Slovenská
televízia sa stala hovorkyňou úzkej ultra-liberálnej skupiny ľudí, ktorí do značnej
miery určujú jej programovú skladbu. Tento
trend od roku 1998 má stúpajúci charakter a dnešný, predprivatizačný tím jej riaditeľa
Rybníčka tento trend potvrdil najviac. Slovenská televízia sa stala miestom, ktoré
ani v najmenšom nereprezentuje bežného slovenského občana. Stala sa miestom vyjadrovania
politického a ideologického videnia sveta úzkej, ultra-liberálnej a liberálno-konzervatívnej
skupiny ľudí. Písal som o tom v článku Kto za koho kope. (odkaz na konci stránky) Dotýkajú
sa všetkých oblastí jej tvorby a ešte významnejšie sekundujú v súkromných televíziách.
Jednostranný odklon od pravidiel elementárnej demokracie môžeme vidieť na vrchných
poschodiach manažmentu STV, v hlavných spravodajských reláciách (Noviny STV a
Udalosti, komentáre), kde sú pozývaní politológovia a komentátori z rovnakého
názorového spektra, dokonca z tých istých inštitúcií.
Neprekáža
ani hrubé predvolebné porušovanie princípu konfliktu záujmov, kedy šéf rady STV
Miroslav Kollár, ktorý pracuje v Inštitúte pre verejné otázky.
Je
to však len zanedbateľná kvapka v mori jednostranného vývinu. Predsedovia Rady
STV od roku 1998 boli :
Juraj Franek
Marián Slovák
Miroslav Kollár Všetci
traja predstavujú identickú ideologickú platformu. Viem si predstaviť reakciu
mimovládnych organizácií ak by dvakrát po sebe boli predsedami Rady Slovenskej
televízie, inštitúcie, ktorá "rozhoduje o programovej skladbe STV" predstavitelia
jedného náboženstva, ktorého percentuálne zastúpeného v populácii menej ako 0.5%?
Presne
to sa totiž stalo - po roku 1998 boli predsedami Rady STV Jaroslav Franek a herec
Marián Slovák. Tretí v poradí - Kollár predstavuje názorovo presne rovnakú platformu
ako jeho predchodcovia. Bez ohľadu na pridelenie hodnotového postoja k tomuto
faktu, pozrime sa na týchto pánov bližšie: Pán
Franek sa "zviditeľnil" podávaním trestného oznámenia na Dr. Saleha
a tiež vydavateľa za vydanie knihy Proč se vraždí v Izraeli a šírením účelových
lží. Na adresu kandidáta, ktorý nevyjadroval jeho hodnotové postoje napísal: "Z
pohľadu židovskej komunity je zarážajúce, že šéfredaktor "Zmeny" Maroš
Púchovský bol počas "parlamentnej noci" 4. 11. 1994 menovaný do Rady
rozhlasu pri Národnej rade Slovenskej republiky. Jeho menovanie vyvolalo protest
UZ ZNO (Ústredného zväzu židovských náboženských obcí) adresovaný parlamentu.
Krátko citujem z protestu: Považujeme za škandalózne rozhodnutie o vymenovaní
M. Púchovského za člena grémia, ktorý má ovplyvňovať ideovú skladbu verejnoprávneho
vysielania. Takéto rozhodnutie hodnotíme ako krok, ktorý predstaviteľovi bulvárnej
antisemitskej tlače dáva do rúk kontrolu nad celoplošným slovenským verejným rozhlasovým
vysielaním. Tento krok je v hrubom rozpore s duchom parlamentnej demokracie aj
elementárnej ľudskej slušnosti." Menovanie
predstaviteľa pol percentnej, značnej radikálnej menšiny akosi v rozpore s "duchom
parlamentnej demokracie a elementárnej ľudskej slušnosti" nie je, napriek
ich viditeľnému názorovému extrémizmu. Ďalším
predsedom Rady STV bol herec Marián Slovák, podporovateľ extrémistickej skupiny
Ľudia proti rasizmu a hlas za mnohými jej mediálnymi excesmi a horlivý bojovník
proti tzv. rasizmu.
Tretím v poradí je
už spomínaný Miroslav Kollár, ktorý písal pre liberálny ľavicový plátok Mosty,
pre prílohu Fórum v denníku Sme a pre Domino fórum. Spolupracuje s Inštitútom
pre verejné otázky (predseda ktorého je Mesežnikov a čestný prezident Bútora) a s Mediálnym inštitútom, ktorý ho do Rady STV nominoval a
ktorého bol riaditeľom.
Prečo to píšem?
Pretože chcem poukázať na veľmi úzke názorové a ideologické spektrum ľudí, ktorí
v STV a okolo STV pracujú a ktorí dnes, slovami Franeka, ovplyvňujú "ideovú
skladbu verejnoprávneho vysielania."
Na skladbe spravodajstva je to možné
vidieť.
Nie je to len jedna z najdlhších
relácií v dejinách televízie Pod lampou, na ktorú sa vzniesla spŕška kritiky a
ktorá sa podľa čitateľa SME stala televíznou obdobou Domina fóra. (súčasný šéfredaktor
je Šebej, predchádzajúci Hríb). Áno - redaktor Hríb si vytvoril mediálnu obdobu
svojich novín.
Samozrejme všetky hlasy
riaditeľ ignoroval. V danej súvislosti si opäť dovolím zacitovať Franeka, ktorý
keď jeho príspevok odmietli uverejniť v novinách vraví:
"Uvedená skutočnosť
je v hrubom rozpore s novinárskou etikou a elementárnou slušnosťou." Myslím,
že vzhľadom na dnešnú orientáciu slovenských denníkov a možnosť vyjadrenia sa
v nich to komentár nepotrebuje. Aké
sú dlhodobé vyhliadky STV? Bude naďalej ignorovať slovenských občanov alebo sa
bude správať ako médium, ktoré je tu predovšetkým pre tých, ktorí ho platia? Priemerný
občan Slovenska zrejme ťažko pozerá oslavné relácie (Vadkerti show, 8. júna. 2004,
STV 1) o rôznych "aktivistoch", ktorí "obetavo, za nás všetkých"
bojujú za lepší život. Skutočne, pre človeka, ktorý nevie súvislosti sa to môže
tak javiť. Priemerný občan sa len sotva
stotožní s narkomanmi (Ďurkovič, MVO za legalizáciu marihuany...), ktorí nielenže
dostávajú mediálny priestor, ale sú zobrazovaní ako vzory pre ostatných a najmä
mládež.
Slovenská televízia sa tak ako nikdy predtým stala nástrojom lacnej
a značne zvrátenej propagandy. STV sa
topí v dlhoch. Je to údajne vyše 600 miliónov korún, čo predstavuje takmer neriešiteľnú
situáciu pre manažment. Východisko je zvýšenie sledovanosti. Tento pojem si však
pán Rybníček vyložil najhorším možným spôsobom - namiesto zlepšenia programovej
skladby STV, namiesto prípravy autorských programov, ktoré by oslovili väčšie
percento ľudí ako 1-2 percentného zastúpenia čitateľov Domina fóra, stavil na
nové džingle a reklamné spoty. Namiesto toho, aby neurážal voličov politických
strán mimo koalície hrubým rozdeľovaním ľudí na "slušných" a "neslušných",
poskytuje mediálny priestor úzkemu okruhu pseudointelektuálov, ktorí si z STV
vytvorili svoju názorovú platformu. Za tieto "zlepšenia" zvýšil koncesionárske
poplatky.
Manažment STV vsadil na prchavú
politickú správnosť mocenských elít, nie na osvedčené a stále platiace pravidlá
morálky, tradície a trvalých hodnôt. Nesúhlasíte
s "Novým začiatkom" STV? Napíšte rade STV alebo priamo riaditeľovi.
Vo
svojich e mailoch buďte prosím slušní a píšte k veci.
Rada
STV:
rada@stv.sk Riaditeľ STV:
riaditel@stv.sk __________________________________ Roman Súvisiace
články: Kto
za koho kope | 
Prúdu