:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Svatopluk a Slovaci z ineho zorneho uhla

15.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 

           

            Nie som historik ani jazykovedec, ale aj tak sa v tomto texte budem ametersky zaoberat jazykom a dejinami. Nie som odbornik v uvednych spolocenskych vedach, ale, myslim si, som racionalne, systematicky a logicky uvazujuci clovek, a ako taky hadam mozem prispiet nejakou myslienkou k diskusii na vyssie citovanu temu. Som pravnik, ktory dostal formalne vzdelanie v logike a ktory vo svojej profesii musel vzdy mysliet racionalne a logicky. Toto uvadzam len preto, lebo prosim citatela, aby moj prispevok posudzoval ako taky. Pravnici azda najlepsie vedia, ze v beznom zivote a v sporoch, sa da casto len tazko konstatovat / urcit objektivna pravda. Pri roznych pravnych nazoroch na prejednavanu vec musi nakoniec o pravde rozhodnut opravnena osoba, teda sudca. Ovsem, aj ta je len ludska, subjektivna “pravda”, ktora moze a nemusi suhlasit  s objektivnou pravdou, skutocnostou.  Aj v prirodnych vedach sa absolutne, objektivne pravdy len s namahou daju stanovit, a aj tam podliehaju kritike, dokazovaniu, overovaniu a pripadnej zmene. Teda v dejepise / historii i jazykovede mozno asi len tazko, ak vobec, s urcitostou povedat co je pravda, objektivna realita a co je len nazor, hypoteza alebo osobne presvedcenie.

Zacnem spornou zalezitostou mena Sloven, Slovenka, Slovensko, Slovak. Pre  niekoho je viac, pre niekoho menej spornou a pre ineho nespornou. Vychadzam zo sucasneho faktu, ze uvedene slova, mena, su, jestvuju. Ako sa kedysi vyslovovalo “Sloven”, ci s “e”, alebo prehlasovane “a” s dvomi bodkami, len ciste “a”, Slovan, ci ako “ie”, Slovien,  alebo s ceskym znakom, hacikom nad “e” nie je podstatne ani dolezite.

Jazyk sa meni pomerne rychlo. Dnes nevieme ako sa rozpravalo v starom Rime, ako Rimania vyslovovali svoje latinske slova. Ovca “agnus” s “gn”, alebo “anus” s makkym “n”, ako to dnes vyslovuju Taliani? Pacem (mier, 4. pad) bud s “c”, alebo                         s dnesnym talianskym makkym ”c”, pripadne dnesnym francuzskym “s”. Za mojej nedavnej mladosti sa na hornej Nitre, okolo Prievidze, aspon v istych  dedinach, vseobecne, teda vzdy, vyslovovali slova maso, devat, pat, past, pamat ako prehlasovane “a”, teda “a” s dvomi bodkami. Kto dnes na Slovensku takto rozprava?

 Uz asi nikrto. Uz je to  meso, pest, pet, pamet atd. Zaver: Diskusia o tom, ako sa presne nazyvali, ako si svoje meno pred vyse tisic rokmi vyslovovali Sloveni – Slovaci je neproduktivna, jalova, mozno celkom zbytocna. Tato umelo sporna vec sluzi len neprajnikom slovenskeho naroda a statu, aby aspon takto, nejako, podryli identitu, staroveke dejiny a hrdost Slovakov.  Akykolvek Sloven a najma Slovenka vzdy  genericky boli dnesne Slovenky a Slovaci. 

            Ako asi doslo k zmene mena Sloven na Slovak? Cital som cosi o tom, co je,  alebo nie je pravda. Ja predkladam svoju uvahu ako spekulaciu. Su slovenske slova zakoncene na “–ar” a na “-ak”. Zaujal ma fakt, ze do prvej skupiny patria slova, pojmy, vztahujuce sa na profesiu, zamestnanie, remeslo: stolar, murar, mlynar, kuchar, tesar, rybar, husar, farar atd.  Do druhej skupiny patria slova, pojmy, oznacujuce nejaku cinnost alebo vlastnosti cloveka: pytliak, spevak, hlupak, sprostak (rusky durak) zobrak, vandrak, tulak,  vsetko s viac-menej dehonestujucim charakterom osoby (v urcitomsmere aj pytliak) a SLOVAK. Viem si celkom dobre predstavit nejakeho nafukaneho pana slachtica, nielen Madara, ale aj slovenskeho povyseneckeho, odrodileho zemana, ktory kedysi, kdesi, povedal svojmu poddanemu Slovenovi ” strat sa ty (zobrak) slovak”!  A “Slovak” bol na svete. Zostala uz iba Slovenka a slovensky jazyk. Je zaujimave, ze juzni Sloveni, dnesni Slovinci, zostali “Slovenec.” Slovenky su rovnake v obidvoch narodoch. Zeby sa k nim Rakusania boli spravali slusnejsie ako k nam Madari, alebo oni sami, medzi sebou, sa hanlivo neprekarali, ako mozno severni Sloveni - Slovaci? Maly zaujimavy jazykovy detail je to, ze mnozne cislo slov konciacich na –ak ma koncovku – ci: pytliaci, hlupaci, zobraci atd., rovnako ako Slovaci. Slova konciace na –ar maju  v  zenskom rode koncovku –ka: mlynarka, kucharka, rybarka, fararka, rovnako ako Slovenka. Nase zeny nikdy nedostali meno Slovacka odvodene od Slovak, teda s “a” namiesto “e” , “-en”. Nasi bratia, moravski Sloveni, zostali na svojom rodnom Slovensku uz nie ako Slovensku, ale (moravskom) Slovacku (“Slovacko”) a ich tiez premenovali na Slovakov.

            Kedze reagujem na nazory a tvrdenia niektorych diskuterov v internetovom periodiku sclabonia.sk dodam este jednu jazykovednu malickost. Isty pan Juraj Valusek tam napisal 1/ 07/ 2010 o 6:35, ze nase slovo “vitaz” je z ugrofinskeho slova vitez, jazdec a nie, ako sa skor myslelo a tvrdilo, ze madarsky “vitez” pochadza zo slovenskeho slova vitaz. Je to prinajlepsom omyl, tvrdsie povedane, klamstvo. (Zamerne?) Pan Valusek tu spravil dalsiu chybu vo svojej protislovenskej argumentacii, pretoze ugrofinske jazyky madarcina a finstina maju tieto slova: V madarcine vitez znamena vitaz, hrdina a jazdec je “lovas”. Kon je “lo” a jazda na koni “lovaglas”.                   

Vo finstine vitaz je “voittaja”, hrdina “sankari” a jazdec je “ratsastaja”. Naviac, aj Cesi maju slovo s rovnakym vyznamom, vitez, aj Slovinci  ho maju s vyznamom rytier, a po polsky vitaz je “zwyciezca”, kde aj laik vidi pribuznost s formou slova vitez, vitaz.  Hadam len Cesi, Slovinci a Poliaci nepreberali slova od Madarov, s ktorymi nikdy uzsie spolu nezili! Aj takto, nepresnostou, alebo mozno zamernou lzou, bojuju niektori “tiezslovaci”, ako sa javi pan Valusek, proti svojmu slovenskemu narodu a statu.

            Teraz nieco na druhu temu: Kto bol Svatopluk, kde a komu vladol a co mal pri tom na hlave? Bol Sloven, pripadne “len” Slovan, Moravan, Nitran? Vladol v Nitre,  v akomsi neznamom meste Morava, na Morave - uzemi (tzv. “Velkej”) alebo v celej “Slovenii”, na Slovensku? Tato, takto polozena otazka, je rovnako hlupa a zbytocna ako predchadzajuca otazka ohladne volakedajsieho mena Slovakov – Slovenov a jeho vyslovnosti.

            Ako vieme od dejepiscov (historikov) Svatopluk najprv vladol v Nitre ako nitrianske knieza, teda akysi miestokral, anglicky viceroy. Neskor, po vselijakych udalostiach a politicko-mocenskych bojoch a machinaciach sa stal vladcom rozsiahleho uzemia obyvaneho slovanskym ludom, Slovenmi, na uzemi dnesnej Moravy, Slovenska, a casti Madarska a Rakuska. To je vraj nepopieratelne. Vladol teda, okrem inym, dnesnym Slovakom a Moravanom, akokolvek sa vtedy volali, alebo akokolvek ich ini, cudzinci, nazyvali. Dnes sa Moravania sami vacsinou povazuju za Cechov a rozpravaju po cesky, ale to nechame bokom.

                        Lud usadeny v povodi rieky Moravy sa podla nej nazyval Moravania alebo Moravaci. Ludia zijuci v povodi rieky Nitry, boli Nitrania, alebo Nitranci. Boli to pribuzne slovanske kmene, ak nie len jeden a ten isty. Takmer istotne sa nazyvali spolocnym rodovym menom Sloveni, o ktorych bolo pojednane vyssie. Obidve tieto uzemia boli sprvu spravovane viac-menej samostatne. Boli to akesi kniezatstva na cele s kniezatmi, ako je uvedene vyssie o nitrianskom kniezati Svatoplukovi. Vtedy sa volali, resp. ich nazyvali, knezi, knazi, alebo tak-nejak. Je to (staro)slovanske slovo, ktore je este aj dnes v polstine, kniaz, v slovincine knez a v rustine knjaz (s pismenom “ja)”. V slovencine mame dnes slovo knaz v znamom prenesenom vyzname.  Volakedy u Slovenov                  a vsetkych starych Slovanov to bol teritorialny a kmenovy vladca, akokolvek by sme ho dnes nazyvali. Staroslovensky knaz, knez, je dnes vyznamove knieza, princ ako panovnik, alebo, v sirsom zmysle, aj kral. V tych casoch, ktore su predmetom diskusie, takmer vsetci europski panovnici, dokonca aj vyslovni, nepopieratelni krali boli, vraj, ak verime historikom, podriadeni a poslusni ”rimskemu“, cize rimsko-nemeckemu cisarovi, alebo jednoducho, povedane v dnesnej terminologii, nemeckemu. Takym bol, okrem ostatnych podriadenych panovnikov, kralov aj Svatopluk. Takyto vraj bol feudalny uradny, pravny stav, aj ked skutocnost bola casto celkom ina. Nominalni vazali casto zradzali svojho “cisarskeho” pana, a inych svojich panov na nizsej urovni, bojovali proti nim, zabijali ich a podmanovali si ich uzemia. Tak sa to robilo vzdy, a robi aj dnes. 

            Ako v sucasnosti titulovat Svatopluka? Nuz, urcite nie knaz. Mohol by byt princ alebo knieza, co by vsak logicky predpokladalo, ze ak bol len “(velko)moravske” alebo slovenske knieza,  tak musel mat nad sebou nejakeho vyssie postaveneho vladcu, krala, co vsak, ako vieme, Svatopluk od urciteho casu nemal. Mal len jedineho nadriadeneho pana, vladcu, a to rimsko-nemeckeho cisara, tak, ako ho mali aj ini panovnici, aj krali, napriklad bavorsky. Je asi pravda, ze slovo kral sa odvodzuje od mena nemeckeho vladcu Karola Velkeho, Charlemagnea. Ako sme uviedli vyssie, Slovania mali na to vyraz, titul, “knaz”. Od urciteho casu sa teda europski panovnici zacali (asi) titulovat “Karol”, v nemcine Koenig, neskor v anglictine king, v slovanskych jazykoch kral, krolj, krol a podobne. Ale vo francuzstine je to le roi, v taliancine “re” a podobne v ostatnych romanskych jazykoch, odvodene z latinskeho slova rex. V inych kulturach je najvyssi panovnik nazyvany rozne, Rusi mali cara (od “cisar”) Turci sultana, Indovia maharadzu (makcen na “z”), radza stoji pod maharadzom-kralom, Iranci sacha, Arabi sejkov atd. Vsetky tieto hodnosti, tituly, maju v podstate rovnaky vyznam a politicku, mocensku  
a dostojnost vyjadrujucu vahu. V Europe, aj u nas, v slovencine, sa pre najvyssieho vladcu zauzival titul kral”, v roznych reciach rozne znejuci, ako bolo uvedene vyssie, Koenig, king, kiraly, roi, re, a i. 

                        Zaver: Cokolvek Svatopluk vo svojom urade na hlave nosil, alebo nic nenosil, korunu taku alebo onaku, alebo ziadnu, bol v urcitom case suverennym panovnikom, vladcom isteho uzemia, isteho “statu” a preto ho mozno celkom pokojne povazovat za krala a titulovat kral. Ak niekto na Slovensku chce, moze si ho titulovat pekne po staroslovensky “knaz”, teda knieza. Svatoplukovi zato kralovska koruna z hlavy nespadne. Svatopluk fakticky bol a zostane kralom, ci sa to niekomu paci alebo nie. Vieme, ze sa to nepaci hlavne nepriatelom Slovakov a samostatneho Slovenska, ktori vsetkych ostatnych okolitych vladcov, vratane madarskych a ceskych, pokojne nazyvaju kralmi. Kto a kedy Svatopluka korunoval, a ci formalne vobec, nie je rozhodujuce. To nikto, ani ziadny historik, s urcitostou nevie, ani vediet nebude. Tieto otazky su casto vecou nielen nazoru, ale najma propagandy, popularity a ideologicko-mocenskych bojov, ako nam dokazuje aj “riesenie” otazky, ci skor cirkus s tzv. “pravou” svatostefanskou – madarskou korunou. Ale to je uz ina tema.

             Zostava nam vyriesit posledny umelo vytvarany problem, teda odpovedat na otazku za koho sa povazoval, ako sa asi predstavoval sam Svatopluk. Bol Nitran, Moravan, alebo Sloven? Bol teda moravskym alebo slovenskym (odvodene od Sloven, Slovenka) kralom, lebo nitrianskym, ktore bolo iba kniezatsvo, nemohol byt. Najprv konstatujeme, ze kym bol iba nitrianskym kniezatom, nebol a nemohol byt ani slovenskym ani moravskym kralom. Ked sa vsak stal suverennym vladcom, panovnikom velkej krajiny / rise, ako bolo pojednane vyssie, stal sa kralom Nitranov aj Moravanov  a vsetkych naokolo byvajucich Slovenov, ktori mu boli podriadeni. (Dnesnych Cechov  a Poliakov v tejto uvahe opomenieme.) Kedze vladol aj na “Morave” Moravanom, ale aj Slovenom na Nitriansku a sirokom okoli (Bratislava, Devin a inde)  bol kralom obidvoch kniezatstiev. Preto je mozne ho pokladat a oznacovat za krala moravskeho, teda Moravana,  rovnako ako aj krala slovenskeho, krala “nitrianskych” Slovenov, dnesnych Slovakov, tak ako sme ich etnogenezu rozviedli vyssie. Naviac aj preto, ze Moravania, aspon ich velka cast, zijuca na moravskom Slovacku, aci Slovensku, sa oddavna, az po
nedavnu dobu po druhej svetovej vojne, pokladali za Slovakov, a tak sa aj nazyvali, moravski SLOVACI. O tom sa da napisat osobitna studia.

            Tym, ze sa Svatopluk stal kralom aj Moravanov, takze politicko-mocensky bol “Moravan”, neprestal byt povodnym Nitranom, teda Slovenom, dnesnym Slovakom. Rovnako tak je to v roznych krajinach aj dnes, ked napriklad britska “cisarovna” (British Empire) nominalne anglicka kralovna, je tiez kralovnou Skotska, Walesu a Severneho Irska, spolu tzv. United Kingdom, Spojene kralovstvo. Takze v Skotsku, povedzme v Edinburgu, jej socha je sochou anglickej a zaroven aj skotskej kralovny.
Naviac, vodcovia radi preukazuju solidaritu a spolupatricnost k urcitej skupine ludi alebo k narodu, ako to v case murom rozdeleneho Berlina urobil v roku 1961 americky prezident Kennedy, ked pri mure do mikrofonu zvolal “Ich bin ein Berliner” – Som Berlincan. Podobne mohol konat aj Svatopluk.

            Takze Slovaci! Mame svojho legitimneho, skutocneho slovenskeho krala, ktoreho si vazme a uctievajme! Cerpajme z neho silu na prekonanie vsetkych proti- svatoplukovskych, protislovenskych, zradnych a podvratnych sil!

            Dodatok: Tento najnovsi svatoplukovsky umelo vytvoreny “problem”, rozduchany neprajnikmi Slovakov a samostatneho Slovenska, je len “burkou v serbli”, (makcen na s) teda v nocniku, povedane ludovo (vulgarne?) ak mlada generacia este vie co to je / bolo, ale verejnosti je podsuvana ako velky karibsky hurikan. Mnohe ine europske “historicke”  narody podobny problem nemaju, resp. si ho nevyrabaju. Svojich francuzskych priatelov som sokoval, ked som sa ich spytal, ci vedia kto vlastne su, ako sa dostali k menu Francuz a Francuzsko. Samozrejme, ze su na svoje meno a svoj povod ukrutne hrdi. Ked sa odo mna dozvedeli, ze ich meno je odvodene od germanskych Frankov, ze existuje nielen France ale aj Franken v Nemecku, ze vo Frankfurte, v Nemecku, bol kedysi brod cez rieku pre domacich germanskych / nemeckych Frankov, a ze  v Nemecku je vela miestnych mien zacinajucich s “Franken”, od prekvapenia otvorili usta…Tiez, ze ich sladke Francuzsko, “la douce France”, bola kedysi germanska /  nemecka risa, ktorej vladol nemecky kral – cisar Karol Velky, Karl der Grosse, francuzsky Charlemagne, odvodene z latinskeho Carolus Magnus. Po jeho smrti zapadna cast jeho rise sa ustalila ako Zapadofranska, v ktorej nadalej vladli germanski- nemecki krali, potomkovia Karola Velkeho. Vlasteneckym Francuzom vobec neprekaza, ba vystatuju sa tym, ze v Parizi pred slavnou katedralou Notre Dame stoji velka jazdecka socha velkonemeckeho cisara Karola Velkeho, slavneho to a Francuzmi uctievaneho FRANCUZSKEHO(!!) panovnika Charlemagnea. Mam jeho peknu fotografiu. Co na to povedia niektori slovenski  historici, napr. pan Juraj Valusek, diplomovani odbornici na slovenske dejiny a vselico ine, ktorym velmi prekaza “neodborne vyhotovena a na nespravnom mieste, na bratislavskom hrade, zasadena socha “moravskeho” krala Svatopluka?”

A celkom na koniec. Nasi protinarodni historici urcite poznaju dielo rimskeho cisara, vojvodcu a spisovatela Gaia Julia Caesara “De bello Gallico”, O galskej vojne.  Hned na zaciatku tam stoji: “Gallia est omnis divisa in partes tres, quarum unam incolunt Belgae, aliam Aquitani, tertiam qui ipsorum lingua Celtae, nostra Galli appellantur”. Galia je rozdelena na tri casti, z ktorych jednu obyvaju Belgicania, inu Aquitanci a tretiu, ktori sami seba (svojou recou) volaju Celti (Kelti) ale my ich nazyvame Galmi. Autor pokracuje “tito vsetci sa medzi sebou lisia recou, instituciami a zakonmi”. Rimska Gallia je v podstate dnesne Francuzsko a Belgicko. Tato niekdajsia Gallia, po ktorej niet ani stopy, po reci ktorej (galcine) nieto ani pamiatky (az na male lokalne vynimky) je dnes slavne Francuzsko, s hrdymi, az namyslenymi Francuzmi, ktori nielen ze nenamietaju, ale ani nepoznaju svoj statopravne germansky – fransky povod, ak dnes uz nic ine, tak aspon povod svojho mena, France, francais.  My Slovaci mame nepretrzite svoje povodne meno, co je uplne jasne u mena nasich zien, Slovenka, zijeme na uzemi, ktore sa nazyva rovnako, ako pred vyse tisicrocim, Slovensko.  A v nasom hlavnom meste,  v starobylom “Breslavva Civitas”, Breslavovom meste, v Bratislave, na povodnom staroslovenskom hradisku / hrade dnes  konecne stoji jazdecka socha velkeho (staro)slovenskeho krala Svatopluka.

 


JUDr. Jan Zvalo

Ottawa, Kanada, 3.august 2010

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|