Je skoro symptomatické, že sa o svojich bytostne vlastných záležitostiach dozvedáme najskôr zvonku, od nezaujatých pozorovateľov. Svedčí to o našej nízkej úrovni sebareflexie a občianskej statočnosti. Tvárime sa, akoby nás vývoj nášho hlavného mesta vôbec nezaujímal. Kde ostali po 19 rokoch “slobody“ bývalí protagonisti samizdatov „Bratislava nahlas“? Mnohí z nich sedia práve v mestskej samospráve, ktorá odkýva každé želanie prevažne zahraničných investorov, bez ohľadu na názory obyvateľov mesta.

MEGA-CITY
Hlavné mesto Slovenska zažíva bez akýchkoľvek zábran účinok porušenia tabu

Na prelome roku (pozr. Freitag 50/07) sa Martin Leidenfrost zaoberal pohraničnými otázkami. Vtedy práve vstúpila, skoro pre všetky členské štáty EÚ do platnosti Schenghenská dohoda, takže vonkajšia hranica EÚ postúpila až na východnú hranicu Poľska, Litvy, Estónska, Maďarska a Slovenska. Tentoraz sa poohliadol  pred vlastnými dverami domu. Bratislava to nepočúva nerada, keď sa o nej hovorí, že je „Dubajom strednej Európy“. Nie je to však pre zrazu objavené ropné pramene, ale preto, že na úpätí Malých Karpát sa výškové úlety architektúry dotýkajú neba.

V Bratislave nevie nikto v skutočnosti povedať, prečo práve v Bratislave vystreľujú mrakodrapy zo zeme. Slovenské hlavné mesto má len 425.000 obyvateľov, ktorí sú rozmiestnení na polovičnej ploche Berlína, dôvodom teda nemôže byť nedostatok miesta. Prečo sa práve bývalý Pressburg-Pozsony-Prešporok, ktorý ku koncu Prvej svetovej vojny bol malým mestom s nemecko-maďarsko-slovenským osídlením, premieňa na „ Stredoeurópsky Dubaj", to ma už zamestnáva dlho. Po prvé, žijem v tomto meste od r. 2004, aj keď v najodľahlejšej mestskej časti. A po druhé, práve mi stavajú takéto niečo pred nosom?

V mojom štvrtom slovenskom roku tuším určitý druh odpovede, ale urobím dobre, ak si ju ponechám pre seba. Cisárovna Mária Terézia voľakedy polichotila Bratislavčanom, keď 60 kilometrov vzdialenú Viedeň označila ako "pekné predmestie Bratislavy". Namiesto toho, aby som si z panovníčky zobral príklad, povedal som verejne, že tomuto oneskorenému veľkomestu chýba charakter a že mu teda urobí ceľkom dobre pár pohodených výškových budov.

To nezvýšilo moju obľúbenosť. Napriek tomu chcem naďalej špekulovať o tom, prečo práve toto "little big city" je rozkopávané pre veže a komplexy, ktorých mená nepotrebujú žiadny preklad: Tower 115, Vienna Gate, Koloseo, Universo, Condominium Renaissance, City Business Center, Westend Business Park, Aupark Tower, Europex Tower, Glória Tower, Lakeside Park, Digital Park.

Štyri- päť faktorov sa mi zdá vhodných ako odpoveď. Najprv by tu bolo porušenia tabu bez akýchkoľvek zábran. Na rozdiel od súdruhov v Prahe, Brne, alebo v Budapešti, položili svojho času bratislavskí komunisti svoju sekeru na staré mesto. Pre priesek, ktorý barokové staré mesto rozrezal na dve polovice bola zdemolovaná jedna z dvoch synagóg.. Od tej doby sa vinie okolo Dómu sv. Martina štvorprúdová vybetónovaná nákladná cesta.

Neskôr, v trhovom hospodárstve, sa pridružila prítomnosť prevažne západoeurópskych investorov, ktorí sa snažili navzájom sa prebíjať. Pod katolíckymi markytánmi, ktorí od r. 1990 mesto spravujú, sa investori cítia dobre. Často ťahajú kancelárske budovy do výšky bez povolení a platia penále ako náklady na poštovné. Magistrát potom dodá povolenie, aj s bozkom ruky, dodatočne. Prednedávnom bola demolovaná priemyselná pamiatka, bývalá Káblovka. Bez povolenia, následky nehrozia . . .!

Ako ďalšie dôvody uvádzam: mimoriadne pasívna verejnosť – volebná účasť na komunálnych a regionálnych voľbách sa pohybuje medzi 10 a 25 percentami - k tomu mimoriadne ohybní mestskí poslanci a mimoriadne nízko vyvinutý pocit kultúrnej sebadôvery slovenského národa.

Týmto som určite zasa povedal priveľa. Aj keby moja analýza bola chybná, stavať sa bude na každý pád. Chcel som vedieť, ako bujne bude vyzerať „Skyline“ v skutočnosti, a navštívil som v Radnici Štefana Šľachtu. Tento starý profesor je "hlavným architektom" tohto mesta na Dunaji. Pôvab a tragika jeho úlohy tkvie v tom, že jeho úrad bol vytvorený až vtedy, keď už bolo neskoro.

Ako väčšina obyvateľov, pozerá sa Šľachta na ťah do vertikály kriticky. Bojí sa, že premávka z päťposchodových podzemných garáží úplne zapchá cesty. "Ja bojujem predovšetkým proti výškovým budovám pre obytné účely", povedal v bezchybnej nemčine. Pritom utrúsil, že žiadna z príštiacich „rezidenčných veží“ nedosahujú kvality bývania v už prekonaných panelákoch v Petržalke, kde on sám ostáva bývať z presvedčenia.

Poznám tieto byty. Majú štyri izby, priestornú loggiu, praktický pôdorys, mnohé sú priechodné v kruhu, a pretože okná sú na obe pozdĺžne strany paneláku, majú od rána do večera slnko. Nikto na Slovensku sa to dnes neodváži vysloviť – hlavný architekt Štefan Šľachta má ale pravdu a stal sa mi sympatickým.

Naklonili sme sa nad plány a zoznamy a trvalo to jeden a pol hodiny. Podľa projektov výhľadu na mraky, bude v Bratislave v rokoch 2011 až  2012 stáť 30 až 40 vežiakov. Projektová fáza je minulosťou, ťahá sa smerom nahor, stavá sa rýchlo. Pol miliardy Euro pre "Twin City", pol miliardy Euro pre "Eurovea" a ešte raz pre "River Park", pokračovanie dunajskej promenády v pravo a v ľavo starého mesta, ešte raz toľko pre "Panorama City", "Lindenpark" a pár Tower viac. Východne od starého mesta dôjde k určitému zahusteniu, predpokladá sa 17 kusov.

Vznikajú plochy úradov pre 70.000 nových zamestnancov. "Kde týchto vlastne vezmeme?", pýta sa sarkasticky Šľachta, ktorý na svoje staré dni pôsobí dobre naladený. Napriek malým kompetenciám je to vzrušujúca práca. Hlavný architekt je denne v médiách, medzinárodne si ho podávajú. Vývojári "Twin-City" oznamujú, že im Norman Foster postaví mrakodrap, investori 39- poschoďového Twin-Towers "Panorama City" utajovali svojho star-architekta Ricardo Bofilla až do položenia základného kameňa. Mrakodrap je ostatne tiež relatívny pojem. Štefan Šľachta hovorí radšej o "vreckovom-Manhattane", pretože väčšina výškových budov bude potom len 80 až 110 metrov vysokých. Žiadne štíhle grácie, skôr zavalité skrine.

So záujmom pozorujem pekne urobené vizualizácie, ktoré mi týždenne svietia z bratislavských bezplatných novín. So slnečných návrhov si skladám európske hlavné mesto, ktoré vyzerá ako Potsdamer Platz v Berlíne, ale  vynásobené. A len z posunutými proporciami. Bratislava je osmina Berlína.

Možno bude toto mesto za dva, tri. alebo štyri roky vyzerať takto: na úpätí Malých Karpát ďaleko vybiehajúce dunajské mesto, z ktorého územného obvodu vyrážajú nápadné solitéry. Ako široké zbytky zubov pozvolne prežúvajúceho starého zvera.

Autor : Martin Leidenfrost
http://www.freitag.de/2008/09/08091001.php