Rubrika: Multikulturalizmus 2007

"Buď napíš niečo, čo sa oplatí čítať alebo rob niečo, o čom sa oplatí písať."
Benjamín Franklin (1706 - 1790)

To je veľmi jednoduchá životná rada, ktorá platí pre všetkých, pretože robiť čosi, o čom sa oplatí písať, môže každý - aj ten, kto sa písomne poriadne vyjadriť nevie. Ale my sa teraz chceme venovať tým, čo ako-tak písať vedia, ale pritom si očividne neuvedomujú, aká veľká zodpovednosť s tým ide.

Hlavný mediálny prúd, vedy a umenie nikdy predtým nevzbudzovali toľko nevôle ako dnes. Obyvateľstvo bývalých "komunistických" krajín má s médiámi svoje skúsenosti: to sa naučilo nebrať ich príliš vážne a čítať len "medzi riadkami". Ale väčšina z nás sa mylne domnievala, že západní autori píšu slobodne - kým sme sa na vlastnej skúsenosti nepresvedčili, že tie sú ešte zaujatejšie a neobjektívnejšie, než naše. Pretože aj v tomto prípade platí: "kto cvaká, ten tancuje". A chudobná kostolná myš potom len ticho v kúte sedí. Nikto sa nestará, že je múdra; že stále počúvala evanjeliá a snažila sa podľa nich žiť a že chudoba jej počas stáročí tak vycizelovala dušu, že teraz žiari ako drahokam. Názory takýchto jednotlivcov a národov teraz nikoho nezaujímajú. A potom to na svete aj jasne vidno.

Lži nás nesmierne popudzujú. A keď sa zo všetkých spravodajských relácií šíria len tie, ľudia ich napokon prestávajú sledovať. Dnes už nemáme možnosť "prepnúť na Viedeň", ako sme to robili kedysi. A z médií sa dnes valia také okaté lži, že to uráža našu dôstojnosť. Za koho nás dnešní páni redaktori majú? Kam sa podeli ľudia, čo sa nedajú kúpiť? A kde sú odvážni jednotlivci, ktorí by lži všade odhaľovali, aby spoločnosť mohla brať vinníkov na zodpovednosť?

Je až neuveriteľné, akí hlúpi a bezcharakterní ľudia sa všade dostali do rozhodujúcich pozícií. Americká a kanadská denná tlač a televízia je teraz plná respondentov, ktorí sa ako na povel snažia verejnosť presvedčiť, akí sú oni prezieraví, keď prišli s nápadom nakrúcať filmy a televízne seriály, plné zločinnosti - aby ju tým zredukovali. A niektorí sa náramne čudujú, že ich hypotézy sa zatiaľ v praxi nepotvrdili. Ale toho sa nedočkajú nikdy.

Televízne kanály už nejakú dobu vysielajú veľmi surové "kriminálky" (CSI Miami, Las Vegas, New York), kde sú detailne znázorňované tie najdrsnejšie zločiny a ich vyšetrovanie. Odborníci ich odporučili nakrúcať, aby to vraj mladých nastrašilo a odrádzalo od zločinnosti a nemorálneho správania, keď budú mať možnosť vidieť, ako odporne vyzerá človek, ktorý rukou vraha prišiel násilne o život alebo čo sa môže stať, keď popustia uzdu svojej zmyselnosti alebo túžbe po zábave za každú cenu. Lenže očakávaný pozitívny dopad na spoločnosť sa akosi nedostavuje. Mnohí aj naďalej prejavujú sklony k zločinnosti - dokonca teraz ešte viac, než predtým. Prečo?

Pretože ľudia zväčša vôbec nereagujú tak, ako súčasní "odborníci na ľudskú dušu´" predpokladajú. Ich "freudovčiny" sa v praxi neosvedčujú. Takéto seriály pôsobia na väčšinu ľudí presne opačne: namiesto aby ich to odrádzalo a odpudzovalo, otupuje im to psychiku natoľko, že aj z tých slušnejších sa napokon stávajú bezcitní vlci.  Tí, ktorí sa predtým krvi štítili, si na ten pohľad postupne zvykajú. Ak im kedysi zohyzdené mŕtvoly naháňali strach, teraz to už pokladajú za "normál" - ako prostoreko zapípal istý mladučký černošský respondent v mládežníckom programe. A toto je len jeden z okatých príkladov totálneho zlyhávania súčasných "expertov", ktorí svojmu "remeslu" očividne vôbec nerozumejú.

Televíznymi seriálmi, plných surovostí, úchyliek a rôznych nemorálností a necudností nikdy nemožno dosiahnuť nápravu - naopak; prostredníctvom tých sa svetom šíria rôzne diabolské nápady, ktoré nachádzajú živnú pôdu v zatiaľ nevyformovaných mladých osobnostiach, či v mentálne narušených a popletených dospelých, ktorých dnes nemá kto morálne viesť. Toto je jasné väčšine ľudí. Takže ak sa podobných názorov niekto predsa len zastáva, robí to buď v dôsledku totálnej zaslepenosti alebo mu ide o peniaze a je mu jedno, že tým vedie ľudstvo k záhube.

A pokiaľ ide o to, že sú to väčšinou ľudia študovaní, preto by hádam mali rozumieť spoločnosti a procesom v nej,dnes platí, že ak má niekto pred menom a za menom množstvo titulov, to ešte neznačí, že veciam naozaj rozumie; často je pravý opak pravdou. Benjamín Franklin aj túto situáciu dobre vystihol výrokom: "Ten bol taký učený, že vedel pomenovať koňa v deviatich jazykoch a pritom taký hlúpy, že si na jazdu kúpil kravu."

Kvalita vyštudovaných zodpovedá kvalite vzdelávacieho systému a ten je dnes vyloženým semeniskom lží. Predtým sa to zväčša týkalo humanitnej oblasti (zakazované a znevažované "nevhodné" filozofické smery, politické presvedčenia, atď.), ale dnes to už platí všeobecne. Dnes už ani prírodovedcom nehodno dôverovať. Elity nechcú, aby sa verejnosť prplala v istých tajomstvách, pokiaľ ide o budúcnosť našej planéty, a tak si vo vedeckej komunite nachádzajú takých, čo sú ochotní klamať.

Ale v tomto prípade by sme mali byť veľmi podozrievaví. Keby im išlo o to, aby ľudstvo bolo schopné čeliť pohromám v súvislosti s klimatickými zmenami s čo najmenšími stratami, nesnažili by sa pravdu ukrývať.

Ako hovorí Pravin Lal: "Stráň sa toho, kto ti zabraňuje dostať sa k informácii, pretože ten vo svojom srdci sníva, že bude tvojím pánom! "

Tí nechcú, aby sme rozumeli tomu, čo sa naokolo deje, lebo nám chcú vbudúcnosti vládnuť a neinformovaných, ustrašených, demoralizovaných a zmätených je ľahšie oblbnúť príťažlivými lžami a napokon spútať. A pritom oni sami robia jeden kopanec za druhým, čo len dokazuje, že si to nadradené postavenie vôbec nezaslúžia..

Ak si zachovanie života na tejto planéte vyžaduje zmenšenie počtov obyvateľov tretieho sveta, príroda sa o to postará aj sama. A keď už ide o to, sú to práve západné médiá a západní politici, čo v tomto úsilí najviac prekážajú. Tí stále obviňujú tieto krajiny z porušovania ľudských práv, keď chcú so svojimi ľuďmi urobiť poriadok a donútiť ich mať menej detí. Tak kto je škodcom a komu ide o blaho všetkých?

Keďže obyčajní ľudia sa vždy dožadujú, aby sa za chyby z nedbalosti alebo osudové omyly patrične trestalo, lepšie je, keď im nepovedia nič - a bude pokoj. Taká filozofia dnes všade prevláda. Preto nikto nikoho nepostihuje, keď odvedie lajdácku prácu alebo vo výskume podvádza - ani keď ide otakú dôležitú a nákladnú vec, akou je vesmírny raketoplán. Všade sa dnes nachádzajú takí, ktorí sa na danú prácu vôbec nehodia.

Ľudia sú buď skromní, pokorní, poctiví a pracovití - a vtedy sa im uchádza len slabo platená práca úplne na okraji spoločnosti. Alebo sú arogantní, bezočiví a bezcharakterní, a tak sú na tom o niečo lepšie. Práve takí sa dnes ocitajú vo významnejšom postavení, lebo to je jediná cesta, ako sa k nemu dostať. Keď nemáte ostré pazúry, tvrdé kopytá a hrošiu kožu, nemáte šancu v konkurencii obstáť. Takto postupne vznikla situácia, o akej píše Gilbert Keith Chesterton: "Ľuďom momentálne vládnu luhári, ktorí im nedoprajú pravdivé správy a hlupáci, ktorí vôbec nevedia vládnuť." A ako sme sa do nej dostali? Ako slepé kura k zrnu. Než sme sa nazdali, vietor udalostí nám vychytil koberec spod nôh a teraz sa len začudovane potácame a nechce sa nám veriť, že k tomu naozaj došlo.

Zavätenci celé stáročia hlásali, že na konci času budú mať všetky rasy, národy a etnické skupiny možnosť predstaviť sa celému ostatnému svetu. A starší potvrdia, že toto sa za posledných sto rokov skutočne aj dialo. A všetci sme tým boli spočiatku nadšení. V 60-tych rokoch minulého storočia sme takmer bez dychu čítali cestopisy Zigmunda a Hanzelku a boli sme zvedaví, ako si ľudia v tej Afrike žijú. Mladší si ani nevedia predstaviť, ako to bolo, keď sme o sebe toho navzájom veľa nevedeli. V tom čase sa začala naplno rozvíjať turistika a aj obyčajní Európania začali cez dovolenky cestovať do vzdialených končín sveta. Ale novota vzájomného styku s neznámym sa čoskoro vytratila a zvedavosť a nadšenie sa začalo meniť v nevôľu - na všetkých stranách.

Obyvateľstvo rozvojových krajín si všimlo, že sa u nich radi ukazujú takí, ktorí ich chcú pripraviť o ich nevyužívané prírodné bohatstvá. A tým zase, čo dovtedy o Európe a Amerike len počúvali, odrazu zachutilo dobrodružstvo a vydávali sa na cestu, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako sa tam žije. A keď to zistili, urputne hľadali možnosti, ako sa tam natrvalo "prilepiť". Koncom 20. storočia bol už v pohybe celý svet. Východ utekal na Západ, tretí svet sa začal do veľkých počtoch valiť do prvého.. A ten pohyb stále neustal - i keď z mnohých sa už ilúzie vytratili.

Rozvojovým krajinám sa celé desaťročia pomáhalo tým, že jednotlivcom umožňovali v Európe a v Amerike zadarmo vyštudovať. Ale absolventom sa potom vôbec nechcelo íst domov, kde mali využiť získané vedomosti na pozdvihnutie vlastných krajín. V západných krajinách zostávali automaticky a tí, ktorých bývalé komunistické režimy po ukončení štúdia vyháňali domov, sa veľmi rýchlo vrátili, keď režim padol. A tak dnes často stojíme pred problémom, že "vyštudovaní" cudzinci sa v našom svete hlasito domáhajú adekvátneho zamestnania a keďže médiá sa ich zastávajú, často ho aj dostávajú - na úkor domácich. A potom všade vnášajú korupciu a nepoctivosť, pretože to je norma v komunitách, z ktorých pochádzajú. A toto sa takto dialo aj predtým; to nie je nový jav.

Veď do Európy sa už celé stáročia valia cudzí s úmyslom natrvalo tam zostať a ťažiť z vyššej životnej úrovne - a po čase sa spoločnosť snažia uspôsobiť tak, aby im lepšie vyhovovala. Taká je ľudská povaha. A keďže zlé príklady sa rýchlo šíria, dnes je už celá severská spoločnosť morálne úplne rozložená. Domáci - namiesto aby boli pre cudzincov pozitívnym príkladom -ich začali napodobňovať a učili sa od nich, ako organizovať bankovníctvo a podnikanie tak, aby sa dalo ľahko prichádzať k peniazom, ako zneužívať a manipulovať druhých. Nuž prečo sú Európania teraz prekvapení, že sa im spoločnosť rozpadá?

V súčasnosti sa do čela mnohých štátov dostávajú jednotlivci, ktorí by sa nehodili ani na čistenie kanálov. Veď to je mimoriadne zodpovedná práca! Keď sa to poriadne neurobí, zožerú nás potkany. A pritom nielen tam, ale aj v rozhodujúcich funkciách, dnes vidno len samých lenivých vrtichvostov, absolútne neochotných íst za dobrú vec aj proti prúdu, ktorí sú za peniaze ochotní zradiť seba, svoju rodinu a krajinu, dokonca aj budúcnosť nás všetkých. Nuž čo sa čudujeme, ak múdri hovoria, že je narade veľká očista! Tá teraz svetom poriadne zatrasie.

Keď chcel Herkules vyčistiť chlievy kráľa Augiáša - z ktorých sa šíril odporný zápach po celých Peloponézach, lebo ich veľmi dlho nečistili - musel kvôli tomu zmeniť tok dvoch veľkých riek. S kýblikom a lopatkou v ruke by sa mu to nikdy nebolo podarilo. Nuž ako inak si má prozreteľnosť poradiť s toľkými miliardami rebelov, ktorí v dôsledku nespokojnosti so svojím prirodzeným stavom obrátili celý svet naruby a vyhrabali sa spoločensky - teraz už v globálnom meradle - tam, kde absolútne nemajú čo hľadať? Tá si bude teraz musieť zobrať do ruky poriadny kozmický bič, aby tu mohla opäť nastoliť poriadok.

Ale máme si kvôli tomu zúfať? Vôbec nie. Francúzsky mysliteľ René Guenón nám zanechal odkaz, ako sa máme na túto ťažkú dobu opätovného nastoľovania božieho prirodzeného poriadku dívať:
"Preto si kvôli tomuto nesmieme zúfať... Tí, čo by cítili pokušenie oddať sa sklamaniu, by si mali pripomínať, že nič z toho, čo sa dosiahne v tomto poriadku, sa nestratí; že všetok ten zmätok, omyl a temnota môže triumfovať len dočasne, čisto v pominuteľnej forme; že všetka čiastočná a prechodná nerovnováha nutne musí prispieť k veľkolepej rovnováhe celku a že nič nemôže obstáť proti moci pravdy."

_____________________________________________

Mária Sepešiová