MS NBC News

Rastúci počet kritikov na kapitolskom vŕšku a celom svete spytujú dôveryhodnosť Bushovej vlády a jej domnienok tak, ako nikdy predtým.
Paul Wolfowitz sa zdá byť zmesou protikladov, ktoré sa v ňom miešajú. Kľudný a predsa nie, stúpenec odvážnej akcie, ktorý hovorí jemným, snáď trasúcim sa hlasom, Wolfowitz zdá sa, že udáva tempo svetovej arény ako jej nervózny otec. V určitom zmysle je otcom - myšlienky, ktorá nabrala na živote, spôsobom spurného dieťaťa, ktoré spôsobuje rodičom zármutok. Bol to Wolfowitz, superjastrab, ktorý po 11. septembri postrčil Bushovu vládu k novej radikálnej stratégii konfrontujúcej štáty, ktoré sponzorujú terorizmus. Bol to Wolfowitz, ktorý sa ako mladý zamiloval do myšlienky "národnej veľkosti" a dnes je považovaný za hlavného intelektuála Bushovej vlády - ktorý najtvrdšie tlačil za transformáciu vojny proti terorizmu na kampaň za zmenu režimu a demokracia v darebáckych národoch, obzvlášť v Iraku a islamskom svete. Dnes sa on a jeho neokonzervatívni kolegovia bránia. Bojujú proti narastajúcemu zástupu kritikov na kapitolskom vŕšku a na celom svete, keďže dôveryhodnosť Bushovej vlády a jej predpokladov je testovaná ako nikdy predtým...
Tento týždeň sa neokonzervatívna elita zhromaždila v snobskom lyžiarskom stredisku Beaver Creek, kde minulý rok Natan Sharansky, izraelský politik a tvrdý zástanca arabskej demokracie, predniesol dôležitý prejav (inšpirujúc okrem iných Dicka Cheneyho). A tak môžu v Beaver Creek neokonzervatívci vyhlásiť a vyhlásia neistý triumf. V Palestíne sa vynára druh akejsi demokracie. V Iraku nastala zmena režimu. Ak sa zbrane hromadného ničenia nenájdu, dôkazy Sadámovej neľudskosti budú rásť...
Budúcnosť sa však zdá komplikovanejšia a neistejšia ako neokonzervatívci dúfali a tak musia jastrabi dnes vymyslieť ako budú veci pokračovať. Medzi minuloročnými hosťami stretnutia v Beaver Creek - ktorá sponzoruje - American Enterprise Institute, neokonzervatívny think-tank - bol aj Ahmad Šalabí (Chalabi), iracký exilový vodca, ktorého považovali za kandidáta neokonzervatívcov na vedenie povojnového Iraku....
Problematickým sa stáva otázka ako naložiť so štátmi, ktoré podporujú terorizmus a majú zbrane hromadného ničenia, ako Irán, Sýria a Severná Kórea. Vláda sa zdá byť oveľa menej ochotná ísť do vojny a tlačí za multilaterálne riešenia. Avšak "neokonzervatívci sa , rétoricky povedané, zatlačili do rohu", vraví člen Bushovej vlády. "Sú akosi zavrznutí v pozícii, kde to jednoducho nemôžu nechať tak. Ak neurobia niečo s tým, aby sa Sýria a Irán postarali o terorizmus, budú vyzerať zmätení." Ohľadne týchto záležitostí sa zdá, že vláda nie je zjednotená. Jej predstavitelia hovoria o podstatnej demokracii v Iráne, avšak niektorí jastrabi stále diskutujú o stratégii, ktorá je podobná s predvojnovou situáciou v Iraku: financovanie krytých aktivít exilových vodcov ako Reza Pahlavi, syn iránskeho šacha.... Avšak toto všetko je viac filozofickou otázkou: môže byť demokracia vnútená silou alebo vonkajším tlakom? A je skutočne všeliekom?
Čo je jasné, je fakt, že vízia neokonzervatívcov sa stala jadrom americkej zahraničnej politiky... Wolfowitz a Perle sú vedúcimi svetlami, na čom väčšina súhlasí, ku ktorým sa pripojili ďalší ako napr. Lewis, Libby, Feith, Kristol, Kagan. Kolektívne ide o skupinu, ktorá sa po vojne vo Vietname odcudzila vlastnej Demokratickej strane. Sú charakterizovaní ako intelektuálna skupina, ktorá uctieva Lea Straussa, filozofa, ktorý idealizoval Platónove prednosti vo vodcoch a ktorého názory boli zhrnuté ako "ide o režim, hlupák."...
Neokonzervatívci, z ktorých sú mnohí Židia, sú občas považovaní za zástupcov izraelskej strany Likud - dokonca aj niektorými predstaviteľmi Republikánskej strany....Wolfowitz odmieta tvrdenia, že koná v mene veľkej, globálnej stratégie...
http://www.msnbc.com/news/926946.asp