rubrika: európa 2009

   Na Slovensku je uskutočnenie každého sna dobrodružstvom. Tento sen však bol nadmieru rojčivý aj odvážny. Matica slovenská a jej riaditeľ Stanislav Bajaník, Trnavský samosprávny kraj a jeho župan Ing. Tibor Mikuš spoločne s Občianskym združením Allegra a jeho prezidentom Pierluigim Solierim a manželkou Zuzanou Solieri si postavili cieľ – odhaliť na Duomo v Ravenne pamätnú tabuľu svätému Cyrilovi presne v deň 1.140. výročie jeho smrti – 14. februára 2009 (869). Trošku som v pozadí na tomto projekte spolupracoval, takže môžem o ňom podať svedectvo.

Dakto si môže položiť otázku: čo už len môže jedna mramorová tabuľa z carrarského mramoru, na ktorej je zapísaný výrok z kázne pápeža Jána Pavla II., ktorá v Ravenne odznela 11. mája 1986, spôsobiť v mysliach Talianov a čím môže byť pre nás pre Slovákov? Pokúsim sa na to odpovedať. Slováci získali svoj vlastný štát takmer na samom konci 20. storočia, preto musia mnohé dôležité kroky, ktoré majú iné národy dávno za sebou dobiehať. Na najvážnejšiu úlohu sprostredkovateľa a vyjednávača toho, aby sa tento projekt mohol uskutočniť sa podujal Pierluigi Solieri. Bol to on, kto u arcibiskupa diecézy Ravenna – Cervia Giuseppe Verucchiho a u povereníka diecézy pre kultúru Guida Marchettiho jedinečným umením diplomata vybavil povolenie na osadenie Pamätnej tabule sv. Cyrilovi na historický múr kostola z 5. storočia. Skutky Pierluigiho Solieriho by si zaslúžili ocenenie od ministra kultúry Slovenskej republiky. Kedysi na to bola určená Pocta B. Björnsona, dnes neviem, či máme vôbec nejaké ocenenie pre ľudí z európskych krajín a zo sveta, ktorí nezištne pomáhajú šíriť slovenskú kultúru vo svete. Aj keď je Pierluigi Solieri Talian, cez svoju temperamentnú a pre Slovensko konajúcu manželku Zuzanu už vlastne aj napoly Slovák.

V sobotu 14. februára 2009 sa v Ravenne stal pre Slovákov malý zázrak. V Duomo v Ravenne prišla na slávnosť 1140. výročia pripomienky smrti sv. Cyrila delegácia Národnej rady SR na čele s podpredsedom NR SR JUDr. Miroslavom Čížom, ďalej poslankyňa Jana Vaľová, poslanec prof. Mojmír Mamojka a poslanec Dušan Jarjabek, ktorý v Duomo zaspieval aj Ave verum a staroslovenský Otčenáš. Na organe ho sprevádzal skladateľ Ľubomír Horňák. Na slávnosti sa zúčastnil pán riaditeľ Murárik z Trnavského samosprávneho kraja, riaditeľ z MZV Miroslav Musil a pozdravný list kardinála Jána Chryzostoma Korca, pod záštitou ktorého sa slávnosť konala, predniesol riaditeľ Stanislav Bajaník. Pán Bajaník odovzdal arcibiskupovi Giuseppe Verucchimu Pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda od Matice slovenskej.

Podpredseda slovenského parlamentu JUDr. Miroslav Číž vo svojom prejave zdôraznil, že práve obaja vierozvestcovia a kodifikátori staroslovenčiny sa stali mostami medzi kultúrami a duchovnými svetmi Východu a Západu. Napokon o tejto múdrej pravde sme sa mohli sami presvedčiť, keď sme na nádvorí biskupa Neona vstúpili do batistéria z 5. storočia, keď bývala Ravenna hlavným mestom Východorímskej ríše. Veľa sa o ceste oboch bratov možno dočítať z knihy Prvý učiteľ slovenského národa  (Život Konštantína Filozofa, rehoľným menom Cyrila, Lúč 1999) od Jozefa Kútnika Šmálova. Isté je, že cestovali cez Cividale, zastavili na obhajobe staroslovenčiny v Benátkach, kde zamýšľame ešte osadiť jednu pamätnú tabuľu v tomto slávnom „cyrilovskom roku“. Potom začiatkom decembra 867 navštívili Ravennu. Bolo to celkom logické. Žila tam predsa veľká komunita Grékov. Ak by som cestoval do Francúzska, hľadal by som v Paríži tiež najskôr Slovákov. Bratia pokračovali cez Rimini, po starobylej Via Flamminia až do Spoleta, Terni a Narni bezpečne do Ríma...

Neviem sa zmieriť s tým, že moja bratská slovenská rímsko-katolícka cirkev prešla bez jediného pripomenutia vlaňajšie 1180. výročie prvého kresťanského kostola v Nitre (828) a nechápem, že si nikto nepripomenul v ani rímskokatolíckych ani v grékokatolíckych ani v evanjelických chrámoch kostoloch 1140. výročie smrti svätého Cyrila. Ak by takého svätca a navyše Patróna Európy mali Poliaci vyhlásili by určite Rok svätého Cyrila. Na čo čakáme my, Slováci? Na nejaké záhadné povolenie?

Už 12. februára 2009 vycestovali do Ravenny kamenársky majster Karol Roganský z Krupiny a výtvarník, sochár a medailér Marián Polonský, obaja autori pamätnej tabule do Ravenny. Kamenársky majster Roganský vyryl do carrarského bieleho mramoru text:
„Na pamiatku 1140. výročia smrti patróna Európy, svätého Cyrila, 14. februára 869. „Tým, že Cyril a Metod uplatňovali charizmatické dary, rozhodujúcim spôsobom prispeli k budovaniu Európy nielen pokiaľ ide o kresťanské, náboženské spoločenstvo, ale aj o jej občiansku a kultúrnu jednotu.“ Pápež Ján Pavol II., Ravenna, 11. mája 1986. REPUBBLICA SLOVACCA; Ministero della cultura, Ufficio per gli Slovacchi all´estero, Regione autonoma di Trnava, Matica slovenská.“ A sochár Marián Polonský osadil do stredu hornej časti pamätnej tabule bronzovú sošku svätého Cyrila, ktorý drží list popísaný hlaholikou a pravou rukou naznačuje žehnajúce gesto. Svätožiaru okolo hlavy dômyselne vytvoril majster Polonský tak, že v nej je hlaholikou zaznačené Sv. Cyril a na podstavci Santo Cirillo. Pamätná tabuľa je dvojjazyčná, našťastie, v taliančine a v slovenčine. Pre Slovákov, ktorí pocestujú do Ravenny tak ponúkame príležitosť, aby okrem hrobky poetu Dante Aligieriho, hľadali aj Nádvorie biskupa Neona – Neonian court a Duomo v Ravenne, kde je osadená pamätná tabuľa jednému z Patrónov Európy svätému Cyrilovi.

Z Ravenny sme sa presunuli do Bologne, kde sa večer 14. februára 2009 o 19.00 hod. začínala Slávnostná akadémia spojená s odovzdávaním cien za prezentáciu Slovenska v Taliansku. Cenu zo skla od Gordany Turuk od Občianskeho združenia Allegra získali herečka Barbora Bobulová (herectvo) a futbalista Marek Hamšík (šport). Celá táto sláva sa odohrávala v centre starobylej Bologne na Piazza Maggiore v Palazzo Re Enzo z 12. storočia.

Keď som sa potom túlal pri Námestí Galvaniho a zašiel som do Museo Archiginazio, zažil som doslovnú citovú blaženosť. Našiel som tam medzi študentmi Bolonskej univerzity Petra Erdődiho, o ktorom som už písal v knihe Šľachtické rody, ale našiel som aj Teatro anatomico... Bola to historická sála, v ktorej sa robili prvé verejné pitvy ľudského tela. Nad mramorovou podložkou, na ktorej telo ležalo, sa týčili sochy Gallena a Hippokrata z dreva. Stačilo len privrieť oči a predstaviť si, ako sa o pár desiatok kilometrov, na Padovskej univerzite  takejto pitve priúčal (1588- 1591) aj náš krajan Slovák Ján Jessenius. Práve preto sa potom mohol stať vedúcim katedry anatómie, chirurgie na Wittenberskej univerzite, roku 1597 rektorom tejto univerzity a roku 1600 dekanom lekárskej fakulty. Zadosťučinenie a dobrý pocit byť Slovákom. 

Drahoslav Machala