Sovietizácia americkej zahraničnej politiky

Pokiaľ ide o vyčarovávanie nových nepriateľov, táto administratíva nikdy nespí. Ak ste sa nazdávali, že po zabratí neizraelskej časti Blízkeho východu by to už hádam mohlo stačiť, tak potom nemáte ani poňatia, aký veľký apetít Bushov režim má. Tí nielenže chcú začať novú studenú vojnu s moslimským svetom, ale aj opätovne začať starú studenú vojnu s Ruskom.

Cheney vo Vilňuse, na sumite baltických a čiernomorských predstaviteľov (v podstate členov americkej verzie Varšavskej zmluvy, ktorá teraz obkolesuje Rusko) zatrúbil: "To neslúži žiadnemu oprávnenému záujmu, keď sa ropa a plyn stáva nástrojom zastrašovania alebo vydierania, buď manipulovaním zásobovania alebo vo forme pokusov monopolizovať prepravu."

Týmto má na mysli nedorozumenie medzi Ukrajinou - kde je pri kormidle novodosadená, Washingtonu verná, bábka Viktor Jučšenko - a Ruskom kvôli cene ropy a zemného plynu. V časoch starých zlých dní sovietskeho impéria pokladali sovieti Ukrajinu za tak verného pätolízača, že Kremeľ pre ukrajinských zákazníkov rád zredukoval cenu ropy a zemného plynu hlboko pod normálnu cenu. Toto je presne ten druh ne-ekonomickej črty budovania impéria, ktorá potom vedie k jeho zahnívaniu a - v prípade Sovietskeho zväzu - práve toto značne prispelo k jeho zrúteniu. Ale po kolapse komunizmu a zrušení Varšavskej zmluvy sa Ukrajina od Sovietskeho zväzu odtrhla a to bol ťažký úder pre kedysi takmer všemocných pánov Kremľa.

Zmocnenie sa ukrajinskej vlády v Kyjeve spojencami Washingtonu značí, že Moskva sa teraz nachádza len pár minút raketového letu od najbližšej základne NATO (áno; technicky Ukrajina zatiaľ nie je členom NATO, ale práve o to sa bude snažiť v prípade, keď sa Američanom podarí udržať tu v sedle svojich prisluhovačov).
A čo má Cheney na mysli, keď hovorí o "vydieraní"? Má na mysli to, že Rusi sa už teraz nedržia doktríny socialistického internacionalizmu, ale uvádzajú do praxe starú dobrú kapitalistickú teóriu. Namiesto aby Ukrajine i naďalej ponúkali ropu a zemný plyn hlboko pod trhovou cenou, teraz nástoja na tom, aby platili toľko, koľko sa platí na medzinárodnom trhu. Cheney toto označuje za "vydieranie"; ekonóm by to nazval kapitalizmom.

Ja neviem, či toto značí formálne obrátenie sa Cheneyho na marxizmus, ale istotne to vyvracia mýtus, že náš viceprezident by veril v niečo, čo by aspoň zďaleka pripomínalo voľný trh. Alebo si možno myslí, že kapitalizmus je ako systém vyhradený len pre Spojené štáty. O čokoľvek tu ide, ťažko je vysporiadať sa s pokrytectvom Cheneyho výrokov: veď tu ide napokon o viceprezidenta krajiny, ktorá uvaľuje surové sankcie na štáty, ktoré sa odmietajú podriaďovať jej výnosu, obviňujúc ich z "vydierania"! Tu ide o krajinu, ktorej prezident odmieta vylúčiť jadrový útok na Irán ako jednu z možností - a predsa práve títo teraz obviňujú Rusko z vydierania.

Ale Cheney týmto vlastne len začal. Rusko, tvrdil ďalej, prechováva sny o revanšizme. "Nikto nemôže ospravedlniť také činy, ktoré porušujú územnú integritu susednej krajiny." Keďže tie slová prichádzajú od Cheneyho, museli pichnúť priamo do srdca a veľmi rozhnevať každého ruského nacionalistu, vrátane tých v Kremli. Vladimír Putin sedí na ruinách rozbitého impéria ako bezruká a beznohá obeť ťažkej dopravnej nehody, s črepinami stále ešte trčiacimi z krvácajúceho trupu. Cheneyho slová nasypali soli do veľmi bolestivých rán: že by to bol skutočne jeho zámer, to je ťažké uveriť.

Čo si myslí, že tým dosiahne? Istotne sa nemôže nazdávať, že by to mohlo mať nejaký iný dopad, než roznietenie anti-amerického cítenia v Rusku a posilnenie ruského nacionalizmu. Viceprezident je možno zlý, ale tu v žiadnom prípade nejde o hlupáka: toto je púha provokácia.

To, že spomenul údajné "porušenie územnej integrity susedov" Ruskom, to je kód pre diskusie o separatizme v krajinách, kde vládnu Cheneyho poslucháči. Prezident Gruzínska Michail Saakašvili tu bol tiež a toto mu muselo vyvolať na tvári (možno len skryto) úsmev, keď si spomenul na brutálne potláčanie pro-ruských etnických menšín v Južnej

Osetiji a Abcházii, ktoré sa chcú oslobodiť spod nadvlády svojich etnických gruzínskych vládcov. V Kosove podporujú Spojené štáty kosovských Albáncov v zápase o získanie de facto nezávislosti, ale v prípade Gruzínska sú proti separatizmu. Jednou z pretrvávajúcich čŕt tejto politiky je stavať sa proti záujmom Slovanov všade, kde sa opovažujú dvíhať hlavy: sú nemilosrdní v civilizačnej vojne s (teraz už značne zmenšeným) Byzantským východom a rovnako neústupčiví v globálnej vojne proti islamu. Americká stratégia je jednoduchá: všade zmena režimu!

Spojené štáty uskutočnili a financovali v blízkosti Ruska sériu "pokojných" zmien režimu - Ukrajina, Gruzínsko, Kirgizstan, Moldavsko - a teraz v prípade Ukrajiny a Kirgizstanu vidíme spätný úder, čo je reakcia ľudu na bezočivú aroganciu amerického hegemóna. Snahy uskutočniť samozvanú "džínsovú revolúciu" v Bielorusku hanebne zlyhali, čiastočne aj kvôli nejednotnosti (a vyloženej malátnosti) "demokratickej" opozície, ale hlavne vďaka tomu, ľudia vo Východnej Európy teraz už lepšie vidia do hry Američanov. Keďže sa len nedávno dostali von z Varšavskej zmluvy, tým sa veru nechce hneď sa pridávať k nejakej inej.

...Ak niekto hľadá v americkej zahraničnej politike principiálnosť, tak bude sklamaný: separatizmus je dobrý v prípade kosovských Albáncov a južného Sudánu, ale veľmi zlý v prípade Južnej Osetije a po rusky hovoriacich obyvateľov Moldavska a baltických krajín. Jadrové zbrane sú dobré v rukách Izraelčanov a Pakistancov, nehovoriac o Indoch, ale veľmi zlé, keby sa k nim dostali Iránci, ktorí nemajú právo vydierať atómovými zbraňami. Žiadna krajina nemá právo vniknúť do inej krajiny a okupovať cudzie teritórium - nie preto, že je to nevyprovokovaná agresia, ale preto, lebo na také činy majú privilegovaný nárok len americkí vládni predstavitelia.

Keď teraz stojí post-komunistické Rusko zoči voči Spojeným štátom, vidí pokrivený obraz samého seba z minulosti - sovietizovanú Ameriku na čele "globálnej demokratickej revolúcie", ako ju pomenúva náš Veľkolepý vodca. Keďže Washington sa teraz nachádza v centre servilných "pro-amerických" strán a propagandistických hlásnych trúb, kde sú všetci cvičení štekat a hrýzť na povel, teraz sa všade veľmi rýchlo a hlasito dvíha anti-ruský chórus Putin=Stalin. Nemá to nič spoločné s údajnými sklonmi Putina k autoritatívnosti.

Deje sa tak preto, lebo zatiaľ sa nikomu nepodarilo zjednotiť obyvateľstvo Ruska s nezávislou agendou - a nezávislou zahraničnou politikou tak ako Putinovi.
Putin si tým, že sa stavia proti Amerike v iránskej otázke, že predáva zbrane Sýrii a zakázal rozdávanie dolárov amerických daňových poplatníkov ruským "opozičným" politikom, vyslúžil hnev neokonzervatívcov, ktorí v ňom teraz vidia najpoprednejšieho kandidáta na nového "Hitlera". Táto démonizujúca kampaň sa ešte viac urýchli v prípade, ak sa Putin rozhodne uchádzať sa ešte o jedno prezidentské obdobie navyše. Ruská ústava mu to zakazuje, ale to môže ľahko zmeniť Putinovi naklonená ruská Duma. Iróniou je, že aktivisti "za ľudské práva" obviňujú ruského prezidenta z "nedemokratických" tendencií presne vďaka tomu, kvôli čomu má podporu prevažujúcej väčšiny Rusov, ktorí by ho vďačne opätovne zvolili tretí, i štvrtýkrát - tak, ako keď Američania podporovali Franklina Roosevelta.

Idea, že Spojené štáty sa pokúšajú šíriť systém "demokracie", je len rúškom pre program v podstate presne opačný. Ako dokazuje aj Cheneyho odsúdenie novozískanej oddanosti Ruska voľnému trhu - aspoň pokiaľ ide o napravenie podúrovňových cien za ropu a plyn - Američania vôbec nemajú v úmysle šíriť ideológiu voľného trhu. Tí šíria svetom americkú kontrolu: kľúčové vojenské základne a prístupy v rope. Snaha Spojených štátov dosiahnuť to, čo neokonzervatívci nazývajú "benevolentnou globálnou hegemóniou", je neúprosná a Putin predstavuje prekážku na ich ceste: nuž niet pochýb o tom, že sa teraz ocitá v hľadáčiku washingtonských meničov režimu.

_____________________________________________

Justin Raimonho, Anti-War
http://antiwar.com/justin/?articleid=8942

Súvisiaci článok:
Putin verzus neokomiterna