Bude pred Prezidentským palácom viať slovenská zástava?
Slováci mali opäť po piatich rokoch možnosť zvoliť si prezidenta. Osobnosť, ktorá by ich dôstojne reprezentovala na medzinárodnom poli a zároveň vnášala pokoj do rozbúreného sveta domácej politiky.
Voľba sa po prvom kole scvrkla na boj medzi dvoma kandidátmi - Ivanom Gašparovičom a Ivetou Radičovou. Na boj medzi koalíciou a opozíciou. Boj nie nepodobný tomu, do ktorého vtiahli spoločnosť modré sily v roku 1998.
Ivan Gašparovič a Iveta Radičová - dva politické protipóly, medzi ktorými sa pohybuje Slovensko od ponovembrovej zmeny politického režimu. Zatiaľ čo Gašparovič reprezentuje národný, kresťanský a sociálny princíp, Radičová je zhmotnením liberálno-svetoobčianskeho prúdu, ktorý vyvrel z niekdajšieho tvrdého jadra VPN. Radičová pred vstupom do prezidentského ringu prešla politickým retušovaním svojich postojov, súc si vedomá, že bez rozšírenia svojich obzorov nemá šancu nachytať na udicu výraznejší počet voličov. Táto známa blondína, ktorá politicky vzišla z lona SDKÚ-DS, sa stala nádejou pre vyblednutú opozíciu opäť sa predrať na výslnie. Preto ju podporila aj strana, ktorá tým poprela sama seba - KDH.
Dvojjazyčná kandidátka
Rozhodnutie kresťanských demokratov podporovať v prezidentských voľbách Radičovú vyvolalo nevôľu v kuloároch katolíckej cirkvi. Časť kňazov vyjadrila znepokojenie nad tým, „že KDH sa verejne prihlásilo k podpore liberálnej kandidátky, ktorá jasne zastáva postoje v rozpore s Božími zákonmi a kresťanskou morálkou". Išlo najmä o Radičovej liberálny postoj k interrupciám. (Niektorým prekážalo aj jej „konkubinátové" spolužitie s priateľom.) Neúspešný kandidát z prvého kola František Mikloško aj z tohto dôvodu odmietol podporiť Radičovú v druhom kole. Podporu však žiadnom kole neodmietla SMK - práve naopak. Menšinoví politici vyrobili z Radičovej dvojjazyčnú kandidátku a na jej podporu v druhom kole vyčlenili dokonca nemalú sumu peňazí. Csákyovci si v predstihu zabezpečili reklamné plochy, odkiaľ sa ich kandidátka prihovára k voličom po maďarsky, rozprúdili jej podporu v maďarských médiách. Prvé kolo volieb hlavy štátu ukázalo, že SMK zapracovala na jednotku. Radičová (zvíťazila v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji) výrazne bodovala na južnom Slovensku. Napríklad v Dunajskej Strede dosiahla takmer 90-percentnú voličskú podporu. Predseda SMK Pál Csáky bol z takého výsledku očividne unesený, pretože okrem iného stúpla jeho cena na politickom trhu. Je zrejmé, že od svojej prezidentky si SMK sľubuje veľa. Tak, ako rodná strana a zvyšok opozície, zastrešujúcej rôzne záujmy. Ak by sa Radičová dostala do Prezidentského paláca, je viac ako jasné, že na stožiari by neviala slovenská zástava. Aj keby Radičová chcela, vzhľadom na kruhy okolo nej by to jednoducho nešlo.
Stupeň demokracie
Kandidátka Radičová v kampani vystupuje ako zmierlivá politička, ktorá chce spájať a nie rozdeľovať: „V súčasnosti ten, kto má iný názor, je nepriateľ," tvrdí. Vzhľadom na minulosť a pôsobenie dzurindovských síl v spoločnosti je toto tvrdenie totálnou demagógiou, ktorá môže okrem skalných priaznivcov opozície zapôsobiť iba na mladšie ročníky či umelcov. Vzhľadom na to, čo sa rozpútalo v médiách po prvom kole, keď Radičová získala 38,05 percenta (Gašparovič 46,71 percenta), možno si celkom zreteľne predstaviť, čo by sa dialo, keby sa stala prezidentkou. Jednostranné mediálne ovácie a podliezanie Radičovej z každej strany, kydanie na vládu a Gašparoviča bez akéhokoľvek náznaku objektivity sa valilo z každého kanála ihneď po zverejnení prvých výsledkov. Stanovisko predsedu SNS Jána Slotu, že opozičnej kandidátke pomohli hlasy občanov, hlásiacich sa k maďarskej národnosti a že Slováci sa musia v druhom kole zmobilizovať, bolo ihneď onálepkované ako nevkusné vyťahovanie maďarskej karty. Dokonca aj minister zahraničia Lajčák (asi si myslí, že je ešte v Bosne) na stretnutí s maďarskou ministerkou zahraničných vecí odsúdil toto vyhlásenie. Nuž, pritom nešlo ani tak o „iný názor" , ako o komentovanie reality (však, pani Radičová!). Aj boj o prezidentské kreslo opäť odhalil stupeň demokracie na Slovensku.
Zneužitie funkcie
Ivan Gašparovič je prvým prezidentom od roku 1993, za ktorého sa nemusia Slováci hanbiť. Je prvým prezidentom, ktorý sa hlási k slovenskej štátnosti (nakoniec, stál pri jej vzniku) a ktorý nepolarizuje spoločnosť vytváraním opozičného centra moci. Prezidentove právomoci v rukách zodpovedného politika môžu pomôcť vytvárať dobré meno štátu v zahraničí, čo by malo byť samozrejmosťou i povinnosťou každého prezidenta. Ukážkou toho, ako sa dá zneužiť funkcia prezidenta, bol Michal Kováč (volený ešte parlamentom). Jeho priateľstvo s opozíciou a následné aktivity na medzinárodnej pôde znemožňovali zdravé fungovanie štátu a viedli k nastoleniu vlády opozičných síl. Teror, ktorý nasledoval proti všetkým, čo mali iný názor, bol obludný. Kde bola so svojimi názormi dnešná uchádzačka o prezidentský trón, nevedno. (Žeby v správnej rade Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú podporoval známy finančník a „slovakofil" George Soros?) Proti Gašparovičovi vyťahujú jeho minulosť - kauzy, ktoré nafúkli a vyrobili tí istí, čo dnes obhajujú farby jeho protikandidátky. Aj to hovorí čosi o tom, kto koho vyrobil a kto vyšiel z akého prostredia. Druhé kolo voľby hlavy štátu je o tom, či bude na Slovensku pokoj, alebo či sa bude štát opäť rozleptávať. Nie je to o dvoch zlách, menšom zle, či o „milej dáme". Je to o štátotvornosti. A o pravde.
Ako sme volili v prvom kole
V prvom kole volieb bolo v zoznamoch zapísaných 4 339 331 oprávnených voličov. Volebná účasť dosiahla 43,63 percenta. Platných hlasovacích lístkov bolo 1 875 629.
V prvom kole nebol za prezidenta zvolený nijaký kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Do druhého kola prezidentských volieb postupuje Ivan Gašparovič so ziskom 876 061 hlasov, čo predstavuje 46,71 percenta oprávnených voličov, a Iveta Radičová, ktorú podporilo 713 735 voličov, čo je
38,05 percenta. Na nepostupových priečkach skončili František Mikloško, ktorý získal 101 573 hlasov (5,41 percenta), Zuzane Martinákovej odovzdalo svoj hlas 96 035 ľudí (5,12 percenta), Milana Melníka volilo 45 985 občanov (2,45 percenta). Dagmara Bollová si získala priazeň 21 378 voličov (1,13 percenta) a za Milana Sidora hlasovalo 20 862 ľudí (1,11 percenta). Druhé kolo voľby hlavy štátu sa uskutoční 4. apríla, víťazom sa stane kandidát, ktorý získa jednoduchú väčšinu.
