Americká  politička Nancy Pelosi stretáva Dalai Lamu: »Naša karma« je, podporovať Tibet. Čína si vyprosuje každé vmešovanie z vonku

Dalajláma stráca medzi svojimi prívržencami stále viacej na vplyve, pretože podporuje len autonómiu a nie nezávislosť Tibetu, informuje v piatok New York Times z »Malého Tibetu«, ako sa hovorí severo-indickému horskému mestečku Dharamsala, pretože sa tam nachádza sídlo samozvanej »exilovej vlády« čínskej himalájskej provincie.

Preto sa kladie »otázka, či  Dalajláma stratil spojenie so svojím  ľudom«? Zdá sa, ako by bola vlajková loď amerických medií frustrovaná, pretože Dalajláma nie dostatočne otvorene podporuje separatistické bojové heslá po tibetskej »slobode a nezávislosti« a za »smrť« čínskeho prezidenta Hu Jintao. Preto vytvárajú hovorcovia »exilovej vlády« oheň s príbehmi o údajných čínskych ukrutnostiach pri potláčaní excesov násilia tibetských separatistov a rasistov proti ich čínskym spoluobčanom.

Zatiaľ čo Čína si v tejto rozvášnenej situácii vyprosuje akékoľvek zahraničné vmešovanie, hovorkyňa demokratickej väčšiny v Snemovni reprezentantov Kongresu USA, Nancy Pelosi, uskutočnila v piatok v Dharamsale návštevu Dalajlámu a prisľúbila mu podporu Ameriky: »Je to naša karma (určenie), pomôcť ľudu Tibetu«, provokovala Peking. Vyzvala medzinárodné spoločenstvo, »čínske utláčanie v Číne a v Tibete odsúdiť, ináč stratíme akékoľvek morálne právo, zasadzovať sa za ľudské práva kdekoľvek na svete«. Zároveň žiadala hlasy európskych konzervatívcov z Bruselu, »dať Tibetu rovnaké zaobchádzanie, ako v Kosove«,      a »pomôcť mu k nezávislosti«. Avšak list kritizuje aj prezidenta Busha za jeho  otáľanie, pretože na jednej strane »zásobuje Kosovo zbraňami«, ale, tak isto ako európske vlády, nechce verejne pre Tibet nič urobiť.

Tibet je minimálne už  700 rokov nepretržite provinciou Číny, to dokladajú tisícky tibetských a čínskych dokumentov v Pekingu, Nankingu a Lhase. Žiadna vláda sveta neuznala Tibet ako nezávislý štát. Samotný Jawaharlal Nehru, predseda Číne nie práve priateľsky naladenej Indie, povedal vo svojom prejave v Lok Sabba v roku 1954: »Pokiaľ viem, počas storočí žiadna cudzia vláda nespochybnila čínsku suverenitu nad Tibetom«. To sa zmenilo až v 1959.

V knihe »Tajná vojna CIA v Tibete«  ktorá vyšla v r. 2002 v USA, líčia obaja autori – Kenneth Conboy z neokonzervatívnej Heritage Foundation a James Morrison, cvičiteľ americkej armády pre CIA – hrdo a v detailoch, ako CIA v Tibete budovala tzv. hnutie nezávislosti proti zlej komunistickej Číne. Tam sa dá aj dočítať, že Dalajláma osobne spolupracoval s CIA  a požehnal plán ozbrojeného odporu. Tento ale skončil krvavým nezdarom, a separatisti ušli do exilu. Zrejme teraz ide o nový pokus. Medzi tým sa množia príznaky, že pred pozadím nastávajúcich olympijských hier má byť vyvolaná v Tibete »farebná revolúcia« podľa východoeurópskeho vzoru.

Rainer Rupp, Strategie der Spannungen
http://www.jungewelt.de/2008/03-22/026.php