Obyvateľstvo Slovenska prechádza od tzv. "nežnej" revolúcie podobnými šokmi ako naivní emigranti, ktorí sa z krajiny pohýnali smerom na Západ v naivnej viere, že v tých krajinách je tráva zelenšiaa život očividne ľahší, takže kapitalizmus v praxi zrejme funguje lepšie, keďže krajiny s "komunistickým" režimom natoľko neprosperujú.

Väčšina ľudí sa teraz sklamane prebúdza a prichádzajú nielen na to, že komunistickí politruci neklamali, keď tvrdili, že kapitalistický systém je výhodný len pre hŕstku vyvolených, ale i na to, že "kapitalizmus" ako taký sa medzitým podstatne zmenil. Dnes ide skôr o "korporatizmus" a "monopolizmus", v ktorom malé biznisy vôbec nemajú šancu prežiť; udialo sa s ním presne to, pred čím kedysi varovali svojich krajanov západní rozhľadenejší teoretici, analytici a myslitelia.

Keď chceme zistiť, ako dnes "kapitalizmus" v praxi vlastne funguje a na čo by sme si mali dať pozor, keďže západní podnikatelia teraz podnikajú aj u nás, musíme sa obracať na tých, ktorí sa v tom systéme narodili a ktorí musia s metódami mocných a bohatých zápasiť vo svojom každodennom živote. Anonymný Američan na stránke Smoking Mirrors píše o súčasnom kapitalizme približne toto:

Povahu dnešných podnikateľských manierov v Spojených štátoch amerických - zvlášť pokiaľ ide o bankové hypotéky pri kúpe nehnuteľností - nemožno kvalifikovať inak, než ako premyslený podvod. A prax presne zodpovedá tomu,čo o podnikaní učia študentov na amerických školách a na takých univerzitách ako Wharton alebo Harvard.

Vysokoškolské skriptá po dôkladnej analýze nie sú vlastne ničím iným, než návodom ako kradnúť a zmocňovať sa všetkého, čo sa len dá a ako to robiť prostredníctvom manipulovania momentálne platných zákonov. Jasne sa tu hovorí, že tu ide o to zarobiť čo najviac peňazí s čo najmenším rizikom a ako obmedzovať služby a kvalitu tak, aby ste na seba zbytočne nepútali pozornosť. A ako vlastne vyzerá súčasná "kapitalistická" prax?

Banky a podnikatelia lákajú nádejných zákazníkov na výhodné ponuky, kedy záujemca o nehnuteľnosť spočiatku ani nemusí platiť samotnú hypotéku, ale len úroky a hovorí sa mu, že cena jeho nehnuteľnosti medzitým tak vzrastie, že na tom len získa a ľahko môže dom predať (keby, napríklad, hypotéku nevládal splácať). Ale prax je potom často v rozpore s tým, čo sa požičiavateľovi hovorí; pričasto sa stáva, že dom mu nakoniec zhabe banka a dočasný "majiteľ" potom ešte celé roky musí splácať rozdiel medzi momentálnou (nižšou) cenou nehnuteľnosti a pôžičkou, ktorú si na ňu pôvodne zobral.

Teraz všade počuť, ako sa banky na celom svete musia vyrovnávať s veľkými stratami. V skutočnosti však platí, že banka nikdy nestratí nič - naopak. Dolár padá presne z toho dôvodu, z akého aj stúpa jeho cena. Tí na tom v oboch prípadoch len zarobia. To vždy predstavuje pohromu len pre obyčajných ľudí. A navyše platí, že ľudia sa bez bánk - v takej podobe, ako sa vyvinuli - môžu pokojne zaobísť a vytvoriť si iný, oveľa spravodlivejší a poctivejší, systém.

Peniaze, s ktorými banky teraz operujú, sú vlastne falošné, pretože v skutočnosti nemajú žiadnu hodnotu; sú kryté veľkou mierou aj dlhmi a fiktívnym "vlastníctvom" v podobe nehodnotných korporácií a spoločností, ktoré pre spoločnosť nevytvárajú nič hodnotné, ale len na nej parazitujú.

Zarob toľko, koľko sa len dá a s čo najmenšími nákladmi! Operuj svoj biznis bez svedomia! Kradni, luhaj a podvádzaj! Aj zabi, ak musíš a potom vlož vražednú zbraň do ruky niekomu druhému! Tomuto nás dnes školy učia; toto si to vyžaduje. A potom sa z mesta tíško stratia, zatiaľčo niekoľko nevedomých ľudí v popredí, na očiach verejnosti, ide do väzenia.

Ale ako sa týchto ľudí zbaviť? Tí majú vo vrecku tých, čo prichádzajú so zákonmi. Majú vo vrecku tých, čo živia armádu a čo polícii vydávajú rozkazy a kým sú ľudia ochotní pochodovať na rozkaz, stále to bude takto.

Niektorým sa zdá byť výhodnejšie mávať palicou alebo obuškom, než byť tým, proti ktorým ich používajú. Je lepšie, keď patríte k tým, čo zamykajú dvere na cele, než k tým, čo sa ocitajú na druhej strane dverí. Je lepšie robiť, čo po vás chcú a živiť svoju rodinu, než sa postaviť proti zločineckému bossovi a vystaviť svoju rodinu hladovaniu. Toto nie je nič nové. Takto to v rôznych obmenách fungovalo vždy. Vždy tu boli pokusy pekne učesať a obliecť zloduchov a predstavovať ich verejnosti ako hrdinov – a pravých hrdinov pritom nechať zabíjať.

Kým sú ľudia ochotní prispôsobovať sa situácii a kým je tu dosť hlúpych v dave a v uniformách, môžete si robiť, čo sa vám zachce. Ale treba sa zamyslieť nad tým, že keď sa v popredných funkciách nachádzajú len samí zlodeji, tak to značí, že vy a vaša rodina žijete od rána do rána v zločineckej štvrti. A je to len otázka času, kedy to aj vás nejakým spôsobom postihne.

Autor píše, že nad týmto by sme sa mali zamýšľať prv, než budeme nútení skutočne si kvôli ich existencii robiť starosti; skôr, než ulúpia všetko, čo nie je priklincované a kým nepôjdu na nás so sochormi, aby sa zmocnili aj toho zvyšku, čo nám zatiaľ ponechali.

Pavol Hriňovský, Kanada
( pôvodný článok možno nájsť na adrese:  
http://smoking mirrors.blogspot.com/ )