť, keď polícia po atentátoch proti Cigánom, alebo iným menšinám nenájde žiadnych páchateľov.

STANDARD: Ako vážna je situácia? Čo tu v Maďarsku nefunguje?
Nádas: Štát nefunguje. Štát je rozožraný korupciou. Táto korupcia s v uplynulých dvadsiatich rokoch neoslabila, ale stala sa silnejšou. To sa stalo druhým hospodárskym systémom. V tomto období zažila krajina aj enormný technický pokrok, celá infraštruktúra sa zmenila. Medzitým existuje aj mnoho bohatých ľudí, bohatých rodín, malá vrstva boháčov, dokonca superbo-háčov. Títo si postavili svoje podniky, svoje domy a zámky. Ale medzi tým neexistujú viacej žiadne cesty, žiadne spojenia. Všetko, čo predtým patrilo k obciam, štátu, sa rozdrobilo a preto sa stala všeobecná nespokojnosť tak veľmi veľká. Všetky doterajšie vlády nesú za to zodpovednosť, ale o tom samozrejme nechcú nič vedieť. Štát takpovediac skolaboval.

STANDARD: To značí: že demokratické štruktúry, ktoré sa vytvorili v Maďarsku po páde Železnej opony, sa v konečnom dôsledku nepresadili?
Nádas: Oni stroskotali, spolu so mnou. Ja stroskotávam skoro každý deň, ale ja aj už viacej nebojujem, pretože sa to jednoducho neoplatí. Celkom jednoducho, pretože tieto demokratické štruktúry u nás v Maďarsku sú využívané sieťou korupčných ľudí.

STANDARD: Mnohí sa predsa divili, že práve Maďarsko bolo zrejme celkom nepripravené zasiahnuté touto finančnou a hospodárskou krízou. Sľubovali strany v Maďarsku v minulosti priveľa?
Nádas: Strany všade sľubujú vždy veľa. To je jedna z celkom veľkých slabostí demokracie.  Politici v tejto fáze zabudli, hovoriť úprimne o stave národa. To je však všeobecný jav. Maďarská zvláštnosť ale je, že sa tu musí udržovať v pohybe jedna spoločnosť, ktorá nemá žiadnu fungovania schopnú strednú vrstvu s majetkom. Tento „umelecký kúsok“ maďarská spoločnosť nedovŕšila. Podľa všetkého sa tu nepodarí, vybudovať jednu občiansku strednú vrstvu. Spoluzodpovední sú pre to aj naši západní susedia, ktorí so svojimi  veľkými medzinárodnými koncernmi túto situáciu využili. Teraz tieto veľké podniky opúšťajú krajinu.

STANDARD: Uviazol reformný proces, ktorý bol po 1989 zavedený v Maďarsku?
Nádas: Áno, on uviazol, alebo lepšie povedané, on vôbec nikdy neexistoval. Napríklad nebol zreformovaný penzijný a zdravotný systém. To hlce teraz množstvo peňazí. Treba povedať: táto zmena na občiansku spoločnosť sa už pri prvom pokuse nepodarila. Ja však nie som celkom bez nádeje, pretože vidím, že zhruba polovica obyvateľstva celkom vážne pracuje a  nezdiela tieto rozhadzovačné a korupčné predstavy. Teda mám nádej, že máme ešte jednu možnosť, ísť iným smerom a nie do samovraždy.

STANDARD: Zlyhala teda aj Ľavica, ktorá dlhé roky v Maďarsku vládla?
Nádas: Áno, totálne zlyhala. Aj liberáli zlyhali. Všetci sú korupční. Nachádzame sa aj pred parlamentnými voľbami, a skutočne sa nevie, koho treba voliť. Avšak ak nepôjdem k voľbám, podporím tým ultras, extrémistov.

STANDARD: Podarilo sa pravicovým extrémistom v Maďarsku teraz vytvoriť niečo, ako akúsi revolučnú situáciu?
Nádas: Nachádzame sa na okraji tejto situácie. Pravicoví extrémisti ovládajú médiá a spôsob vyjadrovania sa vo verejnosti. Ja nemôžem vyjsť z bytu bez toho, aby som počul , alebo videl ich strašlivé heslá.

STANDARD: Je to teraz nakopená nenávisť, ktorá sa tuná šíri, nenávisť ako samostatný atmosferický faktor všedného dňa?
Nádas: Áno, je to jednoducho hlúposť, hlúposť, ktorú nemožno osloviť. Nenávisť samotná navytvára nutne toľko zla. Avšak nenávisť spojená s hlúposťou – to je už nebezpečné.

STANDARD: Vidíte tu historickú kontinuitu k fašizmu 1930-rokov v Maďarsku?
Nádas: To je jednoznačné, všade jednoznačné. To sa dá pozorovať aj v Nemecku.

STANDARD: Možno si predstaviť, že sa aj v Maďarsku vyvinie niečo také, ako demokratický konsenzus proti pravicovým radikálom?
Nádas: V súčasnosti nie. Aj preto nie, pretože pravicová opozícia je na love hlasov.

STANDARD: Rómovia vo Vašej krajine sú prednostným cieľom útokov pravicových extrémistov. Je demokracia v stave, lepšie riešiť rómsky problém, ako predtým Socialisti?
Nádas: Nie, neexistuje žiadna koncepcia. Cigáni sú tí prví, ktorí strácajú svoje pracovné miesta. Nemajú žiadnu možnosť pracovať. Žijú odlúčení na vidieku a na okrajoch dedín v gettách. Aby sa tento problém riešil, treba mať prekvitajúce hospodárstvo, ktorého zbytky prídu potom k dobru aj Cigánom. Avšak neexistujúce hospodárstvo to nedokáže.

STANDARD: Čo zostalo v Maďarsku z európskej eufórie?
Nádas: Neexistovala európska eufória. Bolo to manželstvo z rozumu a vedelo sa, aké to má negatívne stránky. Avšak tiež sa vedelo, že to bola jediná schodná cesta. Jedna časť obyvateľstva – asi 60 percent – sa tešila, keď sme sa stali členmi EÚ. Ale to je medzitým už čiastočne preč a urobilo miesto jednému, skôr nepriateľskému postoju.

STANDARD: Pán Nádas, počúvajú Vás ešte, alebo iných maďarských autorov ako Péter Esterházy, alebo György Dalos?
Nádas: Nie, my sme zradcovia. Píše sa, že Esterházy a ja sme zradili krajinu. To čítam každý týždeň raz – alebo dvakrát. V televízii a v rozhlase sa to tiež hovorí.

STANDARD: Aké to má pre Vás dôsledky?
Nádas: Môj život to samozrejme neurobilo ľahším. Ale ja to príjmam. Ja som svoj názor prejavil. Ja som demokrat a bol som ním aj pred pádom múru. Ja som svoj názor povedal aj vtedy, a ja som prežil jednu diktatúru, zvládol a zvládnem teraz aj túto situáciu.               

(Autor: Wolf Scheller.DER STANDARD, Printové vydanie, 5.9.2009)
K osobe:
Péter Nádas sa narodil 1942 v Budapešti a od 16 rokov je úplná sirota. Po štúdiu chémie pracoval ako fotoreportér a novinár. Jeho prvý román, Koniec jedného rodinného románu (1979), bol v Maďarsku publikovaný až roky po jeho dokončení, pretože Nádas platil pre cenzúru ako nežiaduci autor. 1986 vyšla jeho kniha Opus magnum kniha spomienky. Nádas dostal mimo iné Rakúsku štátnu cenu pre Európsku literatúru (1991), Kossuthovu cenu (1992) a Lipskú knižnú cenu (1995). Žije v Budapešti a v Gombosszegu.